Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Som vadná ja alebo on? Čo mám spraviť?

Príspevok v téme: Som vadná ja alebo on? Čo mám spraviť?
neschopna

Dobrý večer, mám problém s priateľom. Chodíme spolu už vyše roka - od zimy 2014, ale problémom je, že priateľ pracuje v zahraničí. Chodí domov na týždeň mesačne alebo 2 týždne raz za 6-8 týždňov. Sľúbil mi, že sa to zmení a budeme spolu bývať. Tvrdil aj to, že by chcel do 40ky dieťa, čo som ja nechcela, ale nakoniec som sa už zmierila aj s touto predstavou. Dvakrát sme sa rozišli, pretože som mu dala na výber - zahraničie alebo ja - odišiel za prácou.

Lenže situácia sa otočila, sľúbil mi, že už zostane na Slovensku a zmierili sme sa. Keď mi núkal peniaze k meninám, nezobrala som ich od neho s tým, že za peniaze si ma nekúpi, že ja chcem jeho, nie jeho peniaze. Strávila som u neho krásne dni, kedy sme sa vôbec nehádali - to bol častokrát dôvod (tie hádky), prečo sa bál, či nám to bude fungovať, lenže sme sa vždy hádali kvôli jeho odchodu do zahraničia. Zase som sa začala tešiť na krásny život s ním.

Aktuálne je situácia taká, že bývať so mnou nechce - vraj je skoro a nevie čo bude, dieťa nechce teraz - vraj som na to mladá (mám 24 a on 38) a ako mi sľúbil, že zostane tu, tak mi dnes oznámil, že pravdepodobne odchádza opäť do zahraničia o pár dní. Povedzte mi, čo mám robiť. Viem, že som hlupaňa a na druhej strane ho milujem a som na neho naviazaná. Zoznámil ma aj s rodičmi, čo máloktorú svoju frajerku, sadli sme si dobre s nimi, oni by chceli už aj vnúčatá. Kamarátky mi radia vykašľať sa na neho, ale ja to nedokážem. Mám pocit, že som neschopná a nezaslúžim si lásku. Niekedy mám chuť zomrieť, cítim sa opustená a zbytočná. Zažil niekto niečo podobné? Dostanem sa niekedy z toho? Vie mi niekto pomôcť? Už to viacej nevydržím...

už schopná

Bývalý bol o dosť mladší, lenže tam to bolo ešte naviazené na matku jak dieťa. Ja k sebe potrebujem staršieho, vždy som bola na starších... To predtým bol omyl.

essesina

Ahoj, strasne vela komentarov, ale precitala som si to. Tiez som zacala byvat s partnerom velmi skoro a nastastie nam to vyslo a vydrzalo narozdiel od niektorych kamaratok, ktore mali dlhorocne vztahy a byvat spolu zacali po 3-5 rokoch, no hroza to pocuvat, tazko sa im zvykalo, az sa porozchadzali. Myslim, ze tu aj bola nedavno tema, kde zacali po dlhsom case dvaja spolu byvat a nefungovalo to. Mozno je to tym, ze na zaciatku si na seba zvykate a nevybehnete tak na seba ako ked sa uz velmi dobre poznate, ste zalubeni a menej vas rozculia veci, ktore vas neskor absolutne vytocia, a jednoducho si na zaciatku lahsie zvyknete na zivotny styl a navyky partnera. Nelutujem, ze som sa do toho vrhla tak skoro. Takze spolocne byvanie odporucam kazdemu, koniec koncov sa tak najlepsie spoznate a najrychlejsie zistite, ci to takto bude fungovat... Naozaj sa este da do tej 40ky mat dieta, ale ak ma narodeniny ako ja koncom januara a 39 coskoro, tak by ste na to museli skocit do 3 mesiacov :) to potom toho casu tolko neni :D Kazdopadne sa to neodporuca skor, nez spolu zacnete existovat v jednom priestore, tak pozor na to!

Denisaf.: nesuhlasim celkom, lebo muz ti predsa nemoze znicit zivot, ak si jedinou svojou istotou ty sama a si samostatna. Ked sa to sklbi, tak potom je to fajn. Mat aj muza, aj svoju hlavu a samostatnost.

lolinka: slecna pise, ze ako jediny problem z jeho strany pocituje tu vzdialenost, ale ak sa mylim, tak ma upozorni, ak este nieco spomenula, mozno som to prehliadla. Nemam pocit, ze by nim pohradala a nic by jej nebolo dobre.

