Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Uzavrety ci manipulator?

Príspevok v téme: Uzavrety ci manipulator?
Lucinda000

Ahojte, moj prispevok bude asi dlhsi a potrebujem poradit co si asi vy myslite kto vlastne je a o co mu ide. Je to manipulator? Citovo uzavrety clovek ci kto vlastne? Za vela rokov ho neviem spoznat ani odhalit.

Sme spolu uz 7 rokov, no nebyvame spolu, stretavame sa este ako pubertaci len sem tam a samozrejme ja sa prisposobujem jemu kedy moze a kedy ma cas, ja vzdy priskocim, pretoze mam kopec volneho casu a nemam nejake zaujmy, nakolko nemam ani s kym, s kamoskami vybehnem mozno raz za dva mesiace. On je z mojho pohladu velmi tvrdohlavy, chladny a doslova workoholik. Tatiez je neskutocny puntickar, vsetko musi mat dokonale a vsetko aj okolo domu a na dome si musi spravit sam svojimi rukami, lebo on to spravi najlepsie.
Od zaciatku vztahu to nebolo ruzove, ja som zbalila jeho, vtedy sme sa ale aspon vedeli aj zasmiat, no ak som mu davala kopec tej prvotnej lasky zamilovanosti, naspat uz vtedy to velmi neslo, skor mi to prislo len ako lutovanie, neviem. Po pol roku sme teda zacali uz oficialne tvorit par. No uz odvtedy ho nezaujimali vobec moje nazory a sny, sice sa spytal niekedy na moj nazor, ale aj tak vzdy spravil po svojom a len mi povedal vysvetlenie, ze preco je to tak najlepsie. Za tie roky nemal na mna takmer vobec cas, iba po veceroch a aj to hovoril skor len o robote alebo sme sa spolu vyspali, no ak sme mali vedla seba lezat, tak nic,nechytil sa ma a vacsinou len zaspala odisiel potom domov. Takto to bolo stale a postpne zacali hadky, lebo mne tie prejavy a city chybali, on vsak tvrdil, ze je to detinske a to robia a hovoria len suknickari a rozpravkari a on je vzdy ku mne priamy a ze mne sa nepaci pocut pravdu. Bolo to vsak cim dalej horsie. V spolocnosti, na oslavach a podobne si ma nikdy nevsimal. Venoval sa vzdy vsetkym naokolo a ako vymeneny clovek, mily, prijemny...clovek, ktoreho kazdy ospevoval aky je galantny. Vzdy si vsal vypil az tak, ze nakoniec chytil nervy a zacal vyvadzat a na druhy den ako keby nic a obvinil mna, ze ja za to mozem, lebo som bola zduta. Takto sa to stale vlieklo. Nemala som pravo povedat nic, nikdy si neuznal chybu. Ak som chcela vyriesit problemy, komunikovat a povedat si navzajom komu co vadi, ja som mala dlhy monolog a on nic. Nemal vacsinou ziaden zaujem, vzdy bol unaveny a povedal, ze uz je psychicky unaveny a nebavi ho o donekonecna riesit. Boli sme rozideni asi stokrat. Vzdy som to ukoncila ja a vzdy som naspat pribehla. On nikdy nic. Pri kazdom rozchode som zistovala co robil a vacsinou sa vzdy chodil bavit nemal problem, teda opijat sa. Najviac sme boli od seba 3 mesiace, myslela som, ze budem z toho vonku, no aj tak som pribehla naspat. Kazdym zmierenim som myslela, ze to bude lepsie, ja som sa snazila, ale on akoby robil vsetko napriek aby som mu dala zase odkop. Nechapem preco to robil, vzdy ked som sa ho na to spytala, odpovedal, ze ved aj tak je to medzi nami zle, tak co. A uz posledny rok zacal oslovovat zeny, len tak, pozyval ich na kavu a rozpraval o sebe ako o chudatku a ako rad pomaha ludom. Ja som to vzdy videla aj ked som bola s nim, vedel