Sociálna fóbia - ubíja ma

Príspevok v téme: Sociálna fóbia - ubíja ma
cozosebou

Dobrý večer. Píšem sem, lebo som už zúfalá a neviem si pomôcť.
Mám 19 rokov. Odmala som bola samotárska, uzavretá a hanblivá. Či už v škôlke alebo na základnej, som sa s nikým nebavila, nemala som žiadnu kamarátku, ani mimo školy. Teraz som na strednej a vôbec sa to nezmenilo. Naopak, zhoršilo sa to. Do môjho života vstúpili depresie, panická porucha a silné úzkosti.
Izolujem sa od ľudí, bojím sa s nimi nadviazať kontakt.
Som dosť citlivá a všetko si beriem k srdcu. Spolužiaci ma ohovárajú a smejú sa zo mňa. Samozrejme, honia si ego na bezmocnej.
Som sama celý život. Okrem najbližšej rodiny nikoho nemám, ale mám zmiešané pocity, zo slova "samota".
Na jednej strane mi vyhovuje, rada som sama, no na druhej strane som až príliš osamelá, takže mi to lezie krkom a rada by som mala aspoň jednu ozajstnú kamarátku, pretože mi z tej samoty šibe. Celé dni som zavretá doma.
Príde mi nemožné, aby som zmenila myslenie a začala sa s ľuďmi baviť, aj keď iba postupne. Zažívam strach pred tým, keď to mám urobiť. Ten strach ma ovládne až tak, že sa akokeby zablokujem. Dostanem blok a nepohne to so mnou. Jednoducho zostanem ticho.

Práve preto sem píšem. Neviem ako sa "odblokovať".
Je to ťažké. V minulosti som si prešla všeliakými vecami (ohováranie, vysmievanie sa, bezdôvodné drzé správanie sa ľudí ku mne, ktorí ma poznali len z videnia).

Vzťah som nikdy nemala, ani po ňom vôbec netúžim. Pri predstave, že by som sa musela socializovať, nemám chuť. Aj tak by ten vzťah skončil rýchlo. Nie som pekná, ani.sebavedomá a moja povaha to ešte zhoršuje.
Neviem, ako z toho von.

Cliattsi

to je zaujimave, aky mas ty problem :).
Medzi tebou a kamoskou  je taka vztahova priepast, ktora sa da tazko prekrocit. Len mi je to take zvlastne ze chce u teba prespat. Asi ti doveruje :) A to je dobre.
V tomto smere, co a ako s nou ti inak viac neviem poradit. Nieco by si mala vymysliet. Myslim si ale, ze komunikacne asi ani nie ste na tom vzajomne moc dobre. Ty mozes napr. nieco povedat a nejako to myslet, ale ona to tak nemusi vyhodnotit. Tiez ti to bude asi trapne ked bude ona u teba prespavat.
ALE ONA TO TAK ASI NEVIDI A MYSLI SI, ZE JE VSETKO OK :).

A nemas z nej nahodou aj urcity respekt,strach?
Povedal by som ze s nou nevies moc dobre komunikovat.
Ale asi aj tebe to pripada zvlastne ze bude u teba.
Ty s nou vlastne ani nemas vyjasnene peavidla co a ako a len sa prisposobis tomu, co ona povie, chce. Ale sama nie si moc aktivna.
Nechodis moc von, tak ona chodi za tebou? Alebo to len teraz je take?

Ak je pravda co som hore napisal, tak sa "vidim" v tebe, lebo sa som ked som bol mladsi podobne konal (ale takyto cit som nemal).
Ja si myslim, ze ona ta pritahuje tak "chemicky, zivocisne (jej vyzor, prejavy, pohyby, temperament)" a nebude to asi moc o tom, aka ona je. Ty to vnimas, ale nemozes a nevies to dat najavo a este k tebe pride domov.
Ona tieto veci tak asi nevnima, hovoris ze je psych. v podode, ze je to preto. Ja si myslim ze je to preto, lebo je to CLOVEK KTORY NIC NERIESI, CO JE PRAVY OPAK TEBA. Takze ta vlastne ani nemoze plne pochopit. Zrejme extrovert.

