Bývam v rodičovskom dome

Do googlu treba zadať "bývanie so svokrovcami" a uvidíš komu to vyšlo a komu nie, 90% sú samé negatívne reakcie zo strany detí. Rodičia musia byť v tomto smere osvietený a takých je veľmi málo. Väčšinou komandujú, drieš doma, drieš u nich a stále je zle, buď reptá manželka, alebo brblajú rodičia. U koho to začne takto prebublávať, tak ak chce zachrániť manželstvo, tak mu neostáva nič iné, len utekať hoc do prenájmu v byte. A prachy v dome má zabetónované na desiatky rokov. Vtedy keď tie peniaze potreboval najviac. Nezáväzne sleduj ceny nehnuteľností v meste, ak je tam draho, tak v blízkom okolí, čo by vás to stálo atď.

Ano, je to chyba a velka, ked mlada generacia byva so starsou. Ste mladi, chodte si do svojho, nech by aj za cenu toho, ze budete mat nejaky cas dlhy, ved kto ich na Slovensku nema? Ale nie tak do svojho, ze si vedla rodicovskeho domu postavite dom vy!!! To by bolo to iste :) Ale odstahovat sa dobre daleko, aspon o 200 km dalej :) Tam sa poobzerat po domceku, po byte. Pomoze to nielen tebe, ale aj tvojmu manzelovi ver tomu. Ja mam taky pocit, ze on ako chlap to ma za takychto okolnosti este tazsie jak ty. Lebo tebe su to rodicia a jemu svokrovci. Kazdy clovek sa sem tam potrebuje utiahnut aj do samoty ku knizke bez toho, aby bol ruseny. To je normalne. Za taketo "rodinne pletky" typu byvanie s rodicmi, byvanie so svokrovcami.... sa uz rozpadlo nejedno manzelstvo. Nesmies dopustit, aby sa rozpadlo aj to tvoje. Lebo lepsie je zit s milovanou osoboou a s dlhmi, ako rozvedena chudera s par eurami vyzivneho vkuse komandovana rodicmi a v dome, ktory uz ani len prerobit nie je z coho, aby bol podla tvojich predstav, nebyt schopna financne uz ani len dopriat detom aby mali zakladne potreby. Takto "zaproblemovani" ludia potom maju sklon sami si diagnostikovat depresiu a zacat robit zo seba psycho liekovu trosku: zozrat liek, zaspat, zozrat dalsi liek, zase zaspat, zozrat dalsi, zase zaspat... nedbat o seba a uz o nic, len predrichmat si cely zivot a s prepacenim obrazne povedane nasrat, nastat pod seba a valat sa vo vlastnom hovne. Tomu aby si sa vyhla a to ide jedine cez odstahovanie sa. Nech rodicia nenarusaju tvoje sukromie. A sukromie tvojho muza, co by sa ti mohlo vypomstit v podobe ziadosti o rozvod.
PS Dobre ti tu radi Hnup, opisal svoju chybu a aj, ze by ju viackrat neurobl. Z chyb inych sa da poucit a ty sa mozes poucit z tej jeho, preto to sem napisal. Vezmi si z jeho prispevkov nieco.

Tak mi tu z toho vychádza, že bývať s rodičmi, svokrovcami (to by bolo horšie) je chyba!

Prečo maš žiť tak ako si to myslí niekto iný.(rodičia)?Je to len a len tvoj život!Psovi spravíš búdu dáš mu nažrať.Človek potrebuje slobodu.Chodiť po dome či byte v nohavičkách.Prdnúť si bez toho aby si sa obzerala .Oddať sa napr.milovaniu bez toho aby človek rozmýșlal či niekoho nevyrušuje.atd

