Uzavrety ci manipulator?

Príspevok v téme: Uzavrety ci manipulator?
Lucinda000

Ahojte, moj prispevok bude asi dlhsi a potrebujem poradit co si asi vy myslite kto vlastne je a o co mu ide. Je to manipulator? Citovo uzavrety clovek ci kto vlastne? Za vela rokov ho neviem spoznat ani odhalit.

Sme spolu uz 7 rokov, no nebyvame spolu, stretavame sa este ako pubertaci len sem tam a samozrejme ja sa prisposobujem jemu kedy moze a kedy ma cas, ja vzdy priskocim, pretoze mam kopec volneho casu a nemam nejake zaujmy, nakolko nemam ani s kym, s kamoskami vybehnem mozno raz za dva mesiace. On je z mojho pohladu velmi tvrdohlavy, chladny a doslova workoholik. Tatiez je neskutocny puntickar, vsetko musi mat dokonale a vsetko aj okolo domu a na dome si musi spravit sam svojimi rukami, lebo on to spravi najlepsie.
Od zaciatku vztahu to nebolo ruzove, ja som zbalila jeho, vtedy sme sa ale aspon vedeli aj zasmiat, no ak som mu davala kopec tej prvotnej lasky zamilovanosti, naspat uz vtedy to velmi neslo, skor mi to prislo len ako lutovanie, neviem. Po pol roku sme teda zacali uz oficialne tvorit par. No uz odvtedy ho nezaujimali vobec moje nazory a sny, sice sa spytal niekedy na moj nazor, ale aj tak vzdy spravil po svojom a len mi povedal vysvetlenie, ze preco je to tak najlepsie. Za tie roky nemal na mna takmer vobec cas, iba po veceroch a aj to hovoril skor len o robote alebo sme sa spolu vyspali, no ak sme mali vedla seba lezat, tak nic,nechytil sa ma a vacsinou len zaspala odisiel potom domov. Takto to bolo stale a postpne zacali hadky, lebo mne tie prejavy a city chybali, on vsak tvrdil, ze je to detinske a to robia a hovoria len suknickari a rozpravkari a on je vzdy ku mne priamy a ze mne sa nepaci pocut pravdu. Bolo to vsak cim dalej horsie. V spolocnosti, na oslavach a podobne si ma nikdy nevsimal. Venoval sa vzdy vsetkym naokolo a ako vymeneny clovek, mily, prijemny...clovek, ktoreho kazdy ospevoval aky je galantny. Vzdy si vsal vypil az tak, ze nakoniec chytil nervy a zacal vyvadzat a na druhy den ako keby nic a obvinil mna, ze ja za to mozem, lebo som bola zduta. Takto sa to stale vlieklo. Nemala som pravo povedat nic, nikdy si neuznal chybu. Ak som chcela vyriesit problemy, komunikovat a povedat si navzajom komu co vadi, ja som mala dlhy monolog a on nic. Nemal vacsinou ziaden zaujem, vzdy bol unaveny a povedal, ze uz je psychicky unaveny a nebavi ho o donekonecna riesit. Boli sme rozideni asi stokrat. Vzdy som to ukoncila ja a vzdy som naspat pribehla. On nikdy nic. Pri kazdom rozchode som zistovala co robil a vacsinou sa vzdy chodil bavit nemal problem, teda opijat sa. Najviac sme boli od seba 3 mesiace, myslela som, ze budem z toho vonku, no aj tak som pribehla naspat. Kazdym zmierenim som myslela, ze to bude lepsie, ja som sa snazila, ale on akoby robil vsetko napriek aby som mu dala zase odkop. Nechapem preco to robil, vzdy ked som sa ho na to spytala, odpovedal, ze ved aj tak je to medzi nami zle, tak co. A uz posledny rok zacal oslovovat zeny, len tak, pozyval ich na kavu a rozpraval o sebe ako o chudatku a ako rad pomaha ludom. Ja som to vzdy videla aj ked som bola s nim, vedel sa strcit do zadku aj