Bývate niekto v dome svojich rodičov? Išli sme tam s manželom pred rokmi, lebo dom bol prázdny, zanedbaný, teraz sú však už na dôchodku a asi sa v paneláku nudia, chodia veľmi často, aj na niekoľko dní cez týždeň vkuse a ja zisťujem, že to asi nebol dobrý nápad zostať tam žiť, aj keď to vtedy vyhovovalo obidvom stranám. Ked sú tam, nemám vlastný priestor, vlastný život, žiadne súkromie, "rodičia sú všade", no oni sú radi, že sú sa nami. Mám k tomu miestu vzťah, je to na náš obraz, mačku, psa, no na vlastných rodičov začínam chytať poriadnu alergiu v ich dome (predtým tam nebývali zdôrazňujem, boli len raz začas, čo sa dalo zniesť)...
Dajú sa určiť nejaké vzájomné pravidlá, aby som neobmedzovala ani ja ich ani oni mna a aby nemali pocit, že ich chcem vyháňať z vlastného domu, lebo oni nechápu, že my máme právo na vlastný život, alebo je naozaj jediné riešenie zvažovať odchod?
Za každý koštruktívny názor vopred ďakujem.
Bývam v rodičovskom dome
Ja neviem, stále sa to tu deje, rodičia sebecky nabaláchajú vlastné deti aby im svoj dom a okolie opravili, investovali do toho veľa svojho času, veľa financií. Je to na roky driny a roky úspor, za to môžete mať vlastný dom(bez pozemky) Jediný kto na tom získa sú rodičia.
Je to veľká sebeckosť, obohatiť sa na úkor vlastných detí, od deti vysať peniaze a v tom čase keď ich najviac potrebujú, keď si majú založiť vlastnú rodinu. Deťom sa to vráti niekde okolo 60tky, keď už mi je to v podstate na nič. Keď už nevedia pomôcť tak nech aspoň nehádžu deťom polená pod nohy. Vieš ako na mňa zazerala jedna dievčina s ktorou som bol na rande, keď sa dozvedela, že bývam s rodičmi? Bolo aj posledné, vrazíš do to ako do nového domu a na zoznamovacom trhu to má zápornú hodnotu.
Neinvestovať do domu nič, neviem ako ste na tom s príjmami, úspory, sledujte realitné servre, bazos, nehnutelnosti okolie - pozemky, domy, v akých cenových reláciách sa to zhruba pohybuje, ja osobne by som šiel do nového, je plno krásnych projektov, dom na kľúč sa dá postaviť veľmi rýchlo, svojpomocne je to na dlhšie, ale lacnejšie. Choďte do vlastného, ak ty nerada chodíš do domu keď sú tam tvoji rodičia, čo má na to povedať tvoj manžel? Jedine vtedy sa vaši rodičia uvedomia, tiež šli do vlastného, nebývali spolu s babkou a prababkou a nerobili jej poskoka. Je veľmi málo rodičov s ktorými je možné takéto bývanie a aj na to potrebuješ relatívne samostatnú domácnosť - vlastnú kuchyňu, izby, najlepšie s vlastným vchodom a aj to bude o kompromisoch. Vy nemáte nič z toho, úplne nevhodné prostredie pre manžela pre deti a v konečnom dôsledku aj pre teba.
Ešte ked pracovali, tak sa to dalo zniesť, prišli na 1-2 dni, ale teraz, ked sú doma, tak sú schopní byť v dome aj 5-6 dní, ja som z toho hotová úplne a to tam ešte nežijú, uvidíme dokedy...
Deti zatiaľ nemáme, ale chceme, tiež si to neviem predstaviť, ako potom žiť na hromádke...Asi nás to má naštartovať len k nejakej aktivite, uvidíme...
No možno ma čaká podobné. Oni aj štýl práce majú iný, nič netreba prerábať, všetko dobré ako je...Radšej robím sama s manaželom, ako spolupracovať...Vôbec si neviem predstaviť, ako toto dopadne...
