Bývate niekto v dome svojich rodičov? Išli sme tam s manželom pred rokmi, lebo dom bol prázdny, zanedbaný, teraz sú však už na dôchodku a asi sa v paneláku nudia, chodia veľmi často, aj na niekoľko dní cez týždeň vkuse a ja zisťujem, že to asi nebol dobrý nápad zostať tam žiť, aj keď to vtedy vyhovovalo obidvom stranám. Ked sú tam, nemám vlastný priestor, vlastný život, žiadne súkromie, "rodičia sú všade", no oni sú radi, že sú sa nami. Mám k tomu miestu vzťah, je to na náš obraz, mačku, psa, no na vlastných rodičov začínam chytať poriadnu alergiu v ich dome (predtým tam nebývali zdôrazňujem, boli len raz začas, čo sa dalo zniesť)...
Dajú sa určiť nejaké vzájomné pravidlá, aby som neobmedzovala ani ja ich ani oni mna a aby nemali pocit, že ich chcem vyháňať z vlastného domu, lebo oni nechápu, že my máme právo na vlastný život, alebo je naozaj jediné riešenie zvažovať odchod?
Za každý koštruktívny názor vopred ďakujem.
Bývam v rodičovskom dome
Rozumiem pointe, vyskúšam...;-)
Ja to vyuzivam na nasu starku. Ak ju pochvalim, poviem jej ako ju mam rada (neklamem) a vysvetlim jej preco potrebujem aby jedla zrovna toto navarene jedlo (aby tu s nami este dlho bola, vsetci ju potrebujeme atd), tak to ma daleko pozitivnejsie ucinky ako ked pride sestra a zacne po nej zjapat, ze sa cely den trapila s obedom a starka si nedala ani raz do ust....Ak pri rodicoch zvolis najprv to, ze im podakujes za vsetko co vdaka nim mas, ale potrebujes fungovat sama s muzom, lebo ked su tam aj oni, nie ste uvolneni ako manzelia a nemate moznost sa ucit zit sami...Hovorit veci inak, neznamena klamat, na to bacha.
Takže mi k tomu treba riadnu psychológiu, ďakujem za tip.
DomR, priamo na rovinu komunikovat a ked to nejde asertivne, ze tomu nepochopia a budu sa urazat, tak ja by som zvolila pristup v style - vies mama, ja ta lubim ale ja tu potrebujem byt na vsetko sama, musim si skusat tak ako si ty skusala kedysi, viest sama domacnost. A radsej by som prisla na navstevu ja k vam, aby som lepsie videla ako fungujes vo svojom prostredi, nez ako vy k nam. Ked ste u nas moc casto, inak sa spravame s manzelom k sebe, lebo berieme ohlad na vas. Ked tu nie ste, sme na vsetko sami a musime si pomoct ako vieme. A to je pre nas dobre. Podme raz tyzdenne niekam spolu len my dve a navstevovat budeme len my vas, co ty na to mama? - ak sa na toto urazia, az vtedy uvidis, ze je problem v ich povahe. Pokial clovek dava druhemu na vyber, dava sancu. Ked niekoho postavis pred hotovu vec, nie je to dobre.
Ide mi o to, či mám právo žiadať nejaké pravidlá v ich dome a ako aby sa neurazili, veď sme dospelí ľudia, hádam by sa dalo nejako dohodnúť...zatiaľ je to veľmi jednostranné, zdá sa mi, že len ja sa prispôsobujem, potom som nahnevaná, nekomunikujem, som z toho vyšťavená...
Len sa obávam, že naši to nemyslia v zlom, že sú proste takí, len nejako komunikácia nám viazne, lebo začali s tým, že či mi zavadzajú, ja som sa stiahla a a je to ich dom...
Klasicky pripad rodicov, ktori sa snazia riadit a manipulovat zivot svojich deti, lebo im maju byt vdacne, nic viac nic menej.
Pocuj, daj si tabletku na ukludnenie, ja si tu mozem reagovat na koho chcem. A ze kto si tu vykonstruovava v hlave pribehy, vidim :D Fakt sa ukludni, nejaka si podrazdena.
Ďakujem za konštruktívny názor.
Asi som sa im snažila len niečo naznačiť, čo nebolo správne pochopené, takže vzťahy tým trpia...
Musím sa teda zamyslieť aj nad sebou a svojim prístupom...
Stále verím, že nejaká cesta sa nájde ešte...
Tiež sa nepovažujem za nejakú využívačnú mrchu, nemám to v rodine rada, deje sa to aj u nás, len som už unavená asi...
Ja som mlada mamina, ja tieto problemy nepoznam u seba, ale u svojej velmi velmi blizkej rodiny a samozrejme okolo seba. Nevdacnost deti voci rodicom nema hranice. Mladi chcu strasne "zit svoj zivot", ale ze im bohate rodicia na ten "svoj zivot" prispeli, to uz sa zabuda. Vasi ti tiez mohli povedat, ze ak si chces "zit svoj zivot", zober si pozicku, kup si pozemok a zacni stavat od zakladov. Do dnes by ste ten dom mozno este nemali hovotovy......Opytaj sa ich, ako si predstavuju dalej tieto navstevy, lebo ze aj ked ich lubis, osamostatnili ste sa, aby ste si skusili ako dokazete fungovat sami. Ze ci by nebolo lepsie, ak vy budete chodit k nim len. Lebo ak ste chodili k nim az az, ako sa z toho stalo 5 dni vo vasom dome? Tomu nerozumiem. Zrejme ste nechodili az az. Dohodnite sa, ze sa budete navstevovat len u nich. S mamou si urob raz tyzdenne alebo raz za dva tyzdne "babinec", chodte do cukrarne, do divadla, prejst sa, venuj jej ten svoj cas. Uvidis, ze ju raz budes potrebovat a vtedy ti bude dobra. Spytaj sa, ci by mohol byt kompromis, ze raz tyzdenne vas navstivia oni a raz tyzdenne vy vas. Alebo teda len u nich sa stretavat. Vysvetli jej, ze chces riadit svoju domacnost sama a ked je mama tak casto v dome, tak je to akoby ste byvali spolu a to nie je dobre. Dolezite je, akym tonom to povies. Vystiskala si dakedy maminu a ocina za to, co vdaka nim mate? Ked pridu najblizsie na navstevu, poriadne ich objim, sadnite si na kavu a navrhni to stretavanie len u nich alebo teda raz u vas, raz u nich. Ze si potrebujes skusit fungovanie domacnosti sama, aby si vedela ako to vsetko zvladnes, bla bla. Na toto sa nemozu urazit...