casnicke aj hocijakej zene ktoru sme kdekolvek stretli alebo prisli do kontaktu. Aj na tych oslavach ked tam bola nejaka nova zena, zacal ju stale podpichovat rozpravat a ja som vzdy bola vzduch. On tvrdil, ze su nove, ze nechce aby sa citili zle, ale ze ja patrim predsa do rodiny, ze je to ine. Podotknem vsak, ze mne sa nevenoval ani na zaciatku aby som sa necitila zle, takze si znovu protirecil. Proste ja si myslim, ze ak chlap miluje, ma mat vytvorenu akoby stenu, ktoru neprebura ziadna ina a on sam este tie zeny oslovoval a kazdej sa prihovaral a on nevidel a nevidi na tom nic zle. A ta miluckost a prijemnost, az nechapem ako to dokaze. Ja pocuvam len aka som nemozna a nepodporujem ho. Tak neviem ci hlada to pochopenie inde. Velmi vela som prenho vyplakala a jeho to nezaujimalo nikdy, lebo zase vinil len mna, ze ho vidim ako zleho, pritom vsetko robi pre nas. Nedavno bol posledny rozchod a zase som ho velmi prosikala naspat. Prosila som ho, ze nemozem byt bez neho a dala som mu moznosti, ze bud nech mi povie ze ma uz nemiluje a nech mu zmiznem zo zivota a bude to pre mna lahsie alebo nech to teda este spolu skusime ale nebudeme si robit napriek a klamat. Prisahal mi, ze s nijakou nic nemal fyzicky. Ci sa tomu verit da, neviem, ja neverim dnes nikomu. No tak po tomto vsetkom sa vas pytam a prosim o radu. Myslite, ze ma ma naozaj rad alebo sa zahrava? Vzdy mi tvrdil, ze aj on tuzi velmi po rodine, preto preraba cely dom. Preco by sa zase ku mme vratil a skusil to znovu. Vzdy som mu hovorila ako som citovo slabsia, nech mi neublizi a povie na rovinu nechcem ta, ale ze on ma klamat nebude. Tak sme znovu spolu, ale ja sa stale uz bojim co bude dalej a napriek tomu co mi povedal, tak sa bojim ci nesluzim len ako zadne vratka dokym mu do zivota nevstupi nejaka ina a mna odkopne ako handru. Aj ked ma predtym on nikdy neopustil. Aj co sa tyka sexu, necitim nikdy, ze by to bolo milovanie a z lasky, ale len sex. To len na podotknutie, ale tak kazdy clovek je iny, viem, ze vela je takych co tie city prejavit nevedia, ale samozrejme nejdem si ho zastavat. Len chcem otvorit oci, no nedava mi to vsetko zmysel. Jedno mi hovori tak, druhe onak, ja som vzdy len zastanca spravodlivosti a pravdy. Tvrdi, ze uz to nie je ako na zaciatku, ale ze ma este miluje. Aj ked podla mna to sa neda predsa lubit na percenta. Ved bud je to tam alebo nie. Co si o tom myslite? Som uz ako na ihlach, nie som najmladsia, mam 31 rokov, on 36. Preto si aj hovorim, ze ved na co by bol so mnou keby to nemyslel vazne? Ved ma uz taktiez dost rokov, aj ked je pravda, ze unho je to lahsie, len vyde a nema nudzu o zeny, to o nom tvrdili vzdy vsetci aj ked on to zahra ako vzdy na skromnost. Myslite, ze mu mam este verit? Ma to este zmysel? Ved dala som mu na vyber, ak ma naozaj nechce, neh mi to povie do oci, ale on tak nespravil a zostal zase so mnou. Ale preco potom to chovanie ked to bolo zle. Ja som cakala praveze zmenu k lepsiemu a nie este viac si ublizovat. Naozaj tomu vsetkemu nerozumiem. Prepacte za tak dlhy peispevok, ak sa to nieomu chcelo citat, prosim poradte mi co si o tom myslite. Aj tak to vsetko je pisane len v skratke. Dakujem pekne.

