Uzavrety ci manipulator?

Príspevok v téme: Uzavrety ci manipulator?
Lucinda000

Ahojte, moj prispevok bude asi dlhsi a potrebujem poradit co si asi vy myslite kto vlastne je a o co mu ide. Je to manipulator? Citovo uzavrety clovek ci kto vlastne? Za vela rokov ho neviem spoznat ani odhalit.

Sme spolu uz 7 rokov, no nebyvame spolu, stretavame sa este ako pubertaci len sem tam a samozrejme ja sa prisposobujem jemu kedy moze a kedy ma cas, ja vzdy priskocim, pretoze mam kopec volneho casu a nemam nejake zaujmy, nakolko nemam ani s kym, s kamoskami vybehnem mozno raz za dva mesiace. On je z mojho pohladu velmi tvrdohlavy, chladny a doslova workoholik. Tatiez je neskutocny puntickar, vsetko musi mat dokonale a vsetko aj okolo domu a na dome si musi spravit sam svojimi rukami, lebo on to spravi najlepsie.
Od zaciatku vztahu to nebolo ruzove, ja som zbalila jeho, vtedy sme sa ale aspon vedeli aj zasmiat, no ak som mu davala kopec tej prvotnej lasky zamilovanosti, naspat uz vtedy to velmi neslo, skor mi to prislo len ako lutovanie, neviem. Po pol roku sme teda zacali uz oficialne tvorit par. No uz odvtedy ho nezaujimali vobec moje nazory a sny, sice sa spytal niekedy na moj nazor, ale aj tak vzdy spravil po svojom a len mi povedal vysvetlenie, ze preco je to tak najlepsie. Za tie roky nemal na mna takmer vobec cas, iba po veceroch a aj to hovoril skor len o robote alebo sme sa spolu vyspali, no ak sme mali vedla seba lezat, tak nic,nechytil sa ma a vacsinou len zaspala odisiel potom domov. Takto to bolo stale a postpne zacali hadky, lebo mne tie prejavy a city chybali, on vsak tvrdil, ze je to detinske a to robia a hovoria len suknickari a rozpravkari a on je vzdy ku mne priamy a ze mne sa nepaci pocut pravdu. Bolo to vsak cim dalej horsie. V spolocnosti, na oslavach a podobne si ma nikdy nevsimal. Venoval sa vzdy vsetkym naokolo a ako vymeneny clovek, mily, prijemny...clovek, ktoreho kazdy ospevoval aky je galantny. Vzdy si vsal vypil az tak, ze nakoniec chytil nervy a zacal vyvadzat a na druhy den ako keby nic a obvinil mna, ze ja za to mozem, lebo som bola zduta. Takto sa to stale vlieklo. Nemala som pravo povedat nic, nikdy si neuznal chybu. Ak som chcela vyriesit problemy, komunikovat a povedat si navzajom komu co vadi, ja som mala dlhy monolog a on nic. Nemal vacsinou ziaden zaujem, vzdy bol unaveny a povedal, ze uz je psychicky unaveny a nebavi ho o donekonecna riesit. Boli sme rozideni asi stokrat. Vzdy som to ukoncila ja a vzdy som naspat pribehla. On nikdy nic. Pri kazdom rozchode som zistovala co robil a vacsinou sa vzdy chodil bavit nemal problem, teda opijat sa. Najviac sme boli od seba 3 mesiace, myslela som, ze budem z toho vonku, no aj tak som pribehla naspat. Kazdym zmierenim som myslela, ze to bude lepsie, ja som sa snazila, ale on akoby robil vsetko napriek aby som mu dala zase odkop. Nechapem preco to robil, vzdy ked som sa ho na to spytala, odpovedal, ze ved aj tak je to medzi nami zle, tak co. A uz posledny rok zacal oslovovat zeny, len tak, pozyval ich na kavu a rozpraval o sebe ako o chudatku a ako rad pomaha ludom. Ja som to vzdy videla aj ked som bola s nim, vedel sa strcit do zadku aj