Ja ti radim teda debatu s nim o vsetkom, co si sem pisala. Predpokladam, ze sa to neda, lebo keby vam fungovala komunikacia, nepisala by si sem. Treba si stanovit priority, mozno nejaky termin... Keby isiel on byvat k tebe? Mozno sa len boji vziat ta do svojho bytu, aby si si prilis nezvykla. Chlapi su padavky, nevedel by ta vyhodil, keby vam to nefunguje. A na tvojom mieste by som nenatahovala dlhsie ako pol roka, uz ti toho tolko nasluboval a nesplnil. Vsak si mlada, este si najdes niekoho, ale nie ak stratis dalsich x rokov s tymto. Mala si uz aj mladsieho partnera alebo to je tvoj prvy?

lolinka

Su ludia, co sa brali po 3 mesiacoch a vyslo im to ale aj taki, co sa brali rovnako skoro a nevyslo im to. Moc na neho tlacis, s manzelstvom, s detmi. Keby si ho nechala viac dychat, tak sa mozno sam rozhodne skor ci neskor inak. Spravas sa ako 35 rocna zena, ktora sa boji, ze jej ujde posledny vlak a ze uz nikdy nebude mat deti ani sa nevyda. Mozno sa s tebou dal dokopy preto, ze si tak mlada a necakal, ze ho budes nutit hned do manzelstva a do rodiny. Ale to sa v tebe evidentne splietol. Povedal ti, ze do 40-tky by rad mal dieta, ty si s tym suhlasila, este stale ma na to rok, aby ti ho urobil. Ale ked sa budes spravat jak stara hysterka, tak ho urobi nejakej inej. Povrhdas nim, kritizujes ho, nic ti na nom nie je dobre, preco by si mal vybrat teba. Mala by si fakt navstivit psychologa.

Denisaf.

Suhlasim s kafe ako tiez zena poucena zivotom uz viem ze jedinou istotou v zivote si musi byt clovek sam.. Ani dlhorocnemu partnerovi nemozes verit na 100% je to smutne no je to tak. Aj vlastny muz ti dokaze tak znicit zivot ze by si neverila.Vela zien malo muza za svoju jedinu prioritu starali sa doslova robili pre muzov vsetko a skoncili akurat tak odkopnute bez koruny bez istoty a same s detmi. My slovenky sme hlupo vychovavane ostavame vo vztahoch aby sme neboli same zo strachu zo samoty vela parov je spolu s pohodlnosti ci zvyku bojime sa povedat svoj nazor byt samostatne aby sa na nas okolie zle nepozeralo..treba to zmenit

XxxxxxX

Tebe preskočilo? Nečakaj na starého chrena! Mohol by ti byť otcom! Ách baby, nájdite si seberovných a budete šťastné

kafe

dievča, ujasni si čo chceš a podľa toho konaj. Chceš dieťa? Chceš s ním bývať? Navrhni mu to. Ak ste sa o tom bavili a všetko zamietol, tak už VIEŠ a máš možnosť sa zariadiť. Čakať si už skúsila, nič sa nezmenilo, nedrží slovo a vyhovuje mu žiť tak ako žije. Nevyhovuje ti vzťah na diaľku... ČO EŠTE VIAC potrebuješ, aby si sa rozhodla?? Či stále NEVIEŠ čo máš robiť?
Doba neni čudná, len ľudia majú v sebe chaos, poriadne nevedia čo chcú a nejdú za svojimi túžbami, LEBO.. milión výhovoriek. Tvoj chlap si ide za tým, čo chce a čo mu vyhovuje. Tak sa inšpiruj a ber si z neho príklad.
.
Súhlasím, že kto nezažil nepochopí. Tiež si si zažila iba niečo, preto nepochopíš to, čo si zažili druhí.

Filip TT

Asi potrebuje tu podporu, ocenenie, pochvalu a povzbudenie ako som pisal :)

Zena ma tu moznost urobit z chlapca chlapa, ale nie vycitkami.

Nech ti ten novy nick vydrzi. :)

už schopná

Ja som to tam nehľadala, ono to prišlo samo a mne sa to zapáčilo. Pre mňa domov nie je nikde, to človek z bežnej rodiny nikdy nepochopí, toto chápu tí, čo sa museli skoro postaviť na vlastné nohy, ale nie z rebelstva, ale preto, že nemali na výber.

Sme spolu krátko na to, aby sme plánovali...? Kto rozhoduje o tom, kedy je vhodná doba? Poznám ľudí, čo sa brali po 3 mesiacoch a sú spolu v tejto chvíli 15 rokov, čo mali dieťa náhodou po roku a pol frajerenia, zvládli to a tešia sa, aj páry, ktoré po 3/4 roku začali riešiť deti a hypotéku. Nespočetne rôznych prípadov. Nakoniec tí, ktorí to odkladali, sa rozišli. Keď je na to vek, prečo by sa to nemohlo riešiť hneď?

