Dobrý deň,
hoci nemám rada rôzne fóra, ale už som zúfalá a vlastne sa ani nemám s kým poradiť.
Moja dcéra má vážnu známosť už vyše troch rokov a už vyše roka sú zasnúbení, plánujú svadbu. Ja nemám nič proti môjmu budúcemu zaťovi, lebo je to inteligentný, múdry, šikovný chlapec, ale včerajšia hádka vo mne vyvolala zmiešané pocity.
Má dosť širokú rodinu v USA a už vyše polroka robí všetko preto, aby sa tam dostal aj on. Je vyštudovaný informatik, takže pracovné ponuky má a to nielen jednu. Ja som sa s dcérou pokúšala viackrát porozprávať na túto tému, ale ona ma odbila, že s jeho cieľom súhlasí, nakoľko si nevie predstaviť, že by žili v SR a to z takého platu ako by mohli mať tu. On pracuje, dcéra končí VŠ. Zarazilo ma, že mi budúci zať povedal, že oni ani neuvažujú nad tým, aby sa raz vrátili do SR, nakoľko citujem: "USA nie sú Malacky". Ja som sa s ním snažila normálne a on mi odvrkol, že jednoducho tu nemajú kvôli čomu zostať. Ja mám len dcéru, manžel mi zomrel pred 3 mesiacmi a nerada by som o ňu prišlo. Vrcholom bolo, keď mi povedal, že keby bolo mojej dcére so mnou dobre, tak by sa na USA nedala, ale zrejme aj jej to vyhovuje a "uteká" z domu.
On jej neuveriteľne pomáha, podporuje ju vo všetkom, stará sa o ňu, ale toto je na mňa moc. Vraj, on má ciele a pre neho nie je práca ak nevie odložiť bokom aspoň 600 eur a nezostane na Slovensku len preto, aby "žobral" a nakoniec musel živiť aj mňa. Že som sebecká a pozerám len na seba a on si diktovať do života nedá. Vykričal mi to pred mojou dcérou a dorazilo ma, že ona len mlčala a vôbec sa ma nezastala.
Bola by som rada ak by sa niekto vyjadril a napísal svoj názor, akoby riešil situáciu, lebo ja už neviem.
Dcéra sa so mnou od včera baví len keď musí, odpovedá áno a nie a to je všetko.
Čo so zaťom?!
Ja ako človek, ktorý má už aké také skúsenosti s prácou v zahraničí, môžem len súhlasiť s názorom tvojho zaťa. Na Slovensku by som nerobil ani za svet, za takú almužnu. Zober si to tak, že robíš za minimálnu mzdu upratovačku v BA, máš 300, si mladá a chceš bývať v podnámne v garsónke a sama, aby si mala svoj svätý pokoj od rodičov, od každého, nie preto, lebo by boli rodičia zlí, ale aby ťa nepoučovali, nedirigovali, cítiš sa byť veľká a dospelá a chceš robiť vlastné rozhodnutia a basta. Za podnájom musíš dať minimálne 400 €, čo ti zostane. Mínus 100. Robíš upratovačku vo Viedni, máš 1050 € v čistom. Bývaš v podnájme v garsónke a sama. Za podnájom dáš 500 €. Zostane ti 550. Ceny potravín ako na Slovensku. Niekedy aj nižšie. Benzín často lacnejší. 13 ty a 14 ty plat. Neni o čom. Nech by si zrovna nič neušetrila, ale bývaš. A žiješ. A máš z čoho žiť. Nebráň mladej generácii, aby odišla. On má pravdu, lebo tam zarobí obrovské prachy a ešte si ho tam budú aj vážiť, stačí, ak u zamestnávateľa ukáže, že má o bodík vyššie IQ ako priemer, div mu do riti nevlezú a aj plat zvýšia, len aby ho nestratili, takého šikovného a múdreho. Inžiniera. Naozaj, v USA sa často robia IQ testy, sú bežnou súčasťou pracovných pohovorov a zamestnávateľ hneď vidí, koho má pred sebou. Ja viem, že ti je to ľúto, že od teba odchádza aj posledný člen rodiny, ale ver, že tam bude tvojej dcére 1000 x lepšie ako by jej bolo na Slovensku, aj platovo, aj finančne, aj si prácu rýchlo nájde a nemusí hľadať po protekcii a po známosti tak ako na SLovensku a kukať, jak poslední debili rýchlo našli robotu, lebo mali známosti a ona šikovná a múdra nič nenašla, lebo sa nevychrápala s riaditeľom banky, hoci je aj inžinierka ekonómie. Ozaj je to na Slovenku tak, preto všetci utekáme, len preto. No akísi ľudia tu vždy pre teba budú - nebudú to však členovia rodiny. Nájdi si záľuby, hobby, choď hoci do fitka, aj keď nie si najmladšia, choď do kostola, choď na internet, choď do klubu dôchodcov a hľadaj si vekovo primerané kamarátky, aby si nebola sama. Môžeš byť len rada, že sa ti dcéra má dobre, ver, že na Slovensku by sa nikdy dobre nemala. Že na teba chlapec vyskočil, tak asi je trochu nervák a výbušná povaha, čo na srdci, to na jazyku, ale aspoň povedal narovinu o svojich plánoch a buď rada, že je to takto. Lebo keby len zavolali z Ameriky, že mamička haló už sa nevrátime, odišli sme bez rozlúčky, lebo nevieme, čo sa patrí, zabudni na nás??? To by ako bolo? Nebráň im a zmier sa s tým, že idú z horšieho do lepšieho, zo zlého do dobrého. To je všetko.
