Dobrý večer, mám problém s priateľom. Chodíme spolu už vyše roka - od zimy 2014, ale problémom je, že priateľ pracuje v zahraničí. Chodí domov na týždeň mesačne alebo 2 týždne raz za 6-8 týždňov. Sľúbil mi, že sa to zmení a budeme spolu bývať. Tvrdil aj to, že by chcel do 40ky dieťa, čo som ja nechcela, ale nakoniec som sa už zmierila aj s touto predstavou. Dvakrát sme sa rozišli, pretože som mu dala na výber - zahraničie alebo ja - odišiel za prácou.
Lenže situácia sa otočila, sľúbil mi, že už zostane na Slovensku a zmierili sme sa. Keď mi núkal peniaze k meninám, nezobrala som ich od neho s tým, že za peniaze si ma nekúpi, že ja chcem jeho, nie jeho peniaze. Strávila som u neho krásne dni, kedy sme sa vôbec nehádali - to bol častokrát dôvod (tie hádky), prečo sa bál, či nám to bude fungovať, lenže sme sa vždy hádali kvôli jeho odchodu do zahraničia. Zase som sa začala tešiť na krásny život s ním.
Aktuálne je situácia taká, že bývať so mnou nechce - vraj je skoro a nevie čo bude, dieťa nechce teraz - vraj som na to mladá (mám 24 a on 38) a ako mi sľúbil, že zostane tu, tak mi dnes oznámil, že pravdepodobne odchádza opäť do zahraničia o pár dní. Povedzte mi, čo mám robiť. Viem, že som hlupaňa a na druhej strane ho milujem a som na neho naviazaná. Zoznámil ma aj s rodičmi, čo máloktorú svoju frajerku, sadli sme si dobre s nimi, oni by chceli už aj vnúčatá. Kamarátky mi radia vykašľať sa na neho, ale ja to nedokážem. Mám pocit, že som neschopná a nezaslúžim si lásku. Niekedy mám chuť zomrieť, cítim sa opustená a zbytočná. Zažil niekto niečo podobné? Dostanem sa niekedy z toho? Vie mi niekto pomôcť? Už to viacej nevydržím...