Co hovoris na free hugs? Tam da mozes objat aj s babami aj chalanmi :)

cozosebou

Cliattsi - Tá osoba, je moja spolužiačka. Nepovedala by som, že sme kamarátky, skôr známe, ale v poslednom čase spomína, že u mňa chce prespať. Neviem, či to mám prijať alebo nie, lebo na jednej strane si nie sme blízke, takže to znášam lepšie a na druhej strane, keby sme sa zblížili, bojím sa, že by som to zvládala ťažšie, aj keď sa s ňou zblížiť chcem, nechcem si zhoršiť psychiku.

5. Mám tento pocit asi od 10. r. Vekom sa to stupňuje. Som citlivá osoba, veľmi, ale proste cítim, akoby som nemala city. Pripadá mi, že som k ľuďom chladná. Depresia to nespôsobila, no zosilnila to a dosť.

Cliattsi

A ty tú osobu pravidelne stretávaš, kamarátiš sa s ňou, poznáte sa, chodíte niekam? Alebo len tak reči v škole?

Ak by to bol niekto, koho stretávaš iba v škole, tak je možné, že sa časom nebudete stretávať a tento pocit by mal pomaly ustúpiť (ak nemáte na seba číslo).

No v 3.) si odpovedala, ze mas taky pocit oddelenosti od inych ludi. Je to dost podstatne. To mam aj ja.
Otazka 5.) Tento pocit citovej oddelenosti mas uz asi tak od detstva? Alebo kedy sa rozvinul? Nemas naodou pocit, ze sa tento pocit oddelenosti tymi rokmi ako zijes neustale prehlbuje? To znamena, ze ked si bola mala, to bolo len mierne?
Myslis si, ze ak by si tu depresiu nemala, tak by tu bol ten pocit aj tak?
Depresia ti zhorsuje tento pocit, alebo je skor pravda, ze tento pocit sa kontinualne zhorsuje bez ohladu na to, ci depresia prebieha? (skus odpovedat za kazdu z tych otazok).

Si citliva osoba, ale to neznamena, ze nemozes mat tento pocit oddelenosti (to som napisal pre istotu aby sme sa rozumeli, o com pisem). U mna to bolo tak, ze to mam od detstva (uz min. od 9. r.) a postupne sa to casom prehlbuje. Ked som mal 19, tak to bolo vtedy, ked bola moja depresia najsilnejsia (zacala sa v 17-18, skoncila asi v 26r.) ). Pocit tejto oddelenosti od ludi sa natolko prehlbil, ze uz asi v 28-29 rokoch som prestal citit cokolvek k druhemu cloveku! Teraz mam 31. Nechcem ta strasit, neviem ako odpovies na otazky v 5.), ale toto je moja skusenost. Lieky som ziadne nebral

Podla mojich pozorovani, depresia mne tento pocit moc neovplyvnila, aj ked sa depresia zvykne spajat s podobnymi pocitmi.

Pises o tych objatiach.
Existuje nieco taketo. Vzdy som sa chcel zucastnit, ake nikdy som nevedel, kedy presne sa to bude konat. Mozno by to aj tebe pomohlo :)
m.facebook.com
fici.sme.sk

...mozno si budes hovorit, ako zle vyzeras a pod. Ale to je uplne jedno! A myslim, ze to potrebujes.
Byva to v juni. Dufam, ze sa mi to tento rok podari.

Viem si predstavit, ze po takomto dni by si mohla byt aj o nieco stastnejsia.
Niekto ich oznacuje za blaznov,
ale ja si myslim, ze robia dobru vec.
Ale aj ked sama si nevies predstavit, ako by si to dokazala, a mozno by si aj dostala ten blok, stacilo by, keby si sa na nich pozrela a oni by z teba vycitali, ze si hanbliva a chces objatie a objali by ta :), moj nazor.

MarcoPolo
... aj ty mozes prispiet :).

MarcoPolo

KrugerFF - keď nevieš napsať nič normálne a zmysluplné tak nepíš nič a nájdi si inú zábavu, ak sa nudíš.

cozosebou neviem prečo, ale mail asi nenapíše, ale chválim Cliattsi, že sa tu tak do toho pustil a tak sa tu rozpísal ;)

cozosebou

Cliattsi - Presne tak. Sama od seba neviem nikoho objať. Nemám rada dotyky, takže objatie mi je nepríjemné a sama od seba nikoho neobjímam. No teraz som v takej situácii, kedy by som človeka objala aj sama, až sa tomu normálne čudujem. No musela by som to pri tom človeku cítiť, že on je práve ten, koho chcem objať. Mám ho teraz v živote (moju lásku), ale neodvážim sa. Nie sme si blízke a takisto, ako ty, nedôverujem ľuďom. Jej dôverujem, ale nie naplno. Niečo ma brzdí, sa jej otvoriť. Vidím na nej, že je typ človeka, ktorý sa do takých depresívnych vecí vžiť nevie, keďže je psychicky v poriadku.
Ale tie city sú k nej dosť hlboké. Predstav si, že myslíš na jedného človeka celý deň v kuse a ešte sa ti s ním skoro každú noc sníva. A nie nočné mory, ale romantické sny. Na zbláznenie.