sa strcit do zadku aj casnicke aj hocijakej zene ktoru sme kdekolvek stretli alebo prisli do kontaktu. Aj na tych oslavach ked tam bola nejaka nova zena, zacal ju stale podpichovat rozpravat a ja som vzdy bola vzduch. On tvrdil, ze su nove, ze nechce aby sa citili zle, ale ze ja patrim predsa do rodiny, ze je to ine. Podotknem vsak, ze mne sa nevenoval ani na zaciatku aby som sa necitila zle, takze si znovu protirecil. Proste ja si myslim, ze ak chlap miluje, ma mat vytvorenu akoby stenu, ktoru neprebura ziadna ina a on sam este tie zeny oslovoval a kazdej sa prihovaral a on nevidel a nevidi na tom nic zle. A ta miluckost a prijemnost, az nechapem ako to dokaze. Ja pocuvam len aka som nemozna a nepodporujem ho. Tak neviem ci hlada to pochopenie inde. Velmi vela som prenho vyplakala a jeho to nezaujimalo nikdy, lebo zase vinil len mna, ze ho vidim ako zleho, pritom vsetko robi pre nas. Nedavno bol posledny rozchod a zase som ho velmi prosikala naspat. Prosila som ho, ze nemozem byt bez neho a dala som mu moznosti, ze bud nech mi povie ze ma uz nemiluje a nech mu zmiznem zo zivota a bude to pre mna lahsie alebo nech to teda este spolu skusime ale nebudeme si robit napriek a klamat. Prisahal mi, ze s nijakou nic nemal fyzicky. Ci sa tomu verit da, neviem, ja neverim dnes nikomu. No tak po tomto vsetkom sa vas pytam a prosim o radu. Myslite, ze ma ma naozaj rad alebo sa zahrava? Vzdy mi tvrdil, ze aj on tuzi velmi po rodine, preto preraba cely dom. Preco by sa zase ku mme vratil a skusil to znovu. Vzdy som mu hovorila ako som citovo slabsia, nech mi neublizi a povie na rovinu nechcem ta, ale ze on ma klamat nebude. Tak sme znovu spolu, ale ja sa stale uz bojim co bude dalej a napriek tomu co mi povedal, tak sa bojim ci nesluzim len ako zadne vratka dokym mu do zivota nevstupi nejaka ina a mna odkopne ako handru. Aj ked ma predtym on nikdy neopustil. Aj co sa tyka sexu, necitim nikdy, ze by to bolo milovanie a z lasky, ale len sex. To len na podotknutie, ale tak kazdy clovek je iny, viem, ze vela je takych co tie city prejavit nevedia, ale samozrejme nejdem si ho zastavat. Len chcem otvorit oci, no nedava mi to vsetko zmysel. Jedno mi hovori tak, druhe onak, ja som vzdy len zastanca spravodlivosti a pravdy. Tvrdi, ze uz to nie je ako na zaciatku, ale ze ma este miluje. Aj ked podla mna to sa neda predsa lubit na percenta. Ved bud je to tam alebo nie. Co si o tom myslite? Som uz ako na ihlach, nie som najmladsia, mam 31 rokov, on 36. Preto si aj hovorim, ze ved na co by bol so mnou keby to nemyslel vazne? Ved ma uz taktiez dost rokov, aj ked je pravda, ze unho je to lahsie, len vyde a nema nudzu o zeny, to o nom tvrdili vzdy vsetci aj ked on to zahra ako vzdy na skromnost. Myslite, ze mu mam este verit? Ma to este zmysel? Ved dala som mu na vyber, ak ma naozaj nechce, neh mi to povie do oci, ale on tak nespravil a zostal zase so mnou. Ale preco potom to chovanie ked to bolo zle. Ja som cakala praveze zmenu k lepsiemu a nie este viac si ublizovat. Naozaj tomu vsetkemu nerozumiem. Prepacte za tak dlhy peispevok, ak sa to nieomu chcelo citat, prosim poradte mi co si o tom myslite. Aj tak to vsetko je pisane len v skratke. Dakujem pekne.

