Dobrý deň,
hoci nemám rada rôzne fóra, ale už som zúfalá a vlastne sa ani nemám s kým poradiť.
Moja dcéra má vážnu známosť už vyše troch rokov a už vyše roka sú zasnúbení, plánujú svadbu. Ja nemám nič proti môjmu budúcemu zaťovi, lebo je to inteligentný, múdry, šikovný chlapec, ale včerajšia hádka vo mne vyvolala zmiešané pocity.
Má dosť širokú rodinu v USA a už vyše polroka robí všetko preto, aby sa tam dostal aj on. Je vyštudovaný informatik, takže pracovné ponuky má a to nielen jednu. Ja som sa s dcérou pokúšala viackrát porozprávať na túto tému, ale ona ma odbila, že s jeho cieľom súhlasí, nakoľko si nevie predstaviť, že by žili v SR a to z takého platu ako by mohli mať tu. On pracuje, dcéra končí VŠ. Zarazilo ma, že mi budúci zať povedal, že oni ani neuvažujú nad tým, aby sa raz vrátili do SR, nakoľko citujem: "USA nie sú Malacky". Ja som sa s ním snažila normálne a on mi odvrkol, že jednoducho tu nemajú kvôli čomu zostať. Ja mám len dcéru, manžel mi zomrel pred 3 mesiacmi a nerada by som o ňu prišlo. Vrcholom bolo, keď mi povedal, že keby bolo mojej dcére so mnou dobre, tak by sa na USA nedala, ale zrejme aj jej to vyhovuje a "uteká" z domu.
On jej neuveriteľne pomáha, podporuje ju vo všetkom, stará sa o ňu, ale toto je na mňa moc. Vraj, on má ciele a pre neho nie je práca ak nevie odložiť bokom aspoň 600 eur a nezostane na Slovensku len preto, aby "žobral" a nakoniec musel živiť aj mňa. Že som sebecká a pozerám len na seba a on si diktovať do života nedá. Vykričal mi to pred mojou dcérou a dorazilo ma, že ona len mlčala a vôbec sa ma nezastala.
Bola by som rada ak by sa niekto vyjadril a napísal svoj názor, akoby riešil situáciu, lebo ja už neviem.
Dcéra sa so mnou od včera baví len keď musí, odpovedá áno a nie a to je všetko.
Čo so zaťom?!
Keď sú sprostí a berú si dlhy, ktoré nevládzu splácať, tak im treba. Každý nech si kupuje iba to, na čo má.
Mesačný prd www.aktuality.sk
je to smutne, ale urcite sa to nedeje len tak, ma to nejaky zmysel :/
mesacny princ uplny suhlas je to dnes strasne o protekcii a rodinkarstve je vidno ze ty si si asi tiez vela prezil co sa tyka prace ja sa hambim normalne za seba a zato ake nazory som mala este za cias studia bola som sprosta a slepa tiez som hovorila ze robota sa da najst ze to nemoze byt problem dosla som do zivota zacala chodit na pohovory od dveri ku dveram a bola som konfrontovana s realitou na Slovensku. Proste nie kazdy ma rovnake moznosti a moze vsetko a sk to plati dvakrat.A navyse nikto nikdy nevie co ho caka a co sa stane. Staci ked clovek ochorie a je v keli v dnesnej dobe.
Najdôležitejšia vec, ktorú musí človek po dovŕšení dospelosti urobiť, je osamostatniť sa, teda odísť od rodičov. Plnoletý človek, ktorý žije u mamičky nie je schopný naozaj dospieť a je ako neschopná nula, ktorá si zaslúži iba posmech a opovrhnutie. Žiadne výhovorky, prečo sa nedá osamostatniť, neplatia. Vyhovárajú sa iba chudáci.
nerozumiem ze to dceru netrapi
B_ianka - nesúhlasím s touto vetou
,,Podľa mňa ak niekto chce, tak si dokáže zarobiť a nájsť aj prácu.,,
Som priamo z BA a veľmi dobrý odborník v odbore, ktorý som vyštudoval a nikde som sa k lepšie platenej práci nedostal za 10 rokov. Na všetko potrebuješ peniaze alebo kontakty. Aj na také zahraničie či štúdium.
Podnikať by som ísť mohol ale vstupný kapitál, ktorý by som potreboval je vyšší ako cena nehnuteľnosti v ktorej bývam.
Takže na Slovensku neplatí, ..kto chce pracovať tak pracuje,, a neplatia ani žiadne také veci ako ,,šikovný človek si prácu nájde,,
Mám tiež za sebou dosť ťažkú školu, ale ak nemáš to, čo som opísal vyššie, tak sa jednoducho nepohneš.
Ani šikovní ľudia nemajú prácu a nemajú prácu hlavne tí, ktorí byju potrebovali a chcú pracovať.
Ja môžem len oponovať. Ja som len študentkou na VŠ a už popri VŠ si dokážem zarobiť a to tak, že si nemusím od rodičov pýtať ani cent.
Nemám ľahkú VŠ, ale času mám dostatok, takže nájsť si brigádu nie je problém. Podľa mňa ak niekto chce, tak si dokáže zarobiť a nájsť aj prácu.
Určite sú okresy, kde je málo práce, ale nie je to pravidlo v každom okrese. Dnes je ponúk neúrekom, treba sa len uchytiť. Žiaľ, aj ja som bola na pohovore, kde boli so mnou súčasne aj moji rovesníci a to ich netrápilo, čo chcú od nich, ale trápilo ich len to, či dostanú auto, tablet a mobil. S takýmto prístupom sa pracovať nedá.
Ja som jedináčik, ale svojich rodičov, ktorý ma vychovali by som v SR určite len tak nenechala. Ak ochorejú, alebo sa im niečo stalo, tak ako docestujú domov a zvlášť ak tam chcú zostať nelegálne?!
Tiež som bola v USA cez leto, bolo to o niečom inom ako v SR, ale poviem len toľko, nešla som tam kvôli peniazom, ale kvôli tomu, že som mohla precestovať polovičku USA. Pracovala som tam v campe pre Židovské deti, blízko NY.
Nepoviem, že aj ja by som chcela ešte viac vecí než mám teraz, ale všetko sa naraz nedá. Utekať bezhlavo do zahraničia s ukončenou farmáciou význam nemá. Farmácia je tam nič, tu má možnosti. Takisto IT pracovník je u nás odmenený až príliš a uznávaný, kým v USA je len jeden z nich, lebo majú vlastných a nepotrebujú našich.
Už len z úcty k rodičom, by som nevolila takúto cestu.
Lucka,isteze,mas pravdu...bohuzial,ludia si mysleli ,ze po vstupe do eu sa vsetko postupne zmeni,no zmenil sa prd. Mame tu sice na ukor nasej urodnej polnohosp.pody,ktora nas zivi plno plechovych bud bez okien,kam nazenu ludi na 3 zmeny za mzdu,z ktorej sa vyzit neda,iba zaplatit podnajom,stravu,prip.hypoteku na byt.nikdy nebudeme rovnopravny clenovia v eu,vzdy len odpad,ktory vyuzivaju na otrocinu,dovazaju sem najvacsi humus co jeme a chorlavieme z toho aby sme v dochodku vsetko minuli na lieky..prikazuju co mame,co nie a dokonca aj co si mame mysliet....dokial sa ludia nepreberu u nas,taka bude aj vlada a buducnost krajiny.ale vacsina si povie,hlavne ze mam robitu,skloni hlavu medzi plecia a ticho trpi....
