Úzkosť

ja sa prave nebojim cudzi miest-to je pre mna asi adrenalin a tym padom nemam cas na uzkost ale pokial sa jedna o miesta zname a ja sa spatne zobudim tak mam blbe myslienky ze co ked odpadnem v sprche,cestou do prace v praci a mam niekedy pocit ako keby mi plavala podlaha pod nohami a napr.ked idem do prace mnoho krat sa musim vratit skontrolovat byt a pritom pri odchode som ho asi tisic krat skontrolovala..ale naprik tomu sa musim vratit..ja viem sibe mi ale toto nastastie o mne nikto nevie..

ucim sa pri pocitaci a pod chvilou nakukam ci sem niekto neprispel, mam taku potrebu sa rozpravat, byt aspon takto virtualne pri ludoch.. inak to je vzdy to co mi najviac pomaha proti uzkosti - byt pri ludoch - predovsetkym pri ludoch ktorych mam rada a ktori maju radi mna, dostanem vtedy taky pocit bezpecia a tie zaseknute emocie a ten strach sa odblokuju a uz je dobre..

ty Monika a ako to myslis ze sa bojis znamych miest? akoze ja to mavam primarne v neznamych prostrediach ale tieto posledne dni co mam problemy tak to citim bezohladu na to kde som a bezohladu na to co robim.. mozem ten pocit strachu a prazdna dostat aj napr z toho ze sa pozriem na nejaku fotku alebo ze si spomeniem na nieco na co sa tesim.. no s tym stresom, tiez som to tak mavala vzdy ze ked bolo najviac co robit - skola, robota atd tak to boli moje najlepsie obdobia :) potom ked to polavilo tak potom ma to dobehlo.. teraz sa mi zda ze to mam bezohladu na to ake je obdobie.. minule leto napr sa mi nepodarilo najst robotu a kedze bolo leto tak ani skola nebola, takze som v podstate cele dni bola s babkou a tak a ziadne problemy som nemala.. Monika ja som raz odpadla, ale to bolo preto lebo som sa strasne zlakla ze co mam s chrbticou - mala som ju hrozne zaseknutu a nemohla som sa pohnut - zacala som strasne rychlo dychat, bolo mi neskutocne zle na vracania, uplne na umretie, a potom som odkvecla :) nastastie bol priatel pri mne, lebo by som si v kupelni asi zuby vybila.. patri do TOP3 najnechutnejsich zazitkov v mojom zivote a dufam ze uz si to nikdy nezopakujem :) ale pokial clovek nezacne hyperventilovat tak nema preco odpadnut.. z uzkosti ako takej sa odpadnut neda, len keby clovek zacal hyperventilovat.. a vtedy treba dychat do sacku.. ale to je uz rok a pol dozadu, hadam to uz nikdy nepride :)

AHOJKY..TANI ANO POSTUPILA SOM S KLUCAMI TO BOLO ZREJME ODOMNA PEKNE GESTO...CO SA TYKA UZKOSTI TAK ZRAZU NEJAK ZMIZLA..TAKZE CELKOM DOBRE..UZ MI ZACINA OBDOBIE STRESU KED NIE NE MOC PRACE A POTOM STRESUJ CI ZVLADNEM VYPLATIT NAJOM A ATD..TAKZE MNE DIEVCATA PROTI UZKOSTI POMAHA JEDINE STRES..V SOBOTU SI IDEM PEKNE KRASNE PREDLZIT VLASY AZ PO PRDELKU TAK SI UROBIM RADOST..UZ BY SOM SA VSAK VIDELA NIEKDE PRI MORI..MNE NOVE MIESTA STRACH NENAHANAJU,MNA KED TO CHYTI TAK SA BOJIM AJ ZNAMYCH MIEST,NIE JE V TOM ROZDIEL..DEREALKU NEMAM LEN TEN VNUTORNY NEKLUD,TRASU SA MI RUKY A POCIT NA ODPADNUTIE..TO JE NAJHORSIE TO ODPADAVANIE ALE PRITOM SOM ESTE NEODPADLA..

jasne, neporovnavam ze ktore je horsie - jedno aj druhe moze byt pre cloveka rovnako neprijemne, sme rozne povahy, mame rozne priznaky a vieme ich rozne zvladat.. hej hej, tie take parsekundove derealky, ja som to mavala vacsinou ked som sa niecoho zlakla - co ja viem napr ze som pocula v spravach ze davaju nejaku vrazdu alebo co a mne sa zacala akoby tak vzdalovat mysel, akoby ma tahalo niekde prec, tazko sa to opisuje, ale asi myslime to iste.. nechutny zazitok, vtedy som sa vacsinou zvykla zlaknut ze umieram resp. idem nejak prec zo zivota :) ale inak toto uz nedostavam, max tak raz za par mesiacov.. ale fakt sa mi najviac osvedcilo nevenovat pozornost tym veciam a potom odisli.. resp. ich akoby akceptovat, ze tak ma sice trochu dusi ale ma to svoj dovod kedze som prezila to a to atd a kaslem na to.. a tak to aj odide.. lenze toto co riesim tieto dni, tak to si stale pyta moju pozornost a robi mi to taku hrozu ze sa tomu pozornost nevenovat neda :) ale hadam sa raz naucim aj to..