Megera1968

Ahoj lucinda. Precitala som si vsetky tvoje prispevky a taktiezaj tie ostatne. Neda mi, aby som ti nenapisala. Ja som prezila takyto vztah 31 rokov z toho 28 v manzelskom zvazku s dotycnym muzom. Mame spolu dvoch synov. Moje zhrnutie -
Zacni mysliet na seba!!!! A to okamzite. Vyhladaj pomoc psychologa ktory ta odporuci k psychiatrovi. A zacni brat medikamentoznu liecbu. Vztah ktory prezivas s tym svojim nevedie nikam. Iba tym predlzujes svoje trapenie. Lebo v zasade sa nezmeni nic. Nepride zazrak, chapes!
Viem , ze nemas silu nic menit. Chapem, ze vsetky rady si mozno citas dokola. Ale z toho co pises usudzujem, ze sa nimi asi velmi neriadis. Uplne ti rozumiem a celkom ta chapem. Sama som take nieco prezivala na svoju skodu 31 rokov. A vies ako to dopadlo?? Dotycny ma nazval “ bezvyznamnou vecou“ . Spraval sa ku mne z mojho pohladu hrozne. Trpela som jeho ziarlivost ( neopodstatnenu), jeho spolocensky zivot mimo rodinu, alkoholizmus, vylety, slobodu. Pre neho manzelstvo , rodina, deti a ani ja nic neznamenalo. Uznavam, spraval sa zodpovedne v tom zmysle, ze sa postaral o rodinu ekonomicky aj financne. Ale absolutne bez citu, porozumenia a lasky. “Laska“ v jeho ponimani znamenalo to, ze sa bud podriadim, prisposobim sa jeho potrebam a riesim len to “ na co mam“. V mojom pripade teda domacnost, deti, jeho potreby ... A ine “vymozenosti “rodinneho zivota. Bola som ale mlada a silna. A robila som to dobrovolne, s tym ze sa zmeni. Ze zacne byt viac pozorny a bude sa spravat zodpovedne. Bol to tiez chlap, ako kazdy iny. Zahladneny viac na seba, svoje zaujmy, nezniesol ak som mu branila v niecom. Cudzi ludia , partie, zurky... Odchody z domu, od rodiny, prichody domov rano, opity, dospavanie pocas dna a potom chvilu pokoj, podriadeny, kupoval darceky, vynahradil detom strateny cas. Chvilu bol pokoj ( zvycajne na tyzden max). Ja nepisem o alkoholikovi ako takom. Pisem o chlapovi, ktory sa ozenil nie z lasky ( to mi oznamil po rokoch) a ze si ma vziat nikdy vraj ani nemal, ze som bola omyl, a nemal mat so mnou ani deti. Rozviedla som sa s nim po 28 rokoch manzelstva, ktore mi prinieslo len traumu, pocit menejcennosti, depresie, nenaplnene ocakavania a stratene iluzie. A najma, strateny cas. Teraz uz viem, ze rozist som sa s nim mala uz na zaciatku, pocas znamosti. Lutujem len to, ze som to nespravila skor. Lebo tento sposob zivota ma negativne ovplyvnil. Stratila som uctu k sebe. Vyhovovalo mu to tak, ze som sa trapila, ze som dufala, ze som sa starala. Vlastne mam pocit, ze som bola obycajny “spotrebic“. Ak zortvas vo vztahu ktory ti neprinasa pokoj, klud, lasku a vyrovnanost tak v nezotrvavaj ani sekundu. Mysli na tie roky, ktore si tomu svojmu dala. A kam to viedlo. Stracat cas si uz dovolit nemozes. Mas vek, kedy by si mala mysliet na zalozenie rodiny s partnerom ktory ti rozumie, ma ta rad, si pre neho dolezita. Radsej zist s kratsej cesty. Nedufaj ze sa zmeni!!! Je to omyl. Zmenit mozes len seba. Ak si s nim nestastna, tak ho nechaj ist. Rozhodne by si to mala spravit. Mas tu “smolu“ ze mas velmi bohaty vnutorny zivot. Ale nepitvaj sa uz v tom. Nerob to. Lebo ublizujes len sebe. A hlavne, stracas drahocenny cas. Viem, ze ti je tazko spravit cokolvek. Ze sa nevies rozhodnut. Prezila si s nim mnoho za tie roky. Ale nevnucuj sa mu. Stracas na hodnote u seba samej, tyras sa tym a stracas aj u neho. Zacni sa niecomu venovat. Citaj knihy, chod do spolocnosti, hladaj si znamych, alebo pis blogy, zaujimaj sa o rozne temy, zacni studovat napriklad, dopln si vzdelanie, sportuj, venuj sa charite, alebo zvieratam v utulku...... Proste nieco rob. Ale nechaj ho uz ist. V zasade si myslim ze obaja ste mozno fajn. Ale dosli ste do slepej ulicky. Ak by ste chceli vas vztah ozivit, aby ziskal na kvalite a mal nejaku perspektivu musi byt vola a chut na oboch stranach!!!! Sama nic nezmozes. Si este mlada, vsetko krasne mas pred sebou. Zelam ti vsetko dobre

