Bývate niekto v dome svojich rodičov? Išli sme tam s manželom pred rokmi, lebo dom bol prázdny, zanedbaný, teraz sú však už na dôchodku a asi sa v paneláku nudia, chodia veľmi často, aj na niekoľko dní cez týždeň vkuse a ja zisťujem, že to asi nebol dobrý nápad zostať tam žiť, aj keď to vtedy vyhovovalo obidvom stranám. Ked sú tam, nemám vlastný priestor, vlastný život, žiadne súkromie, "rodičia sú všade", no oni sú radi, že sú sa nami. Mám k tomu miestu vzťah, je to na náš obraz, mačku, psa, no na vlastných rodičov začínam chytať poriadnu alergiu v ich dome (predtým tam nebývali zdôrazňujem, boli len raz začas, čo sa dalo zniesť)...
Dajú sa určiť nejaké vzájomné pravidlá, aby som neobmedzovala ani ja ich ani oni mna a aby nemali pocit, že ich chcem vyháňať z vlastného domu, lebo oni nechápu, že my máme právo na vlastný život, alebo je naozaj jediné riešenie zvažovať odchod?
Za každý koštruktívny názor vopred ďakujem.
Bývam v rodičovskom dome
Nevsimaj si takych ludi, vsade boli, vsetko videli a najlepsie vedia. Typicke. Ja to vezmem z opacneho konca. Rodicia co mohli byt radi, ze ste im prerobili, inak by to schatralo a teraz sa do hotoveho pekneho idu nasackovat? Kde je respekt z ich strany, sa pytam ja? Ci len decka maju povinnost respektu k rodicom, naopak nie? A preto NIKDY byvanie s rodicmi, NIKDY prerabka niecoho, co nie je vysporiadane a nepatri mi! Bohuzial, ostali ti oci pre plac a zmierenie sa so situaciou, alebo ozelenie investovanych penazi (ak investoval aj tvoj partner, mas velky problem, lebo by si mu mala peniaze vratit) a odstahovanie sa.
Oni to uz budu asi navzdy brat ako ich a jedine riesenie vidim ze by ste sa odstahovali. Najlepsie do ineho mesta alebo dediny... Ano treba sukromie. Aj ked .... kazdy clovek je iny. Niekto je strasny extrovert a okrem komunikacie s inymi ludmi si nevie nijako inac vyplnit svoj cas a potom ho ludia povazuju za dotieraveho, aj ked ho maju vcelku radi, ale maju z neho dost, ked pride raz, dvakrat rocne na navstevu na hodinku a dovi dopo. Niekto je introvert a potrebuje sa utiahnut ku knizke. taky clovek potrebuje svoj pokoj a ked sa raz zacne na nieco sustredit, na citanie tej knizky, tak si minimalne take dve tri hodiny nepraje byt nikym a nicim ruseny. Aj deti si vychova, aby mu dali pokoj, najde pre ne zabavku a aktivitu, aby sa od nich odbremenil a potom ked sa uz zda ze je vsetko v poriadku, zacnu dotieravo chodit rodicia a rusit? Ja riesim podobnu dilemu z casu na cas, akurat u mna je to ine, nakolko som sama a vlacim sa po podnajmoch a striedam prace s ubytkom, raz tak, raz tak... Da sa. Pridem domov k nasim, mam tam aj svoju izbu, ale neubehne minuta, co by mi mama nevbehla do izby, nenakukla, co robim a neokomentovala negativne kazdu moju cinnost, co prave ma vidi robit. Co ja potom? Pritom som introvert a zelala by som si pokoj, ale tam ho nemam. Izbu tam mam, ale pokoj nie. Plus k tomu neohlasene debilne navstevy, lebo nasi si nevedeli svojich znamych vychovat, ze ked ma kazdy mobily a smartfony, preco nevie zavolat vopred, ze pride. Riesim to tak, ze chodim po cukrarnach a po kaviarnach, s notebookom k wifi a tam si nieco citam, aby som mala pokoj. Alebo vypadnem sa ubytovat kamsi do hotela... Slovensko, zahranicie a uzivam si vylet. Lenze to sa neda robit nonstop. lebo takto sa peniaze rychlo rozkotulaju. Pritom by som nemusela vobec minat na hotely. Stacilo by len tak malo. Keby respektovali moje sukromie. Keby sme sa dohodli napriklad, ze medzi osmou rano a trinastou ma necha na pokoji, ani mi do izby nenakukne, keby aj tam hromy, blesky, padali a keby aj bomba vybuchla, proste by som mala pokoj. Potom by som jej uz mohla byt k dispozicii. Lenze ona to nechape. chodi mi do izby a brble, brble a brble... stale rozprava to iste, takto nikdy nenasetrim peniaze na nieco vlastne, ked toto budem robit. Niekedy sa zamyslim, ze som moznoze urobila chybu, ze som nevzala hypoteku ked som bola mladsia. takto v case nezamestnanosti cestujem a vidim kus sveta, ale.... ako hovorim, ide to do penazi.