Montovanie do života je to najmenej čo mi vadí, že mama stále zamyká, že rieši len kostol a modlenie, ktorému venuje denne niekoľko hodín, ktoré samozrejme chýbajú, otec má svoje koníčky, pivnicu nepozametá, nevyčistí ako je rok dlhý, má tam zbytočnosti, kurňa, ja som to tam celé opravoval, dával dlažbu, police, izoloval, veď len to stálo stovky eur a ja si potraviny skladujem pri farbách, kde mám málo miesta. Úplne nesamostatní a oddrieť to musím celá ja. Vďačnosť u nich absentuje. Toto nemá riešenie, len odísť. Celý život len budeš drieť a platiť, v robote, doma, pre nich. Niečo s bývaním riešim, nie je to ideálne, ale aj tak do toho ideme.
@DomR - ja som prerábal starý dom, ktorý si rodičia kúpili pred dôchodkom. Poviem ti na rovinu, bola to tá najväčšia hlúposť môjho života. Robil som na ňom len sám, nik mi nepomohol, peniaze som do toho vrážal len sám, všetko som platil, až po zadný plot a za tie peniaze som mohol mať vlastný dom. Veľa som tomu obetoval, roky žiadne dovolenky, žiadne vzťahy, všetko šlo do domu a okolia.
Teraz mám dve izby, kuchyňu, kúpelku, manželke sa to od začiatku nepáči, rodičia sú bordelári, chovajú veľa domácich miláčikov, všade smrad, špina, exkrementy, zvieracie parazity. A myslíš, že sú vďační, že vedia v niečom ustúpiť, prispôsobiť? Ani náhodou, ani nečakám, že mi pomôžu s dieťaťom, alebo s hocičím iným, len na mňa sú stále požiadavky, berú to ako samozrejmosť. Nik mi to nezoberie, to je pravda, druhá vec je tá, že budem vyplácať súrodencov aj zo svojej práce, z mojich investovaných prostriedkov a bývať vo svojom budem tak možno pred 60tkou. Niekoľko rokov s manželkou riešime vlastné bývanie, je to ťažké, pozemky sú drahé, staré chajdy ešte drahšie, postaviť svojpomocne nový je na niekoľko rokov, do toho malé dieťa, jedno, druhé, rodičovská ... Jediný spokojní sú rodičia, mladý paholok opravil a zaplatil celý dom, aj drevo na zimu nahotuje, za odmenu mu otec poradí, lebo mladý je stále dieťa a kubo, samozrejme tie rady vychádzajú zo základnej premisy - čo z toho(otec) bude mať a hlavne aby pre neho bolo dobre.
Rada - ak chceš byť spokojní, mať dobré vzťahy, tak utekajte, oželte investované peniaze, priprav sa na to, že tie prachy >60 tis sú na roky zabetónované, nebudú prinášať nič a aj s ručením(tvojich investovaných prostriedkov v dome) budú mať rodičia veľký problém.
Vekom to bude s rodičmi len horšie + manželka nespokojná, budeš medzi dvoma mlynskými kameňmi.
Oni sú typickí rodičia detí, kt. budú ich deti aj v 50-ke, budú sa im montovať do života a myslieť si, že to tak má byť... Milujem ten dom, za tie roky som si zvykla tam, bolo v pohode, len teraz ma situácia núti prehodnotiť, či naozaj je toto to pravé pre nás s manželom.
Problém je to, že každý z nás má iný systém, v skratke, ked si naši myslia, že je poriadok, ja sa sťažujem na bordel, ked odídu 5 hodín upratujem, aby som sa cítila dobre, ked prídem z roboty unavená, sú všade, majú síce svoju telku, ale baví ich sedieť pri nás, proste rodičia, ešte uvažujem, ako by sa dali poprehadzovať izby v dome, aby som získala aspon aké-také súkromie s manželom, lebo sú všade a všade bordel...proste to sú moji rodičia, asi oľutujem svoje rozhodnutie spred rokov a budeme musieť začať zháňať niečo vlastné...a verím tomu, že by boli prekvapení, že prečo sa sťahujeme :-)
Ďakujem, za každý názor, skúsenosť...
Podľa ich slov- oni sú práve radi, že sme tam, časom sľúbili dom mne, len zatiaľ sa prispôsobujem len ja im, akože vidím, že aj oni sa snažia, lebo každý z nás má iný systém života, len to súkromie veškeré žiadne, práve sú v dome, tak uvažujem, čo poobede vymyslím, aby som nemusela domov prísť skoro...
To uz pisala Mrauka