Ahoj ja mam taku situaciu len my byvame v jednom dvore pri svokrovcoch. Obnovili sme chalupu po muzovych starkych ciastocne. Poschodie nie, aj tak to vyslo dost. A svokrovci su nespokojni ze muz nechce prerobit vsetko, ze planuje stavbu domu inde a toto chce dat do najmu, aby splacalo hypo aspon trocha. Ja som zvedava kto pojde do najmu do spolocneho dvora a ci mu to rodicia dovolia ale ok. Malo nam to pomoct na zaciatok, aby sme akoze neplatili najom cudzim. Dodnes lutujem radsej sme mali ist hned robit za hranice, ale muz nechcel a ja som sa dala nalakat vidinou domova. Malo to byt na chvilu. Lenze pozemky su priserne drahe, peknych je malo a z par rokov sa stalo sest. Za ten cas pocuvat od svokrovcov v jednom kuse preco chceme stavat, naco stavat, preco neriesime uz deti, pritom sa nevedia prisposobit a respektovat nas ani v takej obycajnej veci, ze nemaju davat nasmu psovi varene kosti. Manzel chodi ako lev v klietke uz ma toho dost a tak navrhol odist do zahranicia. Lenze prisli zdravotne problemy a tak sme na mrtvom bode. Hadali sme sa ako psy lebo ked som to navrhovala pred rokmi nepocuval. Obaja po tridsiatke cakame na zazrak. Snad takto nedopadnete aj vy.

DomR:

...vzájomné pravidlá sa dajú dohodnúť pokiaľ ich akceptujú obe strany...to si však vyžaduje uvedomelých rodičov, bohužiaľ s tými "typickými" to ide ťažšie - aj keď sa v niečom snažia (najmä tam, kde im to neuberá na ich zaužívanej pohodlnosti), zásadnú zmenu nechcú a radi pritom skĺznu do sebaľútosti alebo citového vydierania svojich detí...ak Vám neustála prítomnosť rodičov a ich spôsob života ztrpčuje život a otvorený, úprimný rozhovor s nimi nezaberá, potom je čas nasledovať svoju intuíciu ;)

Najlepšie vzťahy z rodičmi sú vtedy ak sa len navštevujete a každý môže odísť domov kedy sa mu zachce.Pod jednou strechou to nikdy nemôže byť dobré,lebo mladý clovek vždy chce niečo naviac ,alebo inak kdešto starému to stačí také aké to je.Aj ked vám nieco akoze dajú ved je to vase ale vždy tu bude visie5 ved zme vam dali a vy teraz ........nie,len svoje na svojom .Nesppliehaj sa na nic od nikoho lebo nikdy nebudes slobodná.

Rodicovsky dom ci sa tyka prerabky a vsetkeho s tym spojené musia vzdy financovat rodicia .Tebe sa to nikdy nevrati a vynalozený čas energia a financie su len ďalším podnetom ku škriepkam pri majetkovom vyrovnaní po smrti rodičov.Neplatí ani heslo mi sa z bratom alebo sestrou vzdy dohodneme mi si rozumieme !Ano verím lebo : STE EŠTE NEDEDILI !!!!!!!!!

Keď niekto robí pre teba dobro tak je to pekné,ale nesmie obmedzovat tvoju slobodnú vôľu.Spoliehať sa alebo robit nieco len pre to ze to raz bude tvoje je nanič.Ty musíš žiť teraz nie znasat nekomfort z vidinou lepsej neistej buducnosti.Naši mi vravievali tiez ze to bude raz vase .....Ok ale mozno budem mat vtedy 65 a bude mi to na hovno....! Znie to kruto ved nech sú tu rodičia este dlho ale nech nepouzívajú takúto slovnú frasku......ty pptrebujes byvat teraz.........

U nás je to asi o tom, že rodičia nepotrebujú prerábať, len my, máme tam kľudne žiť, lebo dom vraj raz bude môj, ale podľa ich pravidiel a ani nepípnuť, lebo sú urazení, lebo oni robia LEN PRE NASE DOBRO VSETKO a to je čo robiť tam, len neviem ako dlho mi to takto bude fungovať...s tým vlastným bývaním to bude asi pravda...