Lucinda000

Ahoj ahjaj, dakujem za vysvetlenie. Takze takymto peklom si si prešla, teda hlavne kvoli ludom v praci. Ved to, ze niekedy to ani nie je tak o samotnej práci, ktoru ma clovek vykonavat, ale o tych ludoch, ktori su tam s nami denne niekolko hodin. Zažila si toho naozaj dost a podla mna sa vobec neoplatilo preto takto zozierat, ale to si hovorim aj o sebe, no clovek to neovplyvni a pritom si moze povedať co chce, telo a hlava si robia co chcu. Tusim taki flegmatici sa maju najlepšie, len keby sa to da aj naucit. A ty vies tak perfektne anglinu? To ta obdivujem, ja som sa ju ucila cele roky a neviem z nej nic a podla mna je taktiez najdolezitejsia konverzacia a dohovorit sa do realneho zivota, nie do detailu gramatiku. Tiez si mala vela smoly v zivote, no asi to vopred neovplyvníme na koho natrafime. Musime sa nejak nadalej prebijat zivotom. V tychto chvilach ked som sama, vzdy sa musim len zamyslat nad dnesnou dobou, ludmi, socialnymi sietami, proste vsetkym, uponahlanym zivotom, stresom, depresiami atd, ako je to nastavene a ked si prirovnam tu nedavnu tragediz v nitre ako zo sekundy na sekundu moze vyhasnut niekolko zivot, zase mi je z toho smutno a my obycajni ludia s tym nedokazeme nic spravit.
V tejto práci co som, zatial to nie je dlhsie ako niektore predosle práce, mala som aj kratsie a aj dlhsie, takze zatial je to stale malo. A s tym expartnerom som sa rozisla takmer narovnako ako som zacala s pracou. Spolieham sa zatial len cas, drzim si city a emocie ako sa len da,aby som nepodlahla depresiam, ale neviem sa uplne radovat ani planovat nejak a snažím sa neplakat... Taka som nastavena, ze musim zit a bojovat, lebo musim. Nic nie je také, ze wau super, tesim sa a ze by ma naplnalo. No uvidim co prinesie zivot po case. Utesujem sa, ze vela ludi ma horsie trapenia, horsi zivot a su tu a vedia sa tesit, takze uz sa nechcem aspon lutovat a stazovat, pretoze je to k nicomu a nikam to nevedie. Asi to takto ma byt. Ucim sa aj myslienke, ze nic neocakavam, aby som nebola sklamana, lebo to tazko beriem. Predtým som vsetko velmi prezivala, bola som uvolnena, ak som zazila radost, tak na maxime a ak smutok, tak tiez na maxime, ziadnu rezervu som nemala, zila som dost asi v oblakoch, no tu zivot je o niecom inom, nie ako vo filmoch so stastnym koncom.
S tym stretkom s herb, ja som uz tiez nad tym rozmyslala, ale ja by som rada spoznala aj teba, no neviem z akych koncin sme, tusim ty si ki to pisala do mailu, len na ten vobec nechodim, tak neviem este ci mi funguje. Niečo by sme raz mohli podniknut, aj ked ktovie ci by to potom takto pokracovalo aj nadalej, nase internetove priatelstvo a poradenstvo :)

ahjajjaj

Lucinda a Herb, ešte mám taký nápad, a sama by som sa rada pripojila, keby som vládala: čo keby ste sa stretli? V súkromných mailoch si zistíte, ktorá kde býva, a stretli by ste sa niekde uprostred, pochodíte tam, kde sa stretnete, poobzeráte sa, sadnete si na kávu a aby vás to veľa nevyšlo, donesiete si nejaké jedlo so sebou, to zjete aj vo vlaku či v autobuse.

