Sociálna fóbia - ubíja ma

Cliattsi - A ešte aj samota. Jeden z najväčších spúšťačov. Nikto, komu by som sa zdôveriť, kto by ma mohol vypočuť, objať (to veľmi potrebujem v poslednom čase), povzbudiť. Všetko dusím v sebe. To dusenie ma privádza do depresie.
Nechcem to vyhovoriť psychológovi, ale človeku, ktorý ma bude mať skutočne rád, takú aká som a nebude ma povzbudzovať len pre to, že mu za to platím.

Cliattsi - Ano, musela som nabrať odvahu, aby som sem napísala. Obyčajne nechodím na fóra, pýtať so rady.

K otázkam:
1. Odmalička, neustále znechutenie a nezáujem ľudí o mňa, psychická šikana, ktorú som spomínala (trvá až doteraz). Moja soc. fóbia, ktorú mám odkedy si pamätám. Nulové sebavedomie, vzhľad. Moje nedosiahnuté ciele, ktoré sa už dosiahnuť nedajú, takže sa vyparili. Moja sex. orientácia (bisexualita), o ktorej som sa dozvedela tak, že som sa nešťastne zamilovala do dievčaťa a trvá to až doteraz. Takže neopätovaná láska.
Neviem, či to má toto niečo so spúšťačom depresie spoločné, ale odmalička ma starší brat bil pre maličkosti. Hlavne keď niečo chcel a nevyhovela som mu. Trvá to až doteraz, ale už to nie je tak časté. Hoci kopať do niekoho (kto je ticho a neurobil vám nič), len preto, že ste paranoidní, je trochu na hlavu. Sú medzi nami neustále hádky. Takže ani jeden deň nemám pokoj od hádok, keďže som na môjho brata strašne výbušná (po takej minulosti sa nečudujem) a vyletím na ňho len čo sa ozve.
Budúcnosť úplne neznáma. Žiadne svetlo na konci tunela. Proste ,,Čo budeš robiť v budúcnoati ?" ,,Neviem, vôbec". Znechutený pohľad ľudí. Hanba a smutné. Hovorím si, že najlepšie by bolo skapať.
Potom je tu to, že aj keď som niekedy kľudná, príde to z ničoho nič. Neviem prečo, proste to príde.

2. Myšlienky sú väčšinou negatívne. Rozmýšľam o sebe, o tej mojej láske nešťastnej, o budúcnosti, o ľuďoch, ktorí sa ku mne nesprávajú najlepšie, o škole a šikane v nej a bum. Niekedy to len tak príde. V kľude pozerám TV alebo hrám PC a príde to. Niekedy sa stávalo aj to, že som začala z ničoho nič plakať.

Tak jasné, ale tu nie sme ľudia ohovárajúci či smejúci sa druhým, ale chceme si navzájom pomáhať.

2.Ako sa konkretne u teba V TVOJEJ MYSLI prejavuje tá depresia? Opíš svoje myšlienky.

nemusis na tu otazku odpovedat. Len som mieril ja to, ze ti odpisal MarcoPolo, ze si mu nenapisala mail.

Ja ked som sem kedysi zacal chodit, tak som aj mal obavy z toho co druhi na to povedia a tak si myslim, ze pre takeho cloveka nie je ani jednoduche sa niekomu zdoverit cez mail.

Lebo sukromie je sukromie. Zvlast pre tych hanblivych ludi.
Aspon moj nazor.

No a idem teraz viac k veci.
Chces to zmenit a asi ani nevies ako. Nejakemu psycho- odbornikovi asi neplanujes ist.

Tak mozno ti tu poradi niekto z nas. Ja by som ti aj rad nieco poradil, ale bol by som rad, ak by si tu ostala, a nezmizla odtialto prec. Lebo tiez tu travim urc. cas, a mnoho ludi s podobnym problemom rychlo zmizne
To ze ti urcite ponozem ti neviem zarucit ale ak budes chciet nyslim ze pojde to.
Aj ked je pravda, ze som len obyc. clovek, ale mam vlastne zivotne skusenosti s depresiou.
Ide aj o to, ze aj tu na fore je treba viac o sebe napisat, aby sme ti (teda ja urcite) vedeli poradit.
Lebo nie je to take, ze je len jedna rada, lebo kazdy clovek s depresiou to inak preziva.