casnicke aj hocijakej zene ktoru sme kdekolvek stretli alebo prisli do kontaktu. Aj na tych oslavach ked tam bola nejaka nova zena, zacal ju stale podpichovat rozpravat a ja som vzdy bola vzduch. On tvrdil, ze su nove, ze nechce aby sa citili zle, ale ze ja patrim predsa do rodiny, ze je to ine. Podotknem vsak, ze mne sa nevenoval ani na zaciatku aby som sa necitila zle, takze si znovu protirecil. Proste ja si myslim, ze ak chlap miluje, ma mat vytvorenu akoby stenu, ktoru neprebura ziadna ina a on sam este tie zeny oslovoval a kazdej sa prihovaral a on nevidel a nevidi na tom nic zle. A ta miluckost a prijemnost, az nechapem ako to dokaze. Ja pocuvam len aka som nemozna a nepodporujem ho. Tak neviem ci hlada to pochopenie inde. Velmi vela som prenho vyplakala a jeho to nezaujimalo nikdy, lebo zase vinil len mna, ze ho vidim ako zleho, pritom vsetko robi pre nas. Nedavno bol posledny rozchod a zase som ho velmi prosikala naspat. Prosila som ho, ze nemozem byt bez neho a dala som mu moznosti, ze bud nech mi povie ze ma uz nemiluje a nech mu zmiznem zo zivota a bude to pre mna lahsie alebo nech to teda este spolu skusime ale nebudeme si robit napriek a klamat. Prisahal mi, ze s nijakou nic nemal fyzicky. Ci sa tomu verit da, neviem, ja neverim dnes nikomu. No tak po tomto vsetkom sa vas pytam a prosim o radu. Myslite, ze ma ma naozaj rad alebo sa zahrava? Vzdy mi tvrdil, ze aj on tuzi velmi po rodine, preto preraba cely dom. Preco by sa zase ku mme vratil a skusil to znovu. Vzdy som mu hovorila ako som citovo slabsia, nech mi neublizi a povie na rovinu nechcem ta, ale ze on ma klamat nebude. Tak sme znovu spolu, ale ja sa stale uz bojim co bude dalej a napriek tomu co mi povedal, tak sa bojim ci nesluzim len ako zadne vratka dokym mu do zivota nevstupi nejaka ina a mna odkopne ako handru. Aj ked ma predtym on nikdy neopustil. Aj co sa tyka sexu, necitim nikdy, ze by to bolo milovanie a z lasky, ale len sex. To len na podotknutie, ale tak kazdy clovek je iny, viem, ze vela je takych co tie city prejavit nevedia, ale samozrejme nejdem si ho zastavat. Len chcem otvorit oci, no nedava mi to vsetko zmysel. Jedno mi hovori tak, druhe onak, ja som vzdy len zastanca spravodlivosti a pravdy. Tvrdi, ze uz to nie je ako na zaciatku, ale ze ma este miluje. Aj ked podla mna to sa neda predsa lubit na percenta. Ved bud je to tam alebo nie. Co si o tom myslite? Som uz ako na ihlach, nie som najmladsia, mam 31 rokov, on 36. Preto si aj hovorim, ze ved na co by bol so mnou keby to nemyslel vazne? Ved ma uz taktiez dost rokov, aj ked je pravda, ze unho je to lahsie, len vyde a nema nudzu o zeny, to o nom tvrdili vzdy vsetci aj ked on to zahra ako vzdy na skromnost. Myslite, ze mu mam este verit? Ma to este zmysel? Ved dala som mu na vyber, ak ma naozaj nechce, neh mi to povie do oci, ale on tak nespravil a zostal zase so mnou. Ale preco potom to chovanie ked to bolo zle. Ja som cakala praveze zmenu k lepsiemu a nie este viac si ublizovat. Naozaj tomu vsetkemu nerozumiem. Prepacte za tak dlhy peispevok, ak sa to nieomu chcelo citat, prosim poradte mi co si o tom myslite. Aj tak to vsetko je pisane len v skratke. Dakujem pekne.

ahjaj

Môžem to mat z bakteriálnej alebo vírusovej infekcie, ale najpravdepodobnejšie z autoimunneho ochorenia a dosť veľa znakov napovedá, že ide o to.

ahjaj

To ľutovať ie je nejak tak, že to každý má v živote niečo, kvôli čomu si zaslúži úprimny ľudský súcit. V nemocnici bola žena, ktorej dieťa má leukémia a otec dieťaťa zdochol do nemecká, nedostáva od neho ani cent, lebo zanedbanie výživného nie je dôvodom na trestné stíhanie v nemeckú. Ta žena je vážne chorá, každý mesiac ma záchvaty a živí ju jej matka. Ma 42 rokov., prvý manžel jej zomrel na zlyhanie srdca, druhý chlap ju opustil, dve maloleté deti na krku. A životných príbehov kopa. Každý má niečo pekné aj niečo ťažké.

herb

ahjaj, tak vela sil doma. domace prostredie snad bude lepsie. a z coho to mas, od komara? skoda, ze nemozes viac citat, co uz.

herb

Lucinda, ten opis je akoby to pisala nestastna zena s detmi a s nemilujucim manzelom po xx rokoch manzelstva, ktora nema kam ist s detmi, financne zavisla na manzelovi.
Mozes byt rada, ze to je tak ako to je, mozno uz coskoro niekoho spoznas a mozes sa tesit na nove veci. Ja nechapem tu tvoju priputanost k nemu, lebo by som si vzdy vybavila iba zle veci, nic pekne.

ahjaj

Možno sa to stalo preto, aby som ja spoznala iných ludi. S tým dávanim si pozor je to, že keď povieš niečo, kamarátka to nechtiac poda dalej, lebo je trebárs extrovert a ani svoje záležitosti nedrží v sebe a keď sa posťažujes na frajera, frajer sa o tom dozvie aj s prikrasami.

ahjaj

Ďakujem za podporu., Natur, herb aj lúcinda. Z nemocnice som akurát týždeň na "slobode". Prepustili ma v sebestačnom stave: viem ist sama na toaletu, osprchovať sa, najesť. Dokážem byť na nohách 5-8 minút, sedieť som vládla 20-30 minút. Potom cítim tlak v pravej časti hlavy, stupňuje sa točenie hlavy a je mi na vracanie. Keď ležím, situácia sa upokojí.
Po príchode z nemocnici ráno raňajky, desiata pre deti, dodhliadnuc, aby si umyli zuby. Poobede aby si umyli ruky, mali olovrant, urobili si úlohy, potom večera, dat riad do umývačky, proste som nezvládala, a už som darmo ležala, aj tak ma príšerne bolela hlava a upadala som do spánku, už som aj v spánku kričala od bolesti a nevnímala, čo sa deje a chcela som sa radšej vrátiť do nemocnice. Tak mi brat zobral na týždeň na prázdniny deti a rodičia ma zobrali k sebe. Nie je jedno, či musím byť hore toľko, kým si aj pripravím jedlo, o deťoch ani nehovoriac, alebo len kým ho zjem. Tak sa mi stav zlepšil, bolesti hlavy ustúpili, ale stále prevažne ležím. Budúci týždeň mam ešte v pondelok postarané o deti, aj na varené budem mat, neviem ako to budem od utorka potom zvládať sama. Dovtedy snáď ešte naberiem síl. Čítať vládzem len 20-30 minut. Tukam poleziačky do tabletu s prestávkami na oddych.

Lucinda000

Ahoj herb, no mna by tiez zaujimalo ako to ahjaj myslela s tym davanim pozor komu co hovorim, aj ked aj v tom ma dost odhadla, vzdy som bola tak uprimna, ze som sa zdoverila takmer niekomu koho ani nepoznam a castokrat to bolo zneuzite proti mne. To studium je akoby nadstavba, nie je to vyska, ale nieco viac ako maturita, ako taky kurz alebo nieco, nechcem rozpisovat.
Aj ja si myslim, ze ten moj mi to ulahcuje, to ako sa spraval ku mne od zaciatku, tak myslim, ze uz oo tyzdni by ho poslala kazda jedna kade lahsie. Vsetky jeho gesta, vyroky, spravanie, to co dokazal vypustit z ust a akym stylom prekracuje hranice, to nebola laska ani ucta, ziaden respekt, to bolo zneuzivanie a ponizovanie, proste vyciciavanie energie na slabsom a citlivejsom clovekovi, kde jemu to energiu dodavalo. Normalne mam pocit akoby sa silou mocou vzdy snazil, aby som ho nechala, lebo on nechce vyzerat ten zly. Nikdy som takeho cloveka nepoznala, tajnosti, odporne spravanie, nikdy nepredpokladas coho je schopny spavit, resp. nespravit. Aj vcera ako sme sa pohadali, tak sa neozval a tentokrat sa uz ozyvat nebudem ani ja, naozaj sa pokusim uz neozvat ani raz.
A veru, my tu riesime blbosti a pri tom si mozem za to vlastne sama, ze som mala svoje stastie vo svojich rukach a mohla som od neho odist kedykolvek, mozno by som mala uz aj tri deti a milujuceho partnera. Ked si spomeniem, kolki mi dvorili a mali o mna zaujem a ja som ich odkopla a teraz maju stastne rodinky, no hlupa som jedine ja. Verim, ze tento rok bude uz konecne rokom velkej zmeny. Musim, lebo nadej je jedine co mi zostalo a bez vas, naozaj bez vas tu na fore by som to urcite nezvladla a nepohla by som sa nikam.
ahjaj aj ja ti prajem skore uzdravenie a nechcem ta lutovat, lebo lutost sama nemam rada, iba sa zamyslam preco sa taketo veci vzdy stavaju dobrym ludom.