Ahojte, mam 28 r., som vydata 3 roky a asi rok po svadbe sa nas spolocnost a rodina zacala tak nenapadne vypytovat na deti, kedy planujeme rodinu. Pred svadbou sme s manzelom mali k detom celkom pozitivny vztah, planovali sme do buducna mat deti, no nechapem co sa vo mne zmenilo, ale cim dalej sa blizi ta doba, zeby sme mohli mat deti tym viac ma to zacina ubijat a frustrovat, abslutne sa nato necitim, vsetky tie rozhovory o detoch, ake su zlate su mi totalne cudzie. Ked vidim na ulici tie zeny s kocikmi je mi zle...neviem si predstavit, ze odidem z prace a budem doma s dietatom, sem tam kava s kamoskou ale len na chvilku, lebo mam doma male dieta. Viem, ze to odo mna hrozne sebecke, ale nemozem si rozkazat ked to takto vnimam. Najhorsie je ze manzel by dieta uz chcel a ja sa citim ako hrozna mrcha, ze som taka antimaterinska. Vobec sa mi nechce prist o tento zivot, ktory mam, ze mozem popraci hocico robit, hocikam ist...Najviac mi je luto, ze som si k sebe priputala chlapa, ktory deti chce, bojim sa, ze deti nikdy nebudem chciet, ze ma to proste neprejde...Mate podobnu skusenost a potom ked deti prisli zmenilo sa to? Dakujem
Manzel chce dieta, no ja NIE, dokonca neviem ci niekedy budem chciet
Mariana chcem ti napisat ze ti uplne ale uplne rozumiem. Ja vsak ale nechcem diet preto aky je tento svet hnusny a preto ze som mala velmi zly zivot a nechcem aby moje dieta malo taky isty. Sikanovali ma na zakladnej skole mala som strasne stavy a tie depresie zo sikany vo mne ostali aj teraz ked mam tolko rokov kolko mam. Ked si zmyslim ze moje dieta by malo zazivat to co ja triast sa a plakat zo stresov co bude radsej som sa rozhodla ostat bezdetna. Mam priatela ktory ma dve deti zaco som neskutocne vdacna ze uz nechce dalsie.
Marianna,
máš tu už názory, s kt. sa nedá nesúhlasiť. Vidím to tak, že máš problém. Veľký problém. Pred manželstvom ste sa predsa na ĎEŤOCH dohodli a Ty meníš dohodu. Ak nezačneš so sebou niečo robiť, garantujem Ti, že nepotrvá dlho a Ty o tie "úžasné chvíle, kt. tak veľmi miluješ", prídeš!!!
Tak zober rozum do hrsti a zdôver sa so svojimi pocitmi partnerovi. Ak nenájdete kompromis, potom vyhľadaj psychológa!
ono vsetci hovoria ze dieta je lepsie ako pes co sa spoznavania novych ludi tyka....
Uf, no jednej strane pochopiteľné, ale keď som čítala tú vetu, že ti je zle keď vidíš tie ženy s kočíkmi na ulici, to mi teda vôbec neznie normálne, skôr ako nejaký psychický problém. A ak to vážne prežívaš až takto, možno by si sa mala porozprávať s psychológom.
Inak znieš ako typicky sebecká nedospelá osoba, ktorá si chce užívať a zodpovednosť si ohraničuje na to najnutnejšie.
Samozrejme, že mať dieťa si vyžaduje veľa obety, ale to nie je zďaleka len o tom. Jasné, že na určitý čas sa žena vzdá práce a voľného času, ale nič čo naozaj stojí za to, nie je zadarmo....
Sama mám rešpekt pred tým, čo to bude pre mňa znamenať, ale tým sa nenechám odradiť. Veľké rodiny sú podľa mňa krásne a čarovné. Vždy som milovala keď sa moja rodina stretávala. Aj manželova rodina je veľká a je to úžasné.
Máš to dieťa nenávidieť, lebo ti vzalo tvoj úžasný bezstarostný život, tak ho radšej nemaj. No mysli aj na budúcnosť. Možno ti to pomôže zmeniť pohľad na to, že ten život ktorý máš teraz ti bude vždy stačiť... Len prosto nedovoľ aby ti tvoja pohodlnosť zničila budúcnosť, bola by to škoda.... Prajem veľa múdrosti a odvahy.