ahjajjaj

Lucinda, písala si, že v každej práci si hneď na začiatku cítila, či Ti sadne alebo nie. A že v tejto si cítila, že je pre Teba. Vieš, sú takí nadriadení, pri ktorých zamŕza atmosféra. Niekedy sa roztopí na nejakej firemnej akcii, ale aj nemusí.
Mali ste už vo firme nejakú malú oslavu? Niekoho narodeniny alebo meniny?
Predpokladám, že pracuješ v kancelárii. Radosť Ti môže priniesť, aj keď si tam donesieš izbovú rastlinu.
Koľko dní tam už pracuješ? V porovnaní s ostatnými zamestnaniami je to dlhšie či kratšie?
Ohľadne expriateľa? Koľko dní je to, čo si sa oslobodila? Každý deň v práci (aj keď je ten deň nedokonalý atď.) je plusom pre Tvoj život. Každučičký deň bez expriateľa je plusom pre Tvoj život. Zober si kalendár a píš si plusy, ktoré si si dokázala pre život urobiť. Inak si myslím, že keď dokážeš čítať a vyhľadávať články o tom, ako sa správajú manipulátori (ja som tak ľudí, ktorí sa nevedia ohľaduplne správať a nevedia čo chcú, nikdy nenazývala, ani ma to tak nenapadlo. Ak sú aj manipulátori, neuvedomujú si to, pre mňa sú to jednoducho, nevhodní ľudia, na zodpovednosť či už pracovnú alebo akúkoľvek morálnu, vzťahovú. Takí, keď pravá ruka nevie, čo robí ľavá a obvinia z toho druhú osobu.

ahjajjaj

je to o pozitívnej spätnej väzbe medzi Tebou a učiteľom a medzi Tebou a ostatnými študentmi, resp. okolí. Čokoľvek povieš v cudzom jazyku, aj keď chybne, je to chvályhodné, lebo si sa o to pokúsil. Neopravujú sa chyby okamžite, až po skončení Tvojho prejavu, keď si pochválený, je zároveň povedané, na čo si daj v budúcnosti pozor. Čiže hovoriť, hovoriť, hovoriť. A budeš stále lepší a lepší. Celý proces si vyžaduje nadštandardné medziľudské vzťahy v skupine a medzi Tebou a učiteľom. Ty si jednoducho rád, že sa Ťa niekto pýta na názor a chceš ho aj povedať, a pustíš sa do toho, aj keď nemáš presne premyslené ako to povieš. Ostatní Ti pomôžu Ti to povedať, keby sa Ti to nepovedalo, ale aj tak ten názor je akceptovaný a považuje sa za hodnotný.

Akonato

Co sa prace tyka, mozes robit uctovnictvo z domu nemusis cestovat, len kvoli dokumentom a pri uzavierke .Nie kazdeho to bavi ale je to idealna praca na doma

Akonato

Ajaj tak mi porad co je za problem, ked clovek cita, pocuva anglicke noviny, radia filmy a ked ma zacat hovorit akoze zatmenie. Ked si majsterka v hovoreni, ty si mala byt moja ucitelka.Tak z casti je to gramatikou, kt.je ina ako slovenska ale pisane slovo mi nerobi problem a bola som x rokov iba medzi Anglicanmi a cakam na ten den D kedy sa mi budu anglicke slova sypat z ust ale neviem ci sa toho dozijem este v tomto zivote
Je to trochu od temy, ale ako si ziakov viedla k tomu aby komunikovali? S nemcinou som nikdy nemala problemy.Ucila som sa z knihy pre samoukov isla do Viedne a komunikovala s predavacom po 10 lekcii.Ale ta anglictina to je spanielska dedina