DrR

Je úžasné citat ako sme vsetci sociopati atd.... Pretoze hladat chyby u seba je zlozitejsie. Nemyslím si, že by bol manipulátor, prosto sa správa tak ako mu dovoluju jeho geny, tak ako má vytv. soc. Status a soc. rolu.. Možno ste Vy len citovo,myslienkovo naladena inak než on a on je viac dominantny,co Vás moze podvedome zhadzovat. Já sám som si kedysi myslel aky zlý,arogantny atd... Som a přitom som iba nemal po svojom boku tu pravu. Pre svoje ex som bol priam najhorsi kreten na světě,kt. Ich iba využívá. Az po boku manželky som zistil opak. Obaja sme totiž uplne rovnaki egoisti,workoholik, detailisti, sialenci i citovo labilní... Spolu bezvýznamne ziarlime, vydierame sa, tuzime, doplňujeme sa, podporujeme sa...např. ziarlim, že moja žena tráví v práci vela času i s inymi chlapmi,ale pritom ju podporujem v tom ,co robi a svoju ziarlivost mám Na uzde. Funguje to i naopak, nič si nevycitame ani sa neobvinujeme, že ten druhý robí pre manželství viac alebo menej. Na oslavách bezne venujem svoju pozornost inym, žena inym muzom, utvrdzujeme si svoju pozici vedla druhého,pretoze cez vsetko možné si verime. Obaja sme velmi dominantní, stačí aby žena povedala a ja vykonam a naopak. Dokáže ma jedinym slovom potopit a zároveň vytiahnut na břeh... Som taký chladný k ludom,podozrievavy... Ale manželka má pozna a vie ako zit vedla mna s mojim spravanim... Rada: keby za mnou doliezala žena sedem rokov, visela na kazdom mojom slove asi by som ju viac vnímal ako domacu pani a nie ženu,kt milujem. Zoberte sílu,dupnite si nech aj on vykoná nieco podla Vás, nenechajte sa odradit ak tak neurobi nie je pre Vás vhodný. Láska je relax, úplně stastie a nie otroctvo!

Mrs Inkognito

Keď sa však spätne pozriem na to, čo som sa vďaka tej posadnutosti naučila, tak som tomu človeku vďačná. Mala to byť moja veľká životná láska, muž, ktorý ma urobí šťastnou. Namiesto toho mi nastavil zrkadlo, kde sú moje 'zámky utrpenia'. Aby som sa mohla uzdraviť, byť slobodná a môcť nájsť svoje šťastie nezávisle na druhých.

Mrs Inkognito

Dostala som sa sem úplnou náhodou. A možno to ani nebola náhoda, možno to bola odpoveď na moju otázku - čo by bolo keby som sa s ním nerozišla? Možno by to vyšlo... NEVYŠLO!
Bol to narcistický manipulátor, na ktorého presne sedelo to, čo tu jedna dala - zvnútra sa nenávidel, pochoval svoje city, miloval len svoju masku. A, samozrejme, tá maska bola úžasná - milý, sympatický, príjemný a zábavný pán. Zabezpečený, vzdelanie z dvoch univerzít, a aj napriek vyššiemu veku bol stále fešák.
Proste, Pán Dokonalý.
Lenže čo z toho, keď život s ním bol jeden neurotický blázinec?
Nič mu nebolo dosť dobré. Stále mi hovoril, čo mám robiť a pokúšal sa rozhodovať aj za mňa. Neustále odo mňa čosi vyžadoval - čas, pozornosť, angličtinu, podporu, toto, tamto a tie požiadavky sa neustále iba zvyšovali. A stále nemal dosť. Vtedy som pochopila, že napĺňať potreby niekoho, kto si ich nenapĺňa sám, je ako pokúsiť sa zaplniť čiernu dieru. Je to nekonečný príbeh a späť nedostanete vôbec nič, alebo len veľmi málo.
A tie jeho klamstvá! :D On si snáď vážne myslel, že mu to prejde... No, ale celá tá jeho maska je jedno veľké klamstvo, ktorým klame najmä sám seba. Nikoho iného.