Mozme ist na to ak chces.
Skus mi pod moju otazku napisat odpoved s tym, ze tam das sj to cislo :)
1. Co si myslis ze sposobilo tvoju depresiu? Ako dlho uz trvá ?

cososebou. Skusim ti dat taku otazku - ci si musela aj nabrat odvahu napisat na toto forum :)

Tak prečo sa aspon neozveš mailom a neporozprávaš, neskamarátiš s ľuďmi z tohto fora? Ja si myslím že väčšina ľudí je tu rozumná, priateľská, empatická, proste úplne iná ako tí, na ktorých si mala doteraz "šťastie"

Cliattsi - Rodičia vedia, ako na tom som. Teda čiastočne. Nevedia, že mám depresie (aj keby to vedeli, len by mávli rukou), ale vedia, že som strašne hanblivá, že nemám kamarátky. Najprv ma posielala von (tak 6 rokov dozadu), potom to vzdala, lebo vie, aká som.
O mojích depresiách a samovražedných myšlienkach, problémoch v škole (vysmievanie) nevie nikto, keďže som sama. Tak to všetko dusím v sebe. Problémom je, že sa vo mne hromadia nové veci a tie staršie sa neriešia. Takže som v podstate ako sopka, ktorá čochvíľa vybuchne. Alebo neskôr v živote.

Myslím si, že nemá cenu sa tu hádať, či Boh existuje alebo nie. Niektorí hovoria, že áno, niektorí, že nie. Prestaňte to rozoberať. Už pomaly v každej téme sa to tu rozoberá a nikam to nevedie.

cozosebou - moj pribeh teda poznas. Myslim podobne ako ty.
Momentalne mas malo energie na zivot a sama hladas sposoby, ako sa da z toho dostat. Vidis ze mozes robit co chces a aj tak "sa to akosi neda".
U mna to bola dost dlha cesta utrpenia, niekedy placu, negat. myslienok a neviem coho este. Chapem ta, ze tu na fore hladas pomoc a asi aj u Pana Boha. Chapem to, asi ta k tomu viedli rodicia. Bolo to podobne u mna,ale prave rodicia neboli ti, ktori mi dali psych. podporu v zivote a pritom podla Biblie NAM DAL BOH RODICOV. Pripomeniem ze su aj rodicia, ktori su schopni ublizovat detom (co sa stavalo aj mne). Ale toto nebudem zase rozvadzat....je to na dlho.

Mas momentalne 19 rokov. Co je uz urcita doba a si tu ba svete pomerne dlho na to,aby si vedela, ako gunguju ludia okolo teba vo vztahoch a ako fungujes ty - hlavne tvoje telo, ked mas tu socialnu fobiu a depresiu.

Mozno aj pocitujes, ZE UZ JE CAS S TYM NIECO ROBIT. Ale sama mozno odkladas riesenie, lebo riesenie ani nepoznas a lekarom nechces ist. Mozno aj z dovodu, ze by sa o tom nieko dozvedel, alebo aj rodicia. MYSLIM SI, ZE TVOJI RODICIA O TOMTO ASI NEVEDIA, AKO SI NA TOM.
Je to ten lepsi pripad v pripade, ze sa jedna o rodicov, ktori ti nerozumeju a mozno ta tiez na ulici pred niekym obcas aj vysmeju. Ale neviem to takto posudit, aby som nieco zle nenapisal.
Ale viem ake to je ked ma clovek SF a DEP. a boji sa niekomu o tom povedat aj krby chcel, lebo taky clovek potrebuje mat niekiho pri sebe..
Z TOHTO DOVODU SOM O TOM B MLADOSTI NIKOMU NEPOVEDAL. Ale ak si najdes cloveka na to, bolo by fajn mu o tom povedat. Ale sance, aby clovek so SF takeho spoznal su minimalne. Preto chapem ze si na fore a nevies co mas robit.

....Pannu Mariu som spomenul preto, lebo mi hrozilo, ze sa mi v zivote stane jedna velmi trapna vec. Bolo by to take  strasne, ze ak by sa to niekto dozvedel,tak by som bol rozhodnuty zahrabat pod zem a uz nikdu viac odtial nevyliezt. Prisiel som do kostola a modlil som sa s ludmi - bolo to este pred omsou. Neviem, ci P.Maria prispela, ale stalo sa to, co som pokladal za nemozne - ....zase nechcem pisat co to bolo a velmi mi odlahlo ze to dobre skoncilo. Potom som ten kostol navstivil znova.
....akoze ale toto bolo v case, kedy som uz kostol nenavstevoval. Ale je mozne aj to, ze to, co sa odohralo nemuselo byt ovplyvnene "zasahom zhora" lebo to sa neda moc dobre posudit. Myslim si ale ze clovek zacne verit, ked to najviac potrebuje.
A tiez chcem spomenut ze som ani nepovedal P.Marii "Prosim", ale proste chcel som, aby to dobre dopadlo.. a stalo sa.