ahjajjaj

niekoľko nocí po výpovedi som nespala a trápila sa, ale do dvoch mesiacov - ešte počas trvania výpovednej doby som si našla oveľa lepšie zamestnanie s lepším platom, a tamojšie nároky som pokladala za výzvu a možnosť odborného rastu. Realita bola však taká, že tam bola klíma, a prechladla som, alebo čo, išlo mi to na kĺby, opuchol mi zakaždým jeden z kĺbov, pravá ruka mi opuchla a príšerne bolela, budila som sa celá stuhnutá a pod. Bola som vypísaná a napokon som neurobila skúšky, ktoré sme mali robiť po ukončení skúšobnej doby.
Nejaký čas som bola nezamestnaná, teda doma som mala študentov na doučovanie a tak, potom pol roka som prekladala do zdravotných online magazínov za žobrácky peniaz, tam to skončilo tým, že som nebola ochotná pracovať 11 hodín zadarmo a zaučiť nového kolegu a všetko po ňom kontrolovať..., keď som nechcela zadarmo zaúčať, zrazu ani preklady odo mňa nechcel... no zaujímavé... potom v jednej firme, kde som sa naučila robiť administratívne práce aké som nikdy predtým nerobila, ale bola to technicky orientovaná firma a technické zručnosti, dačo opraviť a podobne som sa nevedela naučiť - čo by mi bol býval konateľ aj toleroval, len sme si akosi ľudsky nesadli. Ďalšie krátkodobé zamestnanie je tu, kde som aj teraz. Odišla som v dobrom, s tým, že sa môžem kedykoľvek vrátiť. Potom ten priemyselný časopis. Raz niečo také napísala petroneta, že zamestnávateľ má zamestnanca za stroj na výrobu peňazí. Ak sa stroj pokazí, treba ho vyhodiť. Že je možné zle vymyslený celý ten systém výroby peňazí, ak to tak fungovalo v minulosti, keď ešte nebolo toľko PC, to teraz v dobe internetu už tak platiť nemusí. O tom celom som tu v jednej téme aj písala.
Počas PN som sa dozvedela, že nedostanem výplatu, pokiaľ neurobím pre firmu taký a taký zisk. Keďže som bola čerstvo prepustená z nemocnice v stave, že ma museli opatrovať rodičia, som pre firmu žiaden zisk nebola schopná vyprodukovať. Medzitým sa mi trčala dobrá práca, adekvátna môjmu vzdelaniu a jazykovým schopnostiam. Nástup do nej som odkladala zo zdravotných príčin. Medzitým sa tam vrátila predchádzajúca zamestnankyňa. Aj tak by som nebola bývala vedela pracovať na plný úväzok. Ale aj tam ten stres a tlak, akonáhle vyzdravieš, musíš nastúpiť a maili s pracovnými ponukami, keď som poobede ani čítať nevedela.
Teraz stresy: práca: nevyvíja sa všetko tak úspešne. nikto ma z toho neobviňuje, ale nedávam firme taký zisk, aký do mňa ona investuje a kladiem si otázku, aký to má potom zmysel? Zmluvu mám do konca decembra. Čo keď ostanem teraz na PN? kde si nájdem ešte niečo? Na aute nemôžem jazdiť, a nemám síl už hľadať a chodiť na pohovory. Stačilo. Chcem niečo pokojné a stabilné, v čom vidím aj zmysel. Nechcem stále meniť zamestnania.
Bála som sa toho, čo bude, keď sa firma odsťahuje inde a bude ďalej od domu, kde bývam.
Sociálna neistota. Manžel má tiež prácu, kde ho kedykoľvek môžu prepustiť. No a napokon, cítim sa veľmi zle z toho, že som odkázaná na pomoc svokry a mojích rodičov, aj keď v mojom veku by to malo byť práve naopak. Takže stresy mám.

