Ahojte, mam 28 r., som vydata 3 roky a asi rok po svadbe sa nas spolocnost a rodina zacala tak nenapadne vypytovat na deti, kedy planujeme rodinu. Pred svadbou sme s manzelom mali k detom celkom pozitivny vztah, planovali sme do buducna mat deti, no nechapem co sa vo mne zmenilo, ale cim dalej sa blizi ta doba, zeby sme mohli mat deti tym viac ma to zacina ubijat a frustrovat, abslutne sa nato necitim, vsetky tie rozhovory o detoch, ake su zlate su mi totalne cudzie. Ked vidim na ulici tie zeny s kocikmi je mi zle...neviem si predstavit, ze odidem z prace a budem doma s dietatom, sem tam kava s kamoskou ale len na chvilku, lebo mam doma male dieta. Viem, ze to odo mna hrozne sebecke, ale nemozem si rozkazat ked to takto vnimam. Najhorsie je ze manzel by dieta uz chcel a ja sa citim ako hrozna mrcha, ze som taka antimaterinska. Vobec sa mi nechce prist o tento zivot, ktory mam, ze mozem popraci hocico robit, hocikam ist...Najviac mi je luto, ze som si k sebe priputala chlapa, ktory deti chce, bojim sa, ze deti nikdy nebudem chciet, ze ma to proste neprejde...Mate podobnu skusenost a potom ked deti prisli zmenilo sa to? Dakujem
Manzel chce dieta, no ja NIE, dokonca neviem ci niekedy budem chciet
este dodam a uz som ticho, ze pokial sa s tym "niecim" spaja este aj nejaky aspekt narokovania si, vyzadovania - ako ty pises ze zijeme dobu vacsich narokov - tak o to lahsie sa to v spolocnosti presadi samozrejme.
ja v suvislosti s tymto "dozrievanim" mladych podozrievam aj niektorych tzv karieristov bez rodiny ze si nasli fasa vyhovorku preco este nemat rodinu - ved robim karieru, chcem zabezpecit rodinu. potom sa v 40ke spamata ze fuha, mam 5min pred 12tou, more !.
ale inak to je v spolocnostiach bezny jav. akonahle sa v spolocnosti nieco uvolni, dovoli, zacne schvalovat najdes zrazu vela ludi ktori tomu podlahnu, stotoznia sa s tym hlavne o to viac cim prijemnejsie to je, alebo to tak aspon napohlad vyzera. no a dalsim uplne ze pravidelnym sprievodnym javom tohoto je ze sa spomedzi tychto ludi najde este vzdy cast ludi ktori to potom ma tendenciu prehanat, alebo az priam ze prekrucat po svojom, ponat po svojom.
Moireal nepiseme celkom o tom istom. ano zijeme dobu kde sme si stanovili ze treba mat vacsie naroky a aby ich clovek naplnil tak to vyzaduje dlhsi cas preto sa mozno rodicovstvo tiez odklada. ale to som v podstate uz napisal v predoslom prispevku.
no ja si zaroven myslim ze MNOHI mladi ludia POPRITOM pararelne pomalsie dozrievaju aj po tej dusevnej stranke. ako fakt netvrdim ze vsetci hej. ale kedze je v dnesnej dobe dovolene alebo schvalovane zit napriklad tak ako autorka temy tak vela mladych tomu sposobu zivota podlahne lebo ved to moze byt pre mnohych lákavejsie. aj kedysi by sa naslo vela takych ktori by takemuto stylu zivota podliehali lenze vtedy mali ludia nalinajkovane ze do isteho veku by sa mali vydat/ozenit a mat deti. s tym ruka v ruke islo aj to ze sa museli dusevne v skorsom veku preladit a kvazi pripravit na to vsetko. a aj ked mnohi toho neboli schopni, alebo to neprebiehalo idealne, lebo kazdy mlady ma ine tempo dozrievania a platilo to aj vtedy, tak ale proste museli ten part nejak zohrat, museli sa snazit. proste sa to od nich ocakavalo. dnes mnohi rodicia uz ani svoje 30r deti netlacia do manzelstva a rodicovstva.
cize popri tych akoby vyssich zivotnych narokoch o ktorych pises a s ktorymi ciastocne suhlasim vnimam aj sklony k takej akoby infantilnej sebeckosti, k odkladaniu rodicovstva, respektive zodpovednej starostlivosti o inu osobu, respektive ochotu obetovat cosi, preladit prisposobit tomu styl zivota. v skratke menej chuti starat sa o druhych a viac chuti starat sa o seba a svoje zalezitosti. v anglictine sa zvykne o tychto novych generaciach mladych hovorit ako o generaciach ME, cize z anglickeho "me" ako ja, mňa, mne.
podla mna je to tiez blbost ak niekto nechce tak to nema zmysel len kvoli okoliu.. ale kazdy by sa nad tym mal zamysliet a nielen stylom ze nechcem zajtra ale +- si ten zivot naplanovat a ked mu to vide ze deti ne tak ne
@jojkaL - to je tvoja skúsenosť. Človek nemôže druhým predpovedať budúcnosť na základe svojej. Že sa o to zdieľaš ako o svoju skúsenosť je ok, ale nie štýlom, že toto presne postihne aj teba. To nikto nemôže vedieť. To je to isté, ako keby tu niekto napísal, určite maj dieťa, bude to fajn, aj u mňa to tak bolo. No my nie sme kópie! A ak ty máš averziu k vlastnému dieťa, ja by som navštevovala psychológa. Nechcela by som to tak nechať.