"Som už tak slabá, že sa už nedokážem postaviť, nie to robiť malé pokroky."
......Ja si myslim, ze aj ked si slaba, pokroky robit este mozes, da sa to :). Aj ja som bol pocas depresie slaby.

Sally357.....dakujem, porozmyslam o tom, ale ako som pisal, uz som "absolvoval" vela rozborov o Bohu, viere, Jezisovi v tychto veciach. Bol aj jeden mlady clovek, ktory ma prekvapil odpovedami na moje otazky (a este raz ho chcem stretnut! :) ). Zaujimave ze ti pomohol Boh v prekonavani SF. Ja som to nepocitil. Myslim si o Biblii, ze je to sice pekne citat, ale vsetko je to o interpretovani tych "metafor", ktore su ukryte v Biblii a kazdy si to interpretuje inak a preto mame aj vela Kristovych spolocenstiev a nabozenstiev. tiez su aj nezrovnalosti v Biblii.

A ja vzhladom na to, ze som velmi premyslavy clovek uz mam toho aj dost. Jeden to povie.."Je to takto." Potom stretnem ineho cloveka a ten mi povie "Nie je to takto", este sa aj usmeje a povie..."Oni si to zle vysvetluju, takto to je." A ja si mam z toho potom vybrat. Je to strasne pre mna. Ja mam problemy -psychicke, strach, potrebujem podporu, niecoho sa chytit a stretavam ludi, ktori su sucastou roznych cirkvi , ktori pokladaju vieru v Boha za dolezitu, ale kazdy z nich si to vyklada inak. A vies si predstavit, ako sa citi moj mozog, ked sa nad tym zamyslam? je dislova pretazeny protireceniami stupencov tychto cirkvi a ja som (bol) v rozpakoch. Pytam sa: "A kto ma teraz pravdu? Ten? Ci henten? Alebo tamten?
Vies aky je to naklad pre moj mozog? JA SA MAM ZAMYSLAT NAD TYM, KTORA VIERA JE TA PRAVA PRE MNA. A vies co som zistil? Nič. Ale dospel som predbezne k zaveru, ze ZIADNA VIERA NIE JE PRE MNA TAK DOBRA, ABY SOM JEJ UPLNE UVERIL.
Zoberme si len to, ze Biblia bola poskladana z listov apostolov a a tito apostoli castokrat neboli ani svedkami toho, o com pisali. Je to tak a potvrdil mi to aj jeden clovek, ktory obhajoval Bibliu-bol veriaci. Jediny argument o pravosti tohto dokumentu veriaceho cloveka je (a tvrdia to aj knazi)- BOH TO TAK ZABEZPECIL, ZE SA TA BIBILA ZACHOVALA TAKA AKA JE A ZE JU MAME V TEJTO FORME A V TOMTO OBSAHU. Bud tomu budes verit, alebo budes pochybovat.- co je hriech (spovedal som sa z neho), alebo jej verit nebudes, co je tiez hriech.
Tym, ze tomu slepo verim, znamena to, ze vsetko co sa tam pise, pokladam za pravdu.

Raz som bol na spovedi a spovedal som sa z toho knazovi, ze som cital, je na jednom mieste Biblie je napisane, kolko druhov vtactva a zvierat Noe zobral do svojho korabu a na inom mieste sa pise zasa nieco ine. Povedal som fararovi, ze som to cital a ze som pochyboval o viere - bol to teda hriech. Pan farar povedal nieco v zmysle ze ta Biblia nemoze byt taka presna, ze ludia nie su taki dokonali, kt. to pisali. A ze to nemozme brat tak vazne, ze kolko kusov zvierat tam bolo a tak. Ale Boh to vie. .....bolo to uz davno, takze si to moc nepamatam. Ale jeho odpoved neprispela k upevneniu mojej viery, ale naopak.

Pravda sa ale tazko hlada a ja som ju doteraz celkom nenasiel.