3. Áno, presne taký pocit mám.
4. Tak jednať s ľuďmi neviem. Následkom mojej nedostatočnej komunikácie s ľuďmi je moje čudné vyjadrovanie. Začnem sa červenať, moje vety nie sú súvislé, musím premýšľať, čo poviem.
Mnohokrát sa opravujem. Viem, čo chcem povedať, ale proste vtedy poviem nejaké slovo zle a musím sa opravovať. Proste nehovorím spontánne, ako s najbližšou rodinou.

Cliattsi

Vieš ja ti skusim opisať svoju depresiu - tiež som taký samotársky a mal som dosť výraznú soc. fóbiu. A ako ty, nemal som to komu povedať. Zamilovaný som vtedy myslím nebol do nikoho. Som heterosexuál.
Vzhľadom na to, že som bol sam a ako aj ty opisuješ teraz v 19 rokoch svoj stav, tak to bolo hrozne.
Problem samotny vytvara samota a to, ze ty svoj zivot s nikym nepreberas ("vsetko v sebe dusim") a aj to objatie je velmi dolezite. Je aj mozne to, ze ty sama nevies nikoho objat.

Ja na rozdiel od teba ak sa dobre pamatam som nezažil také hlboké city k niekomu.

Ja som dosť pozorný a opatrný vo vzťahoch a snažil som sa vždy držať city bokom, lebo viem aké to je silné, ak sa do niekoho zamilujem. Je to poistka proti tomu, čo to robí s tebou teraz.

Ty už si ale v tom - neopätovaná láska a nevieš čo s tým. Je to niečo ako väzba, ktorá nie je naplnená. Znamená to, že by si sa mala naučiť odviazať sa z toho. Moja rada by bola zaprieť tento cit, lebo aj keď je "dobrý", ničí ťa a berie ti energiu. Je dobré nemyslieť na to a povedať si "Je to tak, ako to je."

Dostal som sa dávnejšie k jednému videu a je v ňom veľa pravdy pidľa mňa: E. Tolle - neopätovaná láska. Dobre pozeraj. Možno ti to niečo dá.Aj keď u teba je to iné.  www.youtube.com

Pamätám si, že aj ja som bol dávnejšie "jednostranne" zamilovaný a bolo to silné. Teraz keď si na to spomeniem, tak cítim v sebe, že kedysi niečo bolo. Tak by to aj u teba mohlo časom zapadnúť prachom. Ako sa hovorí, chce to čas. ALE TÁTO VEC VEĽMI OVPLYVŇUJE TVOJU DEPRESIU. Myslím si, že by ti v tomto smere mohol byť rozhovor s psychoterapeutom veľmi nápomocný, aj keď za to berie peniaze (môže byť aj na poisťovňu, ale v tom prípade vie tvoje meno a neplatíš nič).
Pomohlo by ti to aspon na ten jeden den, ked budes na sedeni u neho a kazdy jeden den straveny u niekoho, kto ti rozumie a povies mu co mas na srdci, je dobry. Ked si vezmes, ty take dni nemavas :). Mozno teraz ciastocne na fore.