Vrcholom boli jeho nátlaky, to bolo čosi neskutočné. Necitlivo na mňa tlačil, citovo ma vydieral, vôbec nechcel rešpektovať, že niektoré veci proste nechcem, alebo nedokážem urobiť. Začala som od neho utekať, reku nech sa spamätá. Dlho mi to nevydržalo, bez neho to bolo ešte horšie, než s ním a vždy som sa vrátila. Nakoniec som teda dokázala urobiť tú hrubú čiaru.
Potom, presne ako to Lucinda písala, som zažívala hrozné stavy. Úzkosti, depresie, bolesti hlavy akoby mi niekto horúcim železom behal po mozgu. Najhoršie na tej posadnutosti bolo to, že som sa nedokázala sústrediť na nič iného a bývala som strašne unavená.
Napokon som sa z toho dostala.
Pomohlo mi pochopenie, že tak ako ja som mu mala zapasovať do tej masky, tak on mal mne zapasovať do vzorca, ktorý som si vytvorila v detstve s mojím otcom a dedkom.
Bola som pre nich dosť dobrá len vtedy, keď som pre nich niečo urobila. Inak ma ignorovali, pohŕdali mnou, neustále ma porovnávali s mojou sesternicou a tak ďalej.
Lenže, ja som ich potrebovala, tak som urobila všetko pre to, aby ma neodpustili. Veľmi mi pomohla kniha "Ženy, které milují příliš", tam je to opísané ako naša psychika funguje. Bohužiaľ, ide to pomaly, je to v hlbokých vrstvách nevedomia. Ale to najhoršie, už mám chvalabohu za sebou.
Fakt som rada, že som našla tú silu v sebe a rozišla sa s ním. Lebo až teraz, keď som čítala vaše príspevky, tak som uvedomovala, že realita by bola omnoho, omnoho horšia než tie moje najhoršie predstavy. Chápem, že v jadre trpí. Lenže on to utrpenie prenáša na najbližších a ja nie som povinná, nikto nie je povinný trpieť jeho správanie. Alebo trpieť s ním.
Ak som niečo pochopila, tak každý sme tu sám za seba a svoje problémy si musíme chcieť a riešiť sami. Ostatní nám môžu pomôcť, ale musíme to byť predovšetkým my, kto to urobí. Takže, tak ako sa ja snažím uzdraviť sa, urobiť si svoj život lepší, tak to môže urobiť aj on.

Druhá vec, čo som tuná zažila Ahá! efekt - že naše podceňovanie našich schopností skutočne nezodpovedá našim reálnym schopnostiam. Lucinda tu častokrát spomínala, že dostáva záchvaty paniky, či tú robotu zvládne. Avšak ja cez písmenká vidím inteligentnú, schopnú a komunukatívnu ženu. A keby som sama nemala podobné záchvaty hrôzy zo zlyhania, tak by som nechápala prečo sa tak podceňuje.
Takže, je to iba naše pokrivené vnímanie, ale nie realita.

naivny

Ja som nemal zatiaľ vzťah, ale keby som ho mal, bral by som priateľku ako relax a nie ako zmysel života. Zmyslom života pre chlapa je práca, pre ženu nech je bábätko a dieťa, to pochopím. Ale nie ja, že po cely čas mam mat na rozume, že jej mam zavolať, aby sa neurazila, aby ma nepodozrievala, že som s inou pričom pracujem a mam toho fakt veľa. A to by som robil aj pre ňu, pre nás oboch, aby som všetko zabezpečil. Keď sa jej nevenujem dosť podľa nej, je zle. Keby som sa venoval jej, nestíham urobiť všetko, čo treba na zabezpecenie a aj vtedy je zle. Aj ja by som mal z toho nervy, ako to zvládať a ze na mňa tlači. A pritom by mi na nej záležalo..
V com by som bol iný ako Lúcinda priateľ? Zvyknem som rátala a nadávať, keď sa niečo nedarí, ale nie vulgárne. Chodil by som s nou občas na výlety. Oženil by som sa. Nejde o papier, ale nech si nemyslí, že ju nemám rád. Inak by som bol asi rovnaký. A tiež by som vedel najviac rozprávať o práci.

