Dobrý deň,
hoci nemám rada rôzne fóra, ale už som zúfalá a vlastne sa ani nemám s kým poradiť.
Moja dcéra má vážnu známosť už vyše troch rokov a už vyše roka sú zasnúbení, plánujú svadbu. Ja nemám nič proti môjmu budúcemu zaťovi, lebo je to inteligentný, múdry, šikovný chlapec, ale včerajšia hádka vo mne vyvolala zmiešané pocity.
Má dosť širokú rodinu v USA a už vyše polroka robí všetko preto, aby sa tam dostal aj on. Je vyštudovaný informatik, takže pracovné ponuky má a to nielen jednu. Ja som sa s dcérou pokúšala viackrát porozprávať na túto tému, ale ona ma odbila, že s jeho cieľom súhlasí, nakoľko si nevie predstaviť, že by žili v SR a to z takého platu ako by mohli mať tu. On pracuje, dcéra končí VŠ. Zarazilo ma, že mi budúci zať povedal, že oni ani neuvažujú nad tým, aby sa raz vrátili do SR, nakoľko citujem: "USA nie sú Malacky". Ja som sa s ním snažila normálne a on mi odvrkol, že jednoducho tu nemajú kvôli čomu zostať. Ja mám len dcéru, manžel mi zomrel pred 3 mesiacmi a nerada by som o ňu prišlo. Vrcholom bolo, keď mi povedal, že keby bolo mojej dcére so mnou dobre, tak by sa na USA nedala, ale zrejme aj jej to vyhovuje a "uteká" z domu.
On jej neuveriteľne pomáha, podporuje ju vo všetkom, stará sa o ňu, ale toto je na mňa moc. Vraj, on má ciele a pre neho nie je práca ak nevie odložiť bokom aspoň 600 eur a nezostane na Slovensku len preto, aby "žobral" a nakoniec musel živiť aj mňa. Že som sebecká a pozerám len na seba a on si diktovať do života nedá. Vykričal mi to pred mojou dcérou a dorazilo ma, že ona len mlčala a vôbec sa ma nezastala.
Bola by som rada ak by sa niekto vyjadril a napísal svoj názor, akoby riešil situáciu, lebo ja už neviem.
Dcéra sa so mnou od včera baví len keď musí, odpovedá áno a nie a to je všetko.
Čo so zaťom?!
Nixs000 -> v USA nie je zle, ale zalezi aj od toho ze co tam robis a kde tam robis a aky prinos pre spolocnost tam ides robit. Ked ides balit ryby alebo cdcka do obalov tak necakaj ze sa tam budes mat dobre ako ctihodny obcan. Moj bratranec tam robi v programatorskej firme a teda nemam pocit zeby sa stazoval. Nezije si teda vobec zle.
Aký sú tu strašne múdry poniektorí, ktorí USA hľadajú len akurát na mape. Žila som tam 5 rokov a nebolo to med lízať a s Rakúskom sa to porovnať ani nedá.
Adriana, moj pohlad: tvoja dcera nie je tvoje vlastnictvo (co si mnoho rodicov mysli) a ma pravo odist kam chce s kym chce a zazit si presne to co chce. Prisla si sem zazit na tuto planetu nie je len to pozitivne ale aj to negativne. Bez toho negativneho praveze nie je mozne posuvat sa dalej,vyvíjať sa k lepsiemu cloveku.
Ziaden rodic nemoze dieta chranit pred tym aby si skusilo aj to zle. Nehovoriac o tom teraz ze to vobec nemusi byt zla skusenost a neriadila by som sa cudzimi recami a nerobila dopredu "katastroficke"scenare. Partnera si dcera tiez vybrala- takisto ako si ty mala moznost dakedy si vybrat toho svojho a tiez nemas pravo jej do toho hovorit. Je to jej volba (na podvedomej urovni vie presne preco si toho partnera vybrala a cosa v skole zivota vdaka nemu musi naucit). Ty tu pre nu mozes cely cas byt tym ze si ju vypocujes ak sa chce zverit a ak poziada o radu, poradis. Nevyziadana rada je uplne zbytocna.
Ty sa staraj v prvom rade o to, aby so si ty tento zivot tu este uzila ako sa len da a aby si nezila pre niekoho ineho ale pre seba :)
Adriana
Vela ludi mame nazor preco prave USA ked sa da dobre zit aj doma alebo uz ked...tak blizsie.Ale mladi ked chcu vyskusat ist tam,ty jedine co mozes urobit...urobit im krizit na celo pri odchode a povedat...Nech sa vam dari deti moje.Keby ste sa kedykolvek chceli vratit,viete kde je vas domov.Nepokaz si vztah s nimi.Ak sa vratia,mozes povedat...vidite,mala som pravdu,ale som rada ze ste v poriadku.A mozno sa tej ameriky presunu neskor blizsie.Su mladi,nech skusaju.Jedni moji znami odisli do Irska,potom Anglicko,potom Australia ...nikde sa im nepozdavalo.Maju dve deti a konecne sa usadili.Su 8 rokov v Kanade.Rodicia za nimi stale cestuju.
Nesnaz sa im znicit sny,plany.Bud pri nich,ked im nevyjdu.
ahoj Adriana v prvom rade nerob unahlene uzavery ze sa im tam nebude darit a podobne. Mam 25 skoncila som vs ovladam dva jazyky a nedokazala som si na Slovensku najst zamestnanie na normalnu pracovnu zmluvu bud ma chceli len na dohodu za 140e alebo sa vyhovarali ze som vysla zo skoly ze potrebuju cloveka s praxou . Za ten cas co som si hladala na Sk pracu som prisla o posledne zvysky sebavedomia a skoncila pomaly na praskoch . Chodila som tu po pohovoroch a to bolo tak vsetko nikdy som nebola vybrata popritom na niektore miesta som splnala kriteria no tie uz asi boli pre vyvolene . O tom ze niektore firmy sa mi na zivotopis ani neozvali ani nebudem rozpravat. Tak som sa nahnevala a s kamoskami sme odisli do Rakuska za pracou. Som tu spokojna zamestnanie som si nasla takmer okamzite plat super . Preto tie haldy mladeze utekaju prec tu jednoducho nestaci sikovnost to ze ovladas rec tu musis mat znamosti aby si mohla robit aj upratovacku . Aj take chabo platene miesta ani na tie uz neni mozne sa dostat bez protekcie... V zahranici je to uplne inak ako u nas doma tak skoro isto nepridem nemienim byt na urade prace a behat bezcielne po pohovoroch.
a ako vies ze tam nenajdu svoje stastie? ved to nezistia pokial tam neodidu. je to vec ich dvoch, nie tvoja. zmier sa s tym.
Takto, mne nejde o to, aby zostala so mnou, ale vadí mi proste, že chcú bezhlavo odísť do USA, aj za cenu, že tam svoje šťastie nenájdu.
Adriana...
Tak som sa tu stratila potom ja. :-)
Na hlupe komenty nereaguj.Nema to vyznam.
Myslím, že sa nemám k čomu vyjadrovať. Ja som chcela vedieť názor rozumných ľudí a taký, ktorý nemá v sebe štipku inteligencie nech moje vyjadrenie nechce.
Ja som sem písala len pod vlastným menom a myslím, že som nikoho neurazila, takže to isté som očakávala aj ja. Nie je problém a ani nebol problém, pokiaľ sem nezavítal niekto, kto má potrebu len písať.
Možno by bolo dobré, keby sa vyjadrila sama stará kvočka a upresnila niektoré veci. Ale ona mlčí a zdá sa že sa dobre zabáva. Asi by sa jej fakt zišiel ten starý vôl.
