Úzkosť

Monika my to máme dosť podobné...tie pocity na odpadnutie poznám dôverne...už nie sú ani zďaleka také časté ako kedysi, takže vďaka tomu môžem normálne fungovať, lebo to mňa zabíjalo spolu s točením hlavy...občas to ešte mám, ale využívam stop techniku, že si sama sebe poviem stop a prestaň si to všímať, je to len panika, nič sa nedeje...a keď nepomôže, tak predýchavam, zatiaľ vždy jedno z toho zabralo...ale teda podotýkam, že stále beriem AD, aj keď už teda znižujem, ale vidím to na dlhé trate...
no a dnes si tu takto vypisujem preto, že malý je chorý a chystáme sa k doktorke...čo je celkom záhul, lebo on začne vrieskať už len keď tú budovu vidí...:)

co sa tyka ludi tak ja niekedy potrebujem byt sama ked na mna pride uzkost a to najradsej zaleziem do postele-vtedy sa moc necim dobre medzi ludmi,nechce sa mi vtedy rozpravat alebo nieco ine vnimat..a mam blby pocit ze vypadam strasne..je to u mna rozne..niekedy chcem byt sama a niekedy rychlo utekam medzi ludi a chcem zabavit mozog,asi zalezi od mojej momentalnej nalady..niekedy som bola vesela,srandistka ale uz to nie je ono..

neodpadla to nie len mavam ten blby pocit..je nemam uz problem s dychanim,uz sa nastastie nedusim ako kedy si to bolo teda strasne ale ja mam pocit prave ze mi plava podlaha a mam dojem ze doslapnem ako keby do prazna..neviem ako to inak opisat..a tie ruky sa mi niekedy moc trasu..to neznasam..

tiez som sa kedysi bala ze co ked mi pride blbo alebo som sedavala napr v skole na prednaskach radsej pre istotu na kraji, ze keby daco :) co sa toho kontrolovania tyka - ja napr si vecer aj 5 minut nastavujem budik (hlavne pokial mam na druhy den skusku alebo nieco dolezite) lebo si akoby stale neviem uvedomit ze uz je nastaveny, niekedy ho aj 3x prestavim :D ale tak kazdy clovek ma take urcite svoje "uchylky" :) ked sa mi podari zbavit toho nezmyselneho strachu ktory teraz mam tak bude tak stastna ze budem skakat po plafon :)) Monika ale este si neodpadla nie? pokial nezacnes hyperventilovat tak ani neodpadnes - nie je dovod, urcite sa ti nic nestane

ja sa prave nebojim cudzi miest-to je pre mna asi adrenalin a tym padom nemam cas na uzkost ale pokial sa jedna o miesta zname a ja sa spatne zobudim tak mam blbe myslienky ze co ked odpadnem v sprche,cestou do prace v praci a mam niekedy pocit ako keby mi plavala podlaha pod nohami a napr.ked idem do prace mnoho krat sa musim vratit skontrolovat byt a pritom pri odchode som ho asi tisic krat skontrolovala..ale naprik tomu sa musim vratit..ja viem sibe mi ale toto nastastie o mne nikto nevie..

ucim sa pri pocitaci a pod chvilou nakukam ci sem niekto neprispel, mam taku potrebu sa rozpravat, byt aspon takto virtualne pri ludoch.. inak to je vzdy to co mi najviac pomaha proti uzkosti - byt pri ludoch - predovsetkym pri ludoch ktorych mam rada a ktori maju radi mna, dostanem vtedy taky pocit bezpecia a tie zaseknute emocie a ten strach sa odblokuju a uz je dobre..

ty Monika a ako to myslis ze sa bojis znamych miest? akoze ja to mavam primarne v neznamych prostrediach ale tieto posledne dni co mam problemy tak to citim bezohladu na to kde som a bezohladu na to co robim.. mozem ten pocit strachu a prazdna dostat aj napr z toho ze sa pozriem na nejaku fotku alebo ze si spomeniem na nieco na co sa tesim.. no s tym stresom, tiez som to tak mavala vzdy ze ked bolo najviac co robit - skola, robota atd tak to boli moje najlepsie obdobia :) potom ked to polavilo tak potom ma to dobehlo.. teraz sa mi zda ze to mam bezohladu na to ake je obdobie.. minule leto napr sa mi nepodarilo najst robotu a kedze bolo leto tak ani skola nebola, takze som v podstate cele dni bola s babkou a tak a ziadne problemy som nemala.. Monika ja som raz odpadla, ale to bolo preto lebo som sa strasne zlakla ze co mam s chrbticou - mala som ju hrozne zaseknutu a nemohla som sa pohnut - zacala som strasne rychlo dychat, bolo mi neskutocne zle na vracania, uplne na umretie, a potom som odkvecla :) nastastie bol priatel pri mne, lebo by som si v kupelni asi zuby vybila.. patri do TOP3 najnechutnejsich zazitkov v mojom zivote a dufam ze uz si to nikdy nezopakujem :) ale pokial clovek nezacne hyperventilovat tak nema preco odpadnut.. z uzkosti ako takej sa odpadnut neda, len keby clovek zacal hyperventilovat.. a vtedy treba dychat do sacku.. ale to je uz rok a pol dozadu, hadam to uz nikdy nepride :)

AHOJKY..TANI ANO POSTUPILA SOM S KLUCAMI TO BOLO ZREJME ODOMNA PEKNE GESTO...CO SA TYKA UZKOSTI TAK ZRAZU NEJAK ZMIZLA..TAKZE CELKOM DOBRE..UZ MI ZACINA OBDOBIE STRESU KED NIE NE MOC PRACE A POTOM STRESUJ CI ZVLADNEM VYPLATIT NAJOM A ATD..TAKZE MNE DIEVCATA PROTI UZKOSTI POMAHA JEDINE STRES..V SOBOTU SI IDEM PEKNE KRASNE PREDLZIT VLASY AZ PO PRDELKU TAK SI UROBIM RADOST..UZ BY SOM SA VSAK VIDELA NIEKDE PRI MORI..MNE NOVE MIESTA STRACH NENAHANAJU,MNA KED TO CHYTI TAK SA BOJIM AJ ZNAMYCH MIEST,NIE JE V TOM ROZDIEL..DEREALKU NEMAM LEN TEN VNUTORNY NEKLUD,TRASU SA MI RUKY A POCIT NA ODPADNUTIE..TO JE NAJHORSIE TO ODPADAVANIE ALE PRITOM SOM ESTE NEODPADLA..

jasne, neporovnavam ze ktore je horsie