ked mas ten pocit ,tak NIE !!!! ziadne dieta , !!!!! a nezmeni sa to ani ked sa narodi , ked raz necitis nic k detom , a chces takto zit ,je to tvoja volba !!!!! a kazdy ti moze vyliezt na HRB !!! ja mam presne tento isty pocit , mam averziu na matky s kocikmi !!! neznasam rozhovory o detoch .. a celkovo deti nemam rada , a paradox ? mam dieta ! lebo som myslela ,ze sa to zmeni !!! nie nezmeni !!!!! stale mam averziu voci detom , stale neznasam matky s detmi , a tak isto si chcem robit co chcem ale nemozem , a vies co sa stane ??? budes mat krute depresie , lebo ja som dobry clovek , nikdy by som neurobila to aby som nechala dieta same ,vzdy som sa starala ako som vedela , ale ten cit !! ten dolujem ako vladzem !!! davam na dieta pozor , bojim sa o neho ,ale takto to nemalo byt !!!! mam depresie , hrozne ! beriem lieky , NIE !!!! ked to citis , telo ti dobre vravi .. aj ja som ho mala pocuvat ,, a aj mna sa pytaju ,kedy bude dalsie , lebo mam muza , ale ani keby mi dali 500000 eur , proste sme take ,a nemusis sa ospravedlnovat , radsej potrat ako toto .
Sonnenschein toto sa tu tiez snazim povedat a nikto to nechce pochopit ono je tu taky nazor ze v minulosti bolo vsetko jednoduchsie
Vankus,v podstate hovorime o tom istom. Ibaze ty to nazyvas detinskostou a ja tuzbou ludi mat dokonaly zivot. Vsetko sa vyvija. S priemyselnou revoluciou zacali ludia tuzit,aby sa mali dobre. A chcu sa mat stale lepsie,lebo je nas tu vela a sutazivost je nekonecna.
Myslim,ze najlepsie je ked sa citi clovek pripraveny. To nieje len o rozhodnuti(Dobre,nebudem sa zabavat), ale pocite pripravenosti a tuzbe mat dieta. Malokedy su tieto veci u ludi spolu. No ved to vidime u dnesnych rodicov. Vidime hlavne aki rodicia by byt nemali. Tak mnohi rozmyslaju ako byt tym lepsim clovekom a vychovat zdraveho sebavedomeho jedinca. A myslim,ze to je v poriadku. Aj ked nass vytuzena dokonalost nieje zatial realizovatelna.
Ta doba priemyselnej revolucie kedy bolo po svetovych vojnach ziaduce sa mnozit,je dnes uz za nami. Je to zmena. A zmena je zivot. A zivot treba zit.
boli tu aj názory, že mať dieťa v dnešnej dobe. A čím je dnešná doba horšia od minulých? Finančné nároky sú mi skôr na smiech. Akože chápem, jasné, ale na druhej strane, moji starí rodičia mali veľké "to" keď sa zobrali a mali deti. Bývali v jednoizbovom byte bez elektriny a podobne... Spolu to postupne zvládli, žiadne dieťa neumrelo od hladu ani si nenesie doživotné následky. Moja mamka ani nie po roku musela ísť naspäť do práce. Túžila byť dlhšie doma s bejbym, osobne si myslím, že rok je strašne málo, no nedalo sa inak. Lekárska starostlivosť je na vyššej úrovni, celkovo moderné vymoženosti (práčka, kuchynské roboty, auto, kúrenie.....) uľahčujú život. Zlo bolo vo svete vždy, rovnako ako aj dobro. Neviem o čo je dnes o toľko ťažší život než v minulosti a prečo je dnes porodiť dieťa sebectvo či nezodpovednosť či aké opisy tu niektorí písali. Dobre vychovať dieťa je umenie. Treba veľkú múdrosť, lásku, trpezlivosť, silu, odvahu... Nikto nie sme dokonalí a robíme chyby. Ale to neznamená, že preto nemá cenu žiť a darovať život. Rovnako vieme aj milovať a rozdávať radosť. Kto sa na čo sústredí, cez tie okuliare vníma svet okolo seba...
jeden taky maly postreh nasej euroamerickej spolocnosti. neviem ako je to v inych oblastiach alebo mensich viac izolovanych spolocnostiach ale v tejto nasej badam skolny k takemu akoby infantilnemu uvazovaniu, detskosti. rob co chces zabavaj sa aj do 40ky a potom ked ta napadne maj deti. akoze nic proti ja nie som zastancom ani jedneho ani druheho len konstatujem co pozorujem. ano ciastocne podliehame aj financne vacsim narokom zivota a clovek sa musi ako keby viac zabezpecit nez ma deti. ale mozno je to aj trochu vyhovorka. chceme sa bavit, naplnat svoje potreby, svoje sny. niet potom vela casu pre druhych, napriklad pre dieta.