Písala som v dobrej viere, že sa tu nájdu ľudia, čo to zažili a nejako k spokojosti poriešili a môžem sa od nich inšpirovať, ale asi každý tu má vlastné bývanie, čo je ozaj super...SAMOZREJME že nebudem vlastných rodičov vyhadzovať z ich domu, to s môžem odsťahovať ja, ak teda žiadne iné riešenie nevymyslím...
Jasné, nevážim si nič, asi to píšu takí, čo takú situáciu nezažili,ale zároveň ďakujem za dobre mienené rady, v každej je kúsok pravdy, uvidíme, čo bude časom...
To ste urobili dobru kravinu ze ste si nekupili vlastny dom alebo byt! Stokrat omielane su tu tieto temy ze je s tym problem a vy si budete partnerov stale vodit rodicom...
Je to tvoj dom? Nie je. Takze ziadne "hranice" im davat nemozes. Jasne, ze ti vyhovovalo aby ti dom dali na byvanie, lebo ste si usetrili kopec penazi. A teraz, ked sa tam majitelia vracaju, tak zrazu su ti nazvys tí ludia...Ale to, ze len vdaka nim mas kde zadok polozit, na to zabudas co? Podla mna ti nikto tvoj vlastny zivot neberie. Kazdy sa ti nan vykasle. Jedine, co ti "beru", je len to, ze sa im musis par dni v tyzdni venovat. A ty asi nemozes robit zasluznejsiu cinnost ako je pozeranie telky, chodenie naostro po kuchyni, ci sex denno denne v kazdej miestnosti. Toto ti beru? Nie? Tak co potom? Ci ti mama diktuje ako mas miesat polievku a ake sacky do kosa kupit? Vies co, vyhod ich odtial najblizsie ked pridu, zabarigaduj sa v tom dome a uzivaj si ten svoj "vlastny zivot". Ale raz budes v ich veku a tvoje decko ti to vrati :)
Tak si vymeňte váš dom za ich byt a je to!
No a co budes robit, ked ten tvoj/ich prerobeny dom predaju? Lebo to mozu, ako aj sa nastahovat.
Treba sa porozpravat a vysporiadat majetok, inak budes zit v strese stale.
Niečo na tom bude, že mladí - sami, teraz to zisťujem.
No je to ich dom, tak samozrejme, že tam byť môžu (inak bývajú v paneláku), ide mi len o to, či máte niekto skúsenosť, ako sa to dá usmerniť, aby dobre bolo, ak je to teda reálne...
Nemala by si brat az tak ohlad a vymedz si razne hranice. Okrem toho si mala trvat na tom, aby dom bol prepisany na teba, nez ste do neho investovali. Oni sa nenapadne pomaly tam futruju a je to od nich riadne svinstvo, ze vas nechali investovat cas, energiu a peniaze do prerabky a prestahuju sa do vynoveneho.
Razne im povedz, ze ste ten dom prerobili, je vas, chcete sukromie, mozu prist raz za cas na navstevu. Nic strasne na tom nie je a musia to respektovat. Nadalej sa snaz vysporiadat majetok. Dnes sa neda verit ani vlastnej rodine, na to pamataj.