áno, áno, veru ľahko sa ti to hovorí...:) minule dávnejšie si tu písala, že si na 3 sekundy zažila akoby pocit, že si v inej dimenzii alebo ako si to popísala... tak ja mám zase toto niekoľkokrát denne, vždy keď sa mi zatočí hlava... a neustálu slabosť a únavu...ale tak čo už, ja si vravím, že takáto je moja životná púť a že to proste musím prijať...už neriešim, že prečo nie som normálna a aké by to bolo keby mi aspoň jeden deň nebolo vôôôôbec nič.. proste je to tak ako to je a myšlienky, ktoré ma oslabujú, sa mi darí nepripúšťať...

no moze byt, treba si vediet oddychnut a nerobit vela veci naraz a nahanat sa.. no kazdy mame ine tie svoje "naj" prejavy.. mne teraz tiez nebolo extra dobre od zaludka, ale to bude od choroby, som riadne prechladnuta a taka nejaka virozova... mna furt len tie idiotske pocity neistoty nahanaju :) proste racionalne je vsetko v poriadku, niet sa coho bat :) a emocie robia napr take veci ze sa pozriem niekde na nejaky obrazok ako sa hraju nejake deti alebo psy alebo cokolvek niekde v prirode a ja dostanem taky akutny pocit hrozy, strachu, nicoty a osamelosti (ze nikoho nemam), strachu ze uz tym padom mam zniceny zivot a mam hroznu potrebu niekam strasne daleko utekat - uniknut tomu.. a uz mi to dost lezie na nervy lebo to pocitim aj 20x denne.. okrem toho vsetko ok, ale tohto sa neviem zbavit.. akoby taky zakoreneny pocit neistoty.. akoze ja sa nedivim ze take pocity mam, na to co sme mali v rodine by ma neprekvapilo ani keby som mala horsie stavy ale je to dost neprijemne a ten strach mi brani sa sustredit napr na ucenie a tak.. do prcic tak by som vymenila psychicke priznaky radsej za fyzicke.. ti co mate hlavne fyzicke priznaky tak si poviete ze sa mi to lahko hovori, no ja som si vzdy viac vedela poradit s nimi (a to som raz aj odpadla) ako s tymito psychickymi.. kto viete s tou pocitovou zlozkou poradit budem vdacna za kazdu radu lebo mi to hrozne otravuje dni..

kati,mne je striedavo-oblacno.vcera som sa zobudila s pocitom na vracanie,co je moj najsilnejsi prejav uzkosti a dnes som vcelku ok...ja som zase citala,ze tieto problemy postihuju najma ludi,ktori sa nevedia zastavit,ktori stale nieco musia robit a niekam ist a tym,ze maju 1000 aktivit,zabudaju riesit svoje vnutro..toto by na mna celkom sedelo...ja som ten typ co chce telefonovat,varit,upratovat a prat v jednom a v tom istom momente ;-)))

no vam je tu uz tusim vsetkym dobre :) ja sa stale neviem zbavit toho blbeho strachu... vzdy najviac tak okolo obeda a potom poobede je uz lepsie a vecer uplne ok.. neviem co ma to takto drzi dokelu, tak som mala dlho pokoj a teraz sa to takto objavi.. ale aspon ze len tento 1 priznak a nic viac - mam pocit ze hlavne preto, lebo s tymto si akosi neviem rady.. fyzicke priznaky sa minimalizovali ked som si z nich prestala robit velku hlavu alebo im pripisovat dolezitost, nuz kazdy sme iny a kazdy si s niecim inym vieme tazsie a s niecim lahsie poradit.. uz sa fakt tesim na tu psychoanalyzu, dufam ze tam pridem na to co mi sposobuje tieto blbe pocity a ako proti nim bojovat.. prajem vam pekny den, aj ked mam pocit ze posl. 2 dni sa tu rozpravam sama so sebou :)

nasla som na nete presne to s cim ja mam problem momentalne resp. ked idem do neznamych/novych prostredi resp. to co ty Tani citis pocas derealky.. presne tak ako pisu ze akoby zaseknute emocie niekde v hlbke duse a uvolnia sa len ked clovek si poriadne poplace.. presne tak isto to mam.. inak aj mna hrozne uz 3 dni boli hlava ale tiez z nachladnutia..

How does a person get emotionally frozen? When all their feelings and emotions are trapped deep, down inside and act as a one big aching pain in their body? Crying acts like a release for these emotions but when you can't cry your body cries out for release.

Of course, the emotion has to come out in some kind of way, maybe in headaches, pain in various parts of your body or in dizziness. The worst part is anxiety. You feel and appear anxious and when you get nervous or stressed the anxiety becomes unbearable.