Teraz som si všimol, že som to zle očísloval :) Píšem to cez mobil, tak som si nevšimol.
Ja keď som bol na strednej tak som sa bál povedať ze nemám kamarátov, lebo by som bol na smiech. Mal som síce možno zopár ľudí, ale nebolo toto, čomu sa hovorí mám kamarátov a boli sme tam a tam. Boli to ľudia, s kt. som sa občas stretol. Väčšinou som bol doma alebo som išiel niekam sám.
No teraz ma.ale.napadlo - keď už budeš niekde na tej brigáde tak by si mohla niekomu aj navrhnúť počas rozhovoru : A čo ty robíš vo volnom čase? Odpovie. a opyta sa prečo sa pýtaš. Povies jej že sa nudiš doma a potrebovala by si niekam vyraziť.( Napr. ).
Takymto sposobom mozes ziskat novych ludi.
Ja som na brigádach trénoval veľa vecí po psychol. stránke a poviem ti- bez brigád by som nebol teraz tým kým som. Skús to zobrať ako príležitosť.
Teraz to trošku rozvinieme
-> 9.) Teraz ideme viac k veci: Myslíš si, že ty keď budeš mať kamarátov tak sa potom vyvráti to, že nie si pekná. To, že nie si pekná je dôvod, že ich nemáš.
Nevidel som ťa, takže nemôžem posúdiť.
Ty si potrebuješ potvrdiť tým , že budeš mať nejaku kamosku/ta, ŽE ZA NIEČO STOJÍŠ. => ŽE TVOJE SEBAVEDOMIE JE ZÁVISLÉ NA TOM, AKO ŤA VYHODNOCUJÚ OSTATNÍ.
Ak ťa vyhodnotia "dobre" chcú s tebou niečo mať, napr. vzťah (kamaratstvo), ak zle, si sama, lebo nikto o teba nemá záujem.
JE TO PRÍSTUP, KTORÝ TI ZABEZPEČÍ, ŽE BUDEŠ ZÁVISLÁ OD NÁZOROV INÝCH ĽUDÍ. Svoj vzhľad -tvár (ak je jednou z príčin) nezmeníš.
Môžeš zmeniť vizáž, oblečenie, ale to najpodstatnejšie je myslenie.
Najhoršie na tomto je to, že ty tým žiješ veľmi dlho a pôjde to dosť ťažko
Sú tu dve veci, kt. je treba
1. uvedomiť si svoju závislosť od mienky iných ľudí
2. Samu seba preškoliť v tom, čo si myslíš
....+su aj ine veci
Otázka je, či chceš zmenu.
Teraz ti jamodpoviem na bod č.
9.) NIE, NEMUSÍM MAŤ KAMARÁTOV NA TO, ABY SOM BOL NIEKTO. To, že som niekto, je dané tým, že som človek a mám svoju hodnotu a mám také isté práva ako iní ľudia.
Aby si si nemyslela, že to trepem len ja, pozri si toto:
www.youtube.com
a stiahni si to a niekolko krat si to prehravaj a zamyslaj sa nad tym o com tam ta baba hovori :)
ssyoutube.com
Toto video aj mne davalo velku podporu do života.
Ale aj tak,.ked si prečítam tvoju odpoved na otazku,.tak vidim, že ja som podobne.odpovedal v 19 r. samemu sebe,.ale zaroven som sa.kriticky pozrel na to, či to,.čo si myslim tak aj je.
Ja.napr. aj na brigadach som.si nasiel ludi, s kt. sa viem porozpravat,.aj napriek.tomu,.ze nevyzeram.dobre. Dokonca aj mam aj kontakty na par ludi. Zaujal som ich. Myslis, ze to bolo vyzorom? Určite nie. Musel som sa nasilu presvedčiť o tom,.čo som.ti pisal vyššie, lebo ty si vo svojich presvedčeniach tak zažratá (skúsenosťami a myšlienkami, ktoré máš žiaľ v podvedomí) že ty vlastne budeš možno aj vdorovať tomu, čo tu ja píšem :) . Ja som aspoň bol taký. Tiež som si vypočul výsmechy dievčat, keď som išiel po parku, aj od chalanov(aj v autobuse, bare). Dosť sa ma to dotýkalo, myslel som si, že si zvyknem na to. Nestalo sa. Ale zmiernil som to.