ahjajjaj

Ahoj Lucinda,
skúsim to vyhorenie:
Pred 14. rokmi. Priviedla som k úspešným maturitám triedu, ktorú som učila 4 roky. Na písomné maturity som ich veľmi nepripravovala, sústredila som sa na to, aby vedeli v cudzom jazyku rozprávať. Za to, že písomné práce tak dobre nedopadli, som bola veľmi škaredo kritizovaná a obvinená. To, že priemer známok z ústnej maturity bol 1,5 dôvod na pochvalu nebol. Ja som to brala tak, že kritérium splnenia maturity je aj tak ústna časť, a načo ich stresovať, keď v tom ich možno najviac rozvinúť... bol to rok, keď sa záležitosť s písomnými maturitami ešte len rozbiehala, bez nejakého dopadu na čokoľvek.
Išla som potom na materskú.
vrátila som sa s tým, že nič nebudem robiť navyše. Žiaden školský časopis v cudzom jazyku, iba od A po Z povinnosti. Nerobila som si problém byť vypísaná s jedným či druhým dieťaťom. Mala som urobiť otvorenú hodinu. Každý sa nadchýnal, že bola fajn, iba nadriadená, ktorá mala rozhodujúce slovo, mala iný názor a ten bol oficiálny. Ja som si sadla na stôl, čo sa oficiálne nesmelo a v cudzom jazyku som deťom povedala, že ja viem, že sa to oficiálne nesmie, ale ja tak rada sedím a rada mám, keď mi visia nohy zo stola a na každého vidím. A keď to niekomu vadí, nech sa ozve. Rýpala do mňa na každom zasadnutí predmetovej komisie - raz za dva mesiace. Keď boli na písomných maturitách veľmi dobré výsledky, skončili sme v jazyku medzi prvými 10. školami v kraji, ani mäkké ň na pochvalu.
V máji pred 7. rokmi mi bolo povedané, že mi nemôžu dať plný úväzok. Našťastie sa otvorila jedna nadstavbová trieda, čím sa to vyriešilo, a potom sa začal robiť projekt, kde som nemala byť oficiálne pozvaná, ale ostala som tam samozvane, a nakoniec som ho v najväčšej miere robila ja. Bol to medzinárodný projekt, veľa práce a cestovania a výlety s deťmi, nácvik divadelnej hry v cudzom jazyku, a pod. Vtedy sa jej názor na mňa zmenil a začala byť o čosi normálnejšia. Projekt však skončil, hodín môjho jazyka na škole bolo stále menej, dostávala som predmety, na ktoré som nemala potrebné vzdelanie a ktoré ma nebavilo učiť. A zdravotné problémy. Z preťaženia bedrového kĺbu z chôdze na schodoch zápal a opuch, krívanie, fyzická bolesť. Cez prázdniny sa to zakaždým zahojilo, potom znova obnovilo a v novembri som už znova krívala. Len po 16. rokoch na jednom mieste je ťažké niečo meniť....Výpoveď som dostala, až keď sa na ďalší školský rok malo otvoriť o 7 tried menej, lebo sa nerodia deti a keď aj, nevybrali si našu školu. Ako najmladšia z predmetu som mala najviac šancí na trhu práce, preto z nášho predmetu práve ja. To by som im nemala za zlé. Znova ma však skritizovali za výsledky písomnej maturity v učňovskej nadstavbovej triede, ktorých som učila pol druha roka. To, že vedeli lepšie hovoriť v porovnaní s riadnymi odbornými školami, nie učilištiami, nebolo akože dôležité. Proste odborníci na predmet ma chválili, ako dobre rozprávajú, akí sú komunikatívni, len tí, ktorí tomu nerozumeli, kritizovali, lebo percentá na písomkách neboli podľa ich predstáv. Nútili ma pred odchodom, aby som išla na PN, lebo som nemala toľko dovolenky a aby ma nemuseli platiť. Nesúhlasila som. Takže som neodišla v dobrom, a v záverečnej reči som jemne, ale jasne poukázala na to, že ryba smrdí od hlavy....