"...a ešte aj samota". Áno to je presne to. Ja si to tiež uvedomujem u seba. Sam som sa pokúšal nadviazať alebo aspoň načrtnúť tému vzťahy a môj život pri mojich kamarátoch, ale akosi sa to nedalo. nevedel som preklenúť tú nyšlienku, že by som sa pri nich strápnil (čo by sa asi aj stalo). Zistil som, že veľa ľudí nie sú ako ja a ani ich takéto veci nezaujímajú. A aj keď som poznal človeka, s kt. sa dalo ísť viac do hĺbky, bál som sa že niečo vyzradí, tak som sa nemohol plne otvoriť. Vlastne takého človeka doteraz nepoznám. Jeden človek ma za neho pokladá - nazýva ma priateľom, ale ja to tak nevidím.
Uvedomujem si, ze aj napriek tomu,ze je to jeden z.njlepších ľudí, kt. poznám, moja hanblivosť a nedôvera k ľuďom mi nedovolí sa viac priblížiť k nemu, aj keby som chcel hovoriť aj o iných veciach. Moje predch. zážitky s ľuďmi má môj mozog zafixované - hlavne negatívne - to tvorí soc. fóbiu, lebo sa cítiš aj ty neistá pri ľuďoch. A pri komunikácii ťa to podvedome ovplyvňuje.
Tvoja hanblivosť ale má podstatný vplyv na rozboj SF u teba (aj u mňa).

Nechcem ti cosisebou kazit pekne predstavy, ale je nesmierne narocne sa niekomu otvorit - cize doverovat - a to znamena ze je aj tazke, al. lepsie povedane DOSLOVA NEMOZNE VYTVORIT VZTAH. Tebe sa mozno paci dievca, ale bojis sa toho, co bude ked jej povies. ze.... .

K tomuto mam 2 otazky:
3.) Nemas nahodou taky pocit, ze si ako keby pocitovo oddelena od druhych ludi? Ze mas proste taky distanc ori komunikacii (nemyslim blizku rodinu)?
4.) A mas vlastne taky pocit, ze skoro vobec nevies jednat s ludmi?

Aj tie hadky s bratom maju podiel na tom. Lebo si minas energiu na zapas o pokoj a branis sa kazdy den. Ak by si zila.viac v harmonii a.porozumeni s.ludmi, tak by si to pocitila.

To, co sa dialo tebe.od malicka VYTVORILO V TVOJEJ HLAVE NAZORY NA TENTO SVET, NA LUDI OKOLO SEBA NA SEBA SAMOTNU.  Su to tvoje "skusenosti", ktore ta.teraz ruinuju - tvoju psychiku. Su to zabehane vzorce tvojho myslenia... MALA.BY SI SI UVEDOMIT TO, CO SI NAOZAJ MYSLIS A SAMA SEBA SA OPYTAT, CI TO CO SI MYSLIS JE PRAVDA.

Hovoris ze si skareda. Ja som si to hovoril tiez. Viem,.ze.dobre necyzeram, ale.tym ze si to budes opakovat, len upevnis vonsvojej hlave vzorec SOM SKAREDA -> NIKTO MA NEMA RAD..
Ja ti nechcem nahovarat, ze si mas mysliet ze si pekna. Ja viem, ze su ludia, kt. moc nepritahuju druhych ludi. Ja som tiez taky.. Snazimmsa.nehovorit si to. Poviem si ze "som aky som" alebo este lepsie: "Nejako vyzeram." Ale.je jedno ako vyzeram a ako ma budu druhi hodnotit. Som clovek a mozem komunikovat s ostatnymi ludmi tak, ako komunikuju ini ludia s nimi. Taketo nieco mam v hlave a ak sa.prekonam,.zabera to a dokonca je to dost dolezite, ze si to dam.do hlavy, LEBO INAK BY SOM NEMOHOL KOMUNIKOVAT S LUDMI (u lekara, na urade, poste, alebo sa nieco opytat). BEZ TOHOTO SOM STRATENY A SOM STRATENYNAJ VTEDY KEBY SOM SI O SEBE MYSLEL: "SOM OBYČAJNÁ NULA". Ked som nikto(ked si to myslim o sebe), tak ma.to aj ovplyvnuje a na zaklade.toho sa aj tak citim.

NAJHORSIEALE JE, ZE TO, S CIM SI SA TY V ZIVOTE STRETLA, BOLI SKUSENOSTI, KTORE V TEBE VYTVORILI POCIT: "SOM NIKTO" (brat, kt. ta bije, ludia co sa ti smiali, rodicia???, tvoje vlastne skusenosti s tvojou komunikaciou s ludmi- asi je aj to onicom....  a asi aj to, ze si nic nedosiahla z toho co si chcela). Skus si aj napiek tomu polozit otazku:
"Som aj napriek tomu ze ma nikto nema rad a .....xy dovodov.... nikto?"

Preteba

cozosebou, nemáš nikoho, kto by Ťa vypočul? Rozprávaj sa s Bohom, On Ťa vypočuje a bude stále pri Tebe, aby si nebola sama.