Takíto ľudia budú posilnovat to, čo si o sebe myslíš, preto opustenie školy bude pre teba veľká úľava.
-> 10). ok.
Ale dá sa povedať, že túžiš po obľúbenosti, lebo nie si obľúbená, či nie?
Ja ti poviem prečo sa pýtam - Ja som po tom veľmi túžil (síce aj teraz, ale menej), ale nechcel som si to sám sebe priznať, lebo sa to nenosí. Ja si myslím, že keď sa človeku stále niekto smeje za výzor a negatívne sa k nemu chová, tak túži po tom, aby bol obľúbenejší-nazvem to tak, aby sa o ňom toľko nehovorilo.
Moja odpoveď: Ľudia ma nemusia mať radi, aby som bol niekto, lebo platí to, čo som písal v 9.).
11.) Ok, znižuje ti to sebavedomie, keď sa na teba znechutene pozerajú.
Najprv si pozri toto:
www.youtube.com
...podľa komentárov to je komik, ale nemusel by byť.
Ja to poznám tak isto. Si predstav,.že.keď sa niečo opýtam mladej baby a ona sa potom da so mnou do reči (a je pekná) ja som normálne prekvapený, že má záujem so mnou hovoriť.
Čiže to isté mám aj ja v sebe, Že spochybňujem seba, ako ma prijme druhá strana. Ľudia na.moj vyzor reaguju odmalicka a.takto si to nesiem aj v dospelosti. Dá sa to ale oslabiť v komunikácii s ľuďmi
1. musíš veriť (presnejšie-si nahovoriť=donútiť sa v tom okamihu myslieť si), že máš hodnotu
2. keď komunikuješ, tak nemysli na to ako vyzeráš. Alebo pomysli si: "Nejako vyzerám".
A komunikuj tak, ako to robia iní-odpozoruj to. Všímaj si komunikatívnych ludi ako to robia. Toto mi pomohlo prekonať to. Je to ale dlhoročný tréning. Ja trénujem už 10 rokov.
Ak sa nahodou nemaluješ ráno, tak sa umy a nepozeraj sa moc do zrkadla, príp. vôbec. Mne to trochu pomohlo. A pivedz si: "Nejako vyzerám (ale nehodnoť ako)." A nenadávaj si za to.
Moja odp. na 11.) -Nemusim vyzerat dobre, aby som bol niekto. Moja hodnota nie je závislá na tom, ako vyzerám. Aj keď je možné že sa objavia ľudia, kt. nebudem sympatický kvôli výzoru.Takýchto ludi netreba v hlave rozoberat. Podobne ako to tvrdi ta osoba vo videu.
JE TO ALE ŤAŽKÉ, KEĎ TÝCH ĽUDÍ VIDÍŠ (ŠKOLA, RODINA-?)
OTÁZKA
13.) Tvoji rodičia ti diktujú ako máš vyzerať (mama?). Akceptujú tvoj názor, alebo nie?
Nemám na mysli len oblečenie. ale aj úprava tváre. Či ti nediktuje mama, ako máš nosiť vlasy.
->12) Ja viem. Je to ťažké. Nič iné som ale nevymyslel, ale na tomto je aj založená psychoterapia-poznaj sam seba. Na zmene toho, čo si o sebe myslíš.
Teba naprogramovali skusenosti a trva to dlho a predpokladam ze ani od rodicov si nedostala patričnú podporu, čo je velka chyba.
