Ani neviem čo chcem v tomto prispevku povedať, ale potrebujem to vsetko dostať zo seba von. Cítim sa byť hrozne sama aj keď mám priateľov. Tento pocit samoty sa prehlbuje až tak že upadám do stavov celkom hlbokých. Mám strašnú chuť si ubližovať. Necítim vôbec žiadnu lásku. Tento svet je strašne smutný. Kamkoľvek sa pozriem vidím smútok a bolesť. Jedine v lese sa cítim šťastná. Ľahnem si a pozerám na oblohu, na vtákov, predstavujem si ake by to tak bolo byť vtákom. Mohla by som odletieť preč od všetkého. Mohla by som robiť čo by som len chcela. Piť s kamarátmi, fajčiť trávu to ma nebaví. Prisla som na niečo nové a bojím sa že sa moje stavy este len zhoršia. Ale strašne ma to láka dať si to znova. Znova zažiť ten pocit. O nič sa nezaujimat a mať aspoň chvíľu radosť.
Pocity ničia svet
mna oslovilo uzavriet sa pred vsetkym, aby sa otvoril novy svet a prisiel ten zazrak
drogami sa to asi da, ale jak sa to da bez drog?
Zmyslom života je čo najlepšie pochopiť tento svet, čo najviac sa o ňom dozvedieť, čo najviac spoznať. To sa týka aj ľudá, ktorí v ňom žijú. Za predpokladu, že teba tvoje zlé skúsenosti vedú k tomu, že je lepšie sa uzavrieť, odstrihneš sa od šance ich spoznať. Ak by som vychádzala z predpokladu, že ti ľudia ubližujú, sú na teba zlí, máš len zlé skúsenosti....ako sa chceš naučiť práve toto zlo prekonať? Keď mu nedáš možnosť do teba *vstúpiť*? To máš ako s budovaním imunity, vpustíš do tela oslabené vírusy a postupne si v sebe tvoríš protilátky. :o)
Ľudia si pod otvorenosťou často predstavujú, že musia nutne tomu druhému o sebe vytárať všetko, aj aký majú PIN. To potom nazvú..som mu otvorený. Byť otvorený ale skôr znamená, naučiť sa tých druhých počúvať, aj keď trepú sprostosti, nezáživné veci, a snažiť sa ich pochopiť, čo ich k tomu vedie? Byť otvorený znamená prejaviť súcit, napomôcť tomu druhému..práve vypočutím si pre neho tak podstatných problémov, Zauvažovať nad počutým a snažiť sa následne prejaviť...ako bytosť súcitná a chápavá.
To je potom otvorenosť..nie pretvárka. Vieš, mikdy nemusíš stretnúť sebe podobnú bytosť, ale ty sa môžeš stať bytosťou podobnou mnohým a tak sa im staneš blízkym. Staneš sa pre nich prijateľným a to je prvý krok k priateľstvu. :o)
Anjelik: No dobre a ked je clovek uzavrety po tom,co zistil, ze ked sa otvara ludom je to len na skodu? V com je chyba?
Cliattsi, tvoje duševné stavy sa odvíjajú od tvojich myšlienok a predstáv. Spôsob, akým uvažuješ, určí tvoj duševný stav. To, čo si stále nevieš a nedokážeš uvedomiť je fakt, že ty si život. Tak ak konštatuješ, že život je nanič, znamená to len jedno. Ty si nanič. Že ak chceš zmenu k lepšiemu, ty musíš zmeniť seba k lepšiemu.
Plus. V miere, akej sa druhým otvoríš, v takej v tebe *ožívajú*. Ak ty si uzavretý, tak potom darmo stretneš tú najdokonalejšiu bytosť, nič pri nej necítiš. Je to len ďalší z mnohých, ktorý ťa sklamú a ty si znovu povieš, tento svet je nanič. Ak si ale niekto dá drogu, vyhodí sa z osobnosti..práve tej, čo mu určuje jeho postoje: uzavri sa, všetci ti ubližujú....otvorí sa svet..a *zázrak* ..všetko je zrazu tak nádherné. Logicky to pripíše droge..ale spustil to sám. Že sa na okamih uvoľnil z pút osobnosti, ktorá ho väzní. Tak pouvažuj..aj autorka témy..nedalo by sa to aj bez chémie? Vlastným vedomým rozhodnutím..zmeniť svoje myšlienky na podporné a konečne sa nadýchnuť. Uvoľniť sa zo zväzujúcich predstáv a spomienok z detstva, blbých vzťahov..a začať nanovo a s čistou hlavou. :o)
na fórum ľahko hocičo napíšeš, ale to, prežívaš - duševnú prázdnotu ťažko opíšeš slovami. Tým pádom aj tí, ktorí to čítajú a zároveň nepociťujú to, čo ja, ťažko ma pochopia a tiež tie rady sú také aké sú, ale ich aplikovaním sa dá ťažko niečo zmeniť. (ak vôbec sa dá mesač princ). Život, ktorý žijem je o ničom. Ja len prežívam a nebaví ma to.
Mozem sa spytat, co konkretne si chces dat znova lebo pri tom mas ten dobry pocit? Citim sa priblizne rovnako ako opisujes v prispevku, preto by ma zaujimalo, co ti na to pomaha hoci len na chvilku :)
myslim, ze yb bolo horsie, keby sme city nemali...