Lila19

Súhlasím s názorom od " naivný". Toho by som sa držala, nakoľko mám podobného partnera svojom treba si uvedomiť samého seba naučiť sa žiť sám so sebou a hlavne prijať povahu svojej polovičky v tých zásadných bodoch ako romantik či ťažký realista proste chlap ktorý moc nemusí city. Ale ak takémuto chlapovi dáš dýchať a necháš mu ten jeho priestor a ukážeš mu, že máš svoje dni vyplnené i bez neho a si s ním nie preto, že ho potrebuješ aby ti ten čas vypĺňal on, ale preto že ho jednoducho miluješ za konkrétne vlastnosti( ak ich nájdeš) , dáš mu tým pocit že nie si s ním zo závislosti. Pokiaľ bude vidieť nezávislú a sebavedomu ženu, čo si našla svoj vlastný život, mala by zmena nasrať nenásilne a prirodzene. Ak však si typ na romantické prejavy objimacky a hladkacky vo veľkom množstve, tak ti poviem že radšej zabudni, budeš mu to vyčítať a bude to kolotoč. Ono musíš poznať seba a svoje potreby a ptm ich porovnať či zapadajú k sebe s tými partnerovymi a ak nie nájsť spoločné kompromisy a spýtať sa samej seba či ti to tak bude stačiť. Ak mu dáš dýchať bude mať snahu pracovať na kompromisoch, no ty musíš byť tá silnejšia čo dáva ultimáta. Takze to zhrniem, začni pracovať sama do sebou akoby neexistovali a máš ho iba na občasné pobavenie po večeroch. Nešiel to. Proste sa s ním stretneš raz za deň ak nemá čas necháš ho a dohodnete si spolocnu večeru doma a spanie a cez deň každý to čo potrebuje. Taký model manželstva. Chlap či má toho veľa, posledné či potrebuje je závislá a nesamiaratna žena. Nebude si ťa vážiť.

Alibms

Pre Lucinda000
Ten tvoj je dokonalý manipulator s hrošou kožou. Ten pravý pride v ten správny čas, To čo si popisala vo svojom prispevku len ukazuje, že si ťa neváži. Si pre neho jednou z mnohych. A vzdy bude tvrdiť, ze to ty si za všetko zodpovedna, je to clovek, ktory si nikdy chybu neprizna. Ty nepotrebujes niekoho, kto bude neustale podkopavať tvoje sebavedomie. Nepoznám ťa, ale myslim si, že máš na viac a raz a navždy vzťah s nim ukonci a nepros ho o ďalsie šance.

simcika

ahoj neboj sa nieje hanba navstivit odbornu pomoc robi to viac ludi nez si myslime skus to najprv riesit inak sport napriklad box ziverata priroda plavanie kamaratky a bude lepsie uvidis

preLucinda000

herb, diki za feedback. Ani pre mna to nie je zivotne kredo ;o) No ked sa pozriem v zivote spat, tak mi to proste sedi, cim bol pre mna kto.. ;o)
Ale nezijem podla zivotnych "kred"... Len mi niektore "mudrosti" spatne
pomahaju pochopit veci co sa diali alebo deju.
Ale to v co na beton verim a viem, je ze si s nami mozog pekne "zahrava", s nadsazkou povedane.. latky, hormony.. Dokonca aj blby vitamin B12, ked chronicky chyba, co to vie dlhodobo spravit s osobnostou.
Zial nemam cas citat vsetky reakcie co tu boli, no ked si ten cas najdem rada sa priucim aky maju ludia iny pohlad na veci a skusenost, lebo kazdy je jedinecny.
Inak k tym manipulatorom, vela z nich su tzv. sociopati, su to ludia ktori nemaju emocie, voci druhym ludom. Ziju v zmysle vyuzivat druhych aby sami z toho nieco mali (materialne, mocenske atd., no lasky nie su schopni). Ucia sa manipulovat druhych a dosiahnut to co chcu sposobom, ze obkukaju ake emocie ludia maju, a tie emocie sa naucia sami prejavovat (neuprimne falosne), aby svoju "obet" dostali tam kam chcu. Dotycny o ktorom tu je rec, mi uplne tento typ nepripada.. Zavaznejsia forma su psychopati. To uz je silna kava, seriovi vrahovia, zabiju ludi bez akejkolvek vycitky svedomia. Neurologovia dokazali ze ked zrontgenujes mozog tychto ludi, chyba im resp. maju zmensenu/nevyvinutu urcitu malu cast v predu (nepamatam si medicinsky nazov), ktora je zodpovedna za emocie ako su sucit, empatia... Prosto su to zvierata, dravce, lev ked lovi antilopu nema ziadna pocity v zmysle ze joj bude ju to boliet...
Neprijemna realita ze na svete su takito ludia no prave o tom je evolucia... snad o tisicky rokov takito "vykapu". Rada by som verila ze dobro raz zvitazi no nechcem byt uz trapna ;o)

herb

pre Lucinda000, viem, ze to myslis dobre, ale prepac, niektore veci su take...nechcem sa ta dotknut, ale strasne zvasty, napriklad "Ludia ktorych v zivote stretame su pre nas bud testom, trestom alebo darom." aaach Ja neviem, ale ja to neviem ani citat, nie sa tym este riadit a mat to ako kredo. Sorry :( Mas aspon spatnu vazbu, ze na kazdeho to neplati, ahoj :)