Ono to mas tak, kazdy ma rad Vianoce, ale 2 mesiace pred ich vsade omielat, ti ich nakoniec znechuti.
Mozno budu niektori argumentovat, ze si sebecka, ja si skor myslim, ze do dnesneho sveta priviest dieta, je sebecke.Ale zas to by ich nikto nemal.
Jediny tvoj problem je, ze ziadny problem nie je. Jednoducho si na dieta este nedozrela. To je dobre, lepsie, ako mat dieta a nebyt pripravena. Muzi beru potomka skor z financneho hladiska, teda rozmyslaju, ci dieta uzivia.
Hlavne sa o tom rozpravajte otvorene s manzelom. Tu ti da kazdy svoj subjektivny pohlad. To, co je dobre pre inych, nemusi byt pre teba.
Dakujem za vase prispevky...ja ale ani nie som karieristka, nepotrebujem horibilne zarabat a v kuse sa karierne posuvat, ja mam pracu, kde rada chodim, kde rada vidim kolegyne, kolegov ktorych beriem aj ako kamaratov, bavia ma tie pekne chvile ked si rano v kuchynke uvarime v praci kavu a robime si ranajky, rozpravame sa, tie teambuldingy na ktore mame super spomienky, spolocne obedy...toho ako si v piatok vecer s manzelom otvorime vino a potom ideme sa najest von a nemyslime na cas...nemusim sa o nic starat... tie letne chvile kedy nic nemusime, ale potom si poviem, ze som na svoj vek fakt velmi detinska hrozne, ze ma bavia taketo plytke cinnosti, ale je to tak. No ale suhlasim aj s tym, ze ma to prestane bavit a zistim, ze mam 40 a som sama, zatial co vsetci maju stastne rodiny, je pravda, ze aj manzel ma mozno opusti, ked pride do stadia, ze ho to fakt uz nebavi... no no aj napriek tomu sa toho zivota nechcem vzdat...
Jasne, nemusi. Chapem tvoje dovody, zena sa pre dieta musi obetovat a vzdat skoro vsetkeho. Na druhej strane raz prides do bodu, ked si povies, preco to vlastne vsetko robim? Komu to vsetko (peniaze, majetok) zanecham? Prestane ta kariera naplnat. Ked nie, tvoja vec, tvoje rozhodnutie a tvoj zivot. Ale ak manzel chce, mozno ta kvoli tomu casom opusti.
Antimaterinska
TY choď na psychiatriu, keď nechápeš, že NIE každá žena chce mať decko!! Ja som len zvedavá, koľko mužov by bolo ochotných len tak zahodiť celú kariéru, na ktorej roky pracovali, vzdať sa všetkých svojich aktivít a záujmov, prísť o takmer celý svoj príjem a zavrieť sa na 3 roky doma s uvrešťaným deckom !! Venovať sa mu 24h denne !! S vedomím, že návrat do práce bude ťažký, lebo s deckom máš obmedzené možnosti sa zamestnať!
Nie, ani ja žiadne decko nechcem, prečo by som sa mala nútiť do niečoho, čo je proti mojej vôli ?? Len preto, že je to tak zaužívané, že "každá žena má mať decko" ?? V dnešnej dobe už, našťastie, nemusí :)
Marianna111, ano, mam to v rodine, celkom cerstve, som chlap. sestra sice asi ciastocne chcela, nebolo jej to celkom cudzie, ale pocas tehotenstva bola viac smutna, nez vesela. bolo jej luto, ze pride o dobre platene miesto, ze sa bude musiet vzdat mnozstva vikendovych a dovolenkovych aktivit a celkovo takeho toho bezstarostneho zivota, ktory si mozes dovolit, ked si na tom dobre po vsetkych strankach.
potom prislo male a uplne na nej vidis ako ziari, ked sa s nim hra alebo dojci. zije pre ten moment a uziva si to. ani ja to nechapem uplne, ale staci sa na nu pozriet a vsetko je jasne. :-)
Na psychiatru s tebou!