Lucinda000

Jeej ahoj ahjaj, som rada, ze si sa ozvala a si uz doma. To je super, ze ta epilepsia ani skleroza mult nie je tvoj prípad, no to ze tvoje zdravotne problémy suvisia so psychikou, to by ma tiez absolutne nenapadlo. Ved to ako vystupujes aj tu na fore, ako pomahas ludom, nemala som ani sajnu, ze si sa takto stresom nicila a trapila. A takyto dopad to na tebe zanechalo, ale vyzera to celkom slubne na zotavenie a ja to beriem ako pozitivne, ze sa das do poriadku. Plany mas, vidinu do buducna tiez. Uplne ma zarazil aj ten syndrom vyhorenia. A ked to mozes ty zhodnotit, aky dlhy cas si predtym fungovala v strese a kedy si zacala mat prvé priznaky tohto stavu v akom si? Teda migreny, zvracania atd. Teraz momentalne sa trapis pre nieco alebo ako sa citis po psychickej stranke? Viem, ze sa to neda uplne opisat, kedze dost velku rolu zohrava to ako ti byva zle fyzicky a to ta ovplyvnuje, ale mas sa teraz pre co stresovat a trapit? Pytam sa vsetko, lebo ja som v strese kazdy den alebo predtym to trapenie, to trasuce telo, busenie srdca a zavrate, no zatial inak nic, len sa bojim, aby to nenadobudlo az do takeho stadia podobnych zdravotnych problémov ako máš ty. Ja si teraz este stale dostatocne neverim a telo so psychikou si robia co chcu. Niekedy sa to da ovplyvniť a utisit, no inokedy nie. Aj teraz co mam tu novu prácu, akonahle pride stresova situacia, tak som hned mimo nesustredena a je to pre mna strasne tazke, lebo je to na mne vidieť, ocerveniem, trasiem sa a nezvladam to a myslim dopredu co ma este caka a comu sa v tej praci nevyhnem, priklad telefonicka komunikacia a odborne veci teda ohladom tej prace. Vsimla som si, ze velmi zabudam alebo mam dost slabe logicke zmyslanie, neviem si dat niekedy dokopy 2 plus 2 alebo ako sa dozviem novu informaciu, vzapati ju zabudnem. Nikdy sa sama neviem v tej práci vynajst, musim sa dokola pytat to iste, no ked su tam sefovia, tak sa nepytam, lebo vsetko pocuvaju a je tam hrozne ticho. Len ich pritomnost ma strasne stresuje a som ako na ihlach a to som este neprisla k tomu, aby som pred nimi telefonovala. Cely tyzden som asi kazdy druhy den isla do druhej prace, no vzdy som vecer padla velmi unavena s myslienkou, ze musim bojovat a utesujem sa, ze snad to raz zo mna opadne, no zatial je to stale take iste.
Herb, tu zmenu, ze chodim do prace, co sa tyka rezimu, ze mam kam ist, ze musim vstat, ze musim nieco robit, tak to na mna vplýva velmi pozitivne, nemam kedy premyslat o tom ex, nemam cas depkarit, som rada ako prídem domov unavena, no na druhej strane moje depresie vystriedal ten stres z prace a ze to nezvladam, no snazim sa a bojujem, ale neviem ci ma to prejde, pretoze neviem to nejak ovplyvnit a castokrat a dost potom zacnem aj koktat, proste si vobec asi neverím alebo neviem ten rozum nejak udrzat, aby som sa dostatocne sustredila a premyslala nad tym co robím. Su to dost tazke veci, ale urcite nie nenaucitelne, aj ked mi bolo povedane, ze nie kazdy sa to dokaze naucit. Dalsia vec, ze ta praca samozrejme nie je mojou vysnenou pracou a nebavi ma to, ale viem, ze musim, lebo nechcem byt doma ani zase hladat,to by bolo este horsie a zase by som bola doma zakuklena s depresiami s tym, ze by tam bola vacsia pravdepodobnost ozvania sa tomu ex a to uz nedopustim. A presne ako pises aj ty, vidim na sebe, ze tiez vsetko co robím je neefektivne a hlavne velmi pomale, taka som zabrzdena alebo co. Taktiez aj ked mi v tej praci nieco vysvetluju, tak sa myknem, ze ved som vobec nepocuvala a musim sa to opytat este raz, no ta mysel ako keby si robila niekedy sama co chce a to ma strasne trapi. A ked sa to nakopi, idem nieco pisat na PC a zistim, ze pisem uplne este nieco ine, lebo este som v predoslej myslienke. Neviem to tu tak dobre napisat a vysvetlit ako to je. Tiez mam pocit, ze mi skodi asi aj kava, no aj dalsie veci, nakolko mi zistili z krvi, ze nemozem jest viacero veci a ja sa ich neviem vzdat, ale podla toho co som si prečítala na nete, tak priznaky tej intolerancie na mna dost sedia a su tam aj spominane zavrate a podobne. A ty sa ako chystas stravit vikend?
Ja som tiez velmi rada, ze sme si tu na nete vytvorili taketo, aj ked asi len imaginarne priatelstvo. Velakrat ma uz napadlo, ze ake vlastne ste v skutocnosti, ako asi vyzerate a vsetko. Mozno keby sa stretneme niekde na ulici, tak ani na jednu by sme nepovedali, ze mame prave taketo osudy, myslienky a trapenia. A aj ked len tu na nete, tak naozaj vas mam strasne rada, lebo ozaj je to uz viac ako rok a stale sme tu, ci uz s kratsou alebo dlhsou odmlkou, ale sme, velmi si to vazim.