A keď nemáš za sebou oporu, jediná osoba, ktorá ťa môže zachrániť a s tým niečo robiť si ty sama. Nikto druhý tam nie je. Sú aj tu radcovia na fóre, myslím si, že efekt tohto fóra v tomto smere pre cloveka v depresii nie je taky velky ako rozhovor s clovekom. Preto som to aj radil tu terapiu. Tvoj vývoj do dospelosti viac menej prebehol.
Za tu dobu, myslim si, ze rodicia mohli urobit v tomto smere viac (aj ked vlastne vobec neviem, ci nieco robili). Mali posilnit tvoje sebavedomie rozhovorom, usmernením, ked videli (neviem, či videli), že nie si na tom dobre.
Jedine co mozes urobit je to, ze si bude hovorit : "Som niekto bez ohladu na to, co si omne ini myslia)". Hlavne co si mas mysliet je SOM NIEKTO, MAM SVOJU HODNOTU. A opakuj si to. Ked ides po ulici hlavne. Dlhodobym opakovanim - SU TO ROKY! - sa to bude velmi pomaly menit k lepsiemu. Ale bud pripravena.na to,.ze sa to nebude menit vobec..POVEDZ SI PRETO: NEJAKO TO DOPADNE. A nebud na seba tolko narocna (ak si). Nechci to za kazdu cenu dosiahnut a urcite nie hned. A odporucam len vtedy, ked mas energiu a nie si moc unavena.
.....inak vsetko co tu opisujem je bez pouzitia liekov prip. vitaminov. K tomu ale neskor.
->10.) toto: "večné porovnávanie s inými, úspešnejšími, ako to bolo odmalička (pre zlé známky atď.)." MÁ VEĽKÝ VPLYV NA TVOJU DEPRESIU! Sú to rodičia, ktorí ťa porovnávajú asi aj v iných oblastiach než je učivo. V tom videu maš odpoveď. Toto porovnavanie ti neprospieva tak, ako ani mne neprospievalo ( a deje sa to u mňa aj teraz). Ale už teraz keď počujem komenty od rodičov- SMEJEM SA TOMU. Potom sa ozve mama: A čo sa smeješ? Nehovorím nič. To sú takí ľudia, a sa čudujeme potom, prečo tu máme nesebavedomých ľudí. MÁ TO VEĽKÝ VPLYV. A hovorí sa tomu výchova :).
Oni nevia teba, oni ťa vidia niekde, kde by si mala PODĽA NICH BYŤ A KDE MOŽNO NIKDY V ŽIVOTE NEBUDEŠ.
Daj si pozor na to, čo ti hovoria a buď pripravená na to, že nemajú pravdu. Ja to mám a keď počujem reči, smejem sa tomu. A presne takíto ľudia ma dostali do depresie. Ked ma mna niekto takto tlačí a zhadzuje ma. Jednym uchom dnu, druhým von -celoživotný tréning.
->11.) ok
-->12) ok.
14.)
Ešte jedna otázka. To bolo v tej prvej 12.)ke. Napísal som toto:
"Moj nazor je taky, ze ty si uz od detstva myslis, ze si O NIČOM A NEVIEŠ PREČO TU SI. STÁLE TO HĽADÁŠ, TEN DÔVOD SVOJHO BYTIA, ALE NENAŠLA SI TO (ozvi sa ak sa mýlim)."- potrebujem od teba vedieť, či to teda bolo už od malička, že sa cítiš o ničom a hľadáš zmysel života. A od kolkych rokov si to tak pamataš.
Ja napr. od 6 r.
15.) Máš taký pocit, že sa ti negatívne myšlienky stále motajú v hlave a nevieš sa ich zbaviť ? Aj keď na nich nechceš myslieť, idú ti do hlavy? Máš takýto stav? Ja som to mal (Aj v 19. rokoch. Začalo to na strednej. Predtým som mal len negat. myslenie, ale nebolo to také zlé, že sa nedalo zbaviť tých myšlienok. Postupne sa to teda zhoršilo až do takéhoto stavu a bol som vtedy dosť slabý. )