Nemyslím si, že je najvhodnejšie uraziť niekoho, kto len nedávno prišiel o toho, kto pre ňu veľa znamenal.
Určite nechce dcére ublížiť tým, že si ju k sebe pripúta, ale jednoducho ani nechce, aby odišla niekam do neznáma a neistého.
Tiež neviem pochopiť zaťa, prečo ho tak strašne láka USA?! Viem, je to sen mnohých, ale on je až príliš naviazaný na USA. Ako IT pracovník má príležitostí až - až a to nielen v SR, ale v celej EU a ani v USA ho asi nebudú brať všetkými desiatimi.
Nepáči sa mi, ako sa bavil s budúcou svokrou. Možno mu len praskli nervy, ale aj tak.
Určite by som si sadla s oboma a nech sa vyjadria. Pokiaľ dcéra rešpektuje bez mihnutia oka všetky jeho priania a želania, tak nech, ale buď ho má tak slepo rada, alebo sa ho bojí.
Messje, neurážaj ma. Nie som vôbec opustený človek. Práve naopak, obklopujú ma mnohí milujúci ľudia. A na tomto fóre patrím medzi najobľúbenejších prispievateľov. Moje komentáre patria medzi najhodnotnejšie. Aj v svojom predchádzajúcom príspevku v tejto téme, som trafil do čierneho. Takže netrep.
Mesacny vôl
Ty musis byt strasne opusteny clovek,ked musis v kazdej teme niekoho urazit.
Vsetci ta tu uz dost poznaju,len stane sa,ze ludia,ktori sem len napisu svoj problem,ti nie.A napisat nieco take zene,ktora prisla nedavno o manzela,moze len ubohy opusteny clovek.
Este si nalej do poharika a chod spat.
Adriana_01 akoze to ze to musi byt USA je divne .... ale inak sa mi to divne nezda...proste si svokra no tie maju casto problemy so zatom...
Dcéra študuje farmáciu, tento rok už promuje.
S dcérou sme mali vždy veľmi pekný vzťah, aj ja, aj manžel. Nikdy nebola problémová, dokonca aj obdobie puberty bolo u nás pokojné. Takisto bola obľúbená v kolektíve spolužiakov, kamarátok.
Odkedy je s priateľom o kamarátky veľmi nestála, väčšinou času trávili spolu. Keď on bol mimo, ona bola doma a učila sa. Ona väčšinou slepo verí priateľovi, neoponuje mu, hoci mne bolo povedané, že na všetkom sa dohodnú. Väčšinou sa ale deje vždy to, čo chce on.
Áno, už predtým som s dcérou diskutovala na tému zahraničie, ale bez hádok. Hoci viem, že by sa vedeli uplatniť aj tu, nebránim im v zahraničí, ale zase nie bezhlavo a za každú cenu do USA. Navyše môj budúci zať bez mihnutia oka aj povie, že ak to inak nejde, tak tam pôjdu aj ilegálne, ale on chce žiť tam. Jeho rodičom sa tento nápad tiež nepozdáva, ale ako viem, odmalička u nich rozhodoval on, rodičia sa s ním nepriečili.
freduska55 lebo je to vo vyspelejsich krajinach naozaj jednoduchsie..
možno sa ťa dcéra nezastala, lebo KONEČNE priateľ povedal to, čo ona cítila už dlho - že pri tebe namôže dýchať a žiť svoj život. Súhlasila s ním a nemala ťa prečo brániť.
aký si mala vzťah s dcérou pred hádkou? Nedusila si ju tak trochu? Mala si svoju predstavu čo a ako má robiť aby jej bolo dobre? Rodičia s jedným dieťaťom sa naň často tak upnú, až je pre dieťa ťažké žiť si podľa seba, svojich predstáv, jednoducho tak ako sa páči JEJ, nie ako je to najlepšie podľa teba. Skús sa zamyslieť - mal zať tak trochu pravdu?