Ja ho nenútim. Keď sme sa zoznámili pred rokom a pol, tak mal v pláne vrátiť sa, neskôr mi dal termín (leto), ktorý nedodržal, a potom mi sľúbil ďalší (táto zima), ktorý pravdepodobne opäť nedodrží. Dokonca aj mojich kamarátkam hovoril, že už tu chce ostať a usadiť sa, na vlastné uši to počuli. Keby mi povie, že sa sem nechystám, nikdy by som si s ním nezačala. On bol iniciátor, ja som len čakala ako sprostá, kedy to splní. Neskúsil tu pracovať, celý život je vonku. On by aj chcel, ale sám sa presviedča, že na to nemá, že sú lepší ako on, že nemá skúsenosti, a podobne. Proste nedodrží slovo a ja som tá odutá potom. Nie som typ pre vzťah na diaľku. Ak to niekomu vyhovuje, tak prosím, ale podľa mňa je to blbosť. Do vzťahu patrí aj blízkosť a to nejde, keď je nonstop preč.

Čudná doba, ak si ľudia myslia, že vzťah, keď sa vidia raz za mesiac, môže fungovať dlhodobo. Utekajú do zahraničia za vidinou peňazí. Musí mať drahé auto? Musí mať drahé tamto? Tak toto sú hodnoty?

kafe

dievča, ideš na to zle. Ak chceš domov a istotu, nehľadaj to v chlapovi, spoločnom bývaní, či deťoch. Pre mňa je domov všade tam, kde mi je dobre. A istotu mám v tom, že nech sa stane čokoľvek, zvládnem to. Ak aj nie, tak proste raz zomriem a nebudem sa tu trápiť večne. Keď som sa spoliehala na manžela (bývalého), zažila som strašne veľa strachu, bolesti, nemala som na jedlo, deckám na topánky... išla som zošalieť. Toľko k tvojim túžbam, možno ťa niečo z môjho života inšpiruje. Jediná istota ktorú v živote máš si TY sama.
.
Čo sa týka chlapa, ja fandím každému, kto sa derie zo SK von. Takže chlapec má u mňa plus, že robí vonku. Ste spolu krátko na to, aby ste plánovali deti a vážne veci a ty momentálne deti nechceš, takže? Stačí keď TY JEMU dáš jasne najavo - chcem/nechcem sa raz vydať a mať deti a tiež sledovať, či on má podobné túžby. Ty musíš vedieť čo chceš a nie sondovať a spoliehať sa na to, čo chce partner. Nepotrebujete si to plánovať, ak k tomu dozrejete, stane sa tak. Ak nie, rozídete sa.
Svoje pocity neschopnosti a že si nezaslúžiš lásku potrebuješ vyriešiť v sebe, to sa tvojho chlapa netýka.
.
Čo máš robiť? Neviem. Keď ho nútiš zostať a nájsť si prácu na SK, on sa cíti PRESNE TAK ISTO, ako ty, keď ti tu ľudia na fóre písali, aby si odišla von. Jednuducho on sa tu dobre necíti a pracovať tu nechce, tiež to už skúsil a bolo to asi na hovno. Skús jednoducho prijať fakt, že momentálne sa vidíte raz za mesiac, dobre si zarobí, je spokojný... máte sa radi, je vám spolu dobre, teš sa že ho uvidíš, že ho "máš", sadli ste si, dopĺňate sa, teš sa že je (doplň si - citlivý, šikovný, vie variť..), ty máš kopu času na seba - len sa potrebuješ naučiť pozerať trochu inak na veci. Lebo vždy si môžeš vybrať, či budeš nešťastná, lebo ti chlap odchádza preč a si sama, brutálne ti chýba, potrebuješ ho aby ti bolo dobre... Alebo sa budeš tešiť na to, že príde, že je zdravý a v poriadku, nájdeš si spôsob ako sa tešiť aj bez neho (alebo s ním vo svojej mysli - napríklad, zakaždým, keď si na neho spomenieš, myslíš na neho, vyčaruj OBROVSKÝ úsmev ).. plánuj si čo všetko porobíš, kým je on preč...
Rozchádzať sa len preto, lebo pracuje vonku? Keď si ho spoznala, pracoval tak. Čo keby si sa s tým skúsila zmieriť, prijala to a naučila sa fungovať trochu inak. Dá sa to. Aspoň skús.