ahjajjaj

Ahojte Herb a Lucinda. Dnes ma prepustili z nemocnice. Nie je to epilepsia, ani skleróza multiplex, porobili mi všetky vyšetrenia. Okrem toho vestibulárneho syndrómu a poškodenia jedného vnútorného ucha, je to chronický únavový syndróm a syndróm ťažkého vyhorenia. Vplyvom životných stresov sa mi zničila imunita, Organizmus reaguje závratmi, zvracaním, poruchami chôdze a ťažkými migrénami už aj na najmenší stres a nezvládam už ani minimálne záťaže, fyzické alebo psychické. To, že to naozaj môže byť psychického pôvodu ma ani nenapadlo. Vždy mi hovorili, že mávam až neadekvátne pokojné reakcie, nech sa dialo čokoľvek. Keď som sa dozvedela niečo, nesťažovala som sa, a nemala som chuť o tom hovoriť, a keď bol za mňa niekto rozhorčený, tak som ho tíšila, že veď také niečo sa stáva, a že nikto to predsa nemá v živote na ružiach ustlaté - a sama som tomu verila. Odporúčajú mi rok PN, alebo poberať invalid, kým sa úplne nezotavím, nenapraví sa mi deficit imunity, je to v podstate predsa len psychiatrická diagnóza. Ale k vysloveniu toho, že ide o takúto diagnózu došlo až potom, že boli porobené všetky potrebné fyzické vyšetrenia a všetky dopadli dobre. Takže chvála Bohu, budem vedieť riadne chodiť aj všetko. Ostane mi akurát tých 20 % postihu v porovnaní so zdravými ľuďmi, akože to druhé ucho prebralo funkciu nefunkčného iba na 80%. Zaujímavé to bolo v nemocnici. Iba som ležala a oddychovala a aj tak sa cítila strašne unavená. Keď mi ráno chceli vyšetriť chôdzu, ale predtým skúšali reflexy a či môžem zdvihnúť nohy a chvíľu ich udržať vo vzduchu a potom trošinku vo vzduchu bicyklovať a potom som mala problémy s chôdzou, tak som povedala, že veď ja viem chodiť, len ma teraz unavilo to vyšetrenie (3-5 minútové a v posteli) a keď si oddýchnem všetko budem vedieť robiť. Spýtali sa ma, čo by som si želala v živote. Odpovedala som, že kebyže dostanem celý invalidný dôchodok, prispeje sa tým na výživu detí, a potom by som si skrátila pracovný úväzok na dve hodiny denne kvôli zachovaniu sociálnych kontaktov a v čase, ktorý mi zvýši, by som samostatne zvládla vykonávať domáce práce a nebola odkázaná na pomoc rodičov a svokry. A že sa bojím, keď sa firma presťahuje inde, že tam nebudem vládať chodiť, ale skúsim to a ak by som aj nevládala, tak to budem riešiť, až keď taká situácia nastane.
Potom som sa dozvedela, že áno rolátor na chôdzu, lebo nevládzem, analgetiká, aby ma nebolela hlava a vyzbrojená sáčkami na vracanie by som chodila do práce a chodila, kým by som neostala ležať a nevládala sa sama ani najesť.
Takže vyzdraviem a úplne. Len si musím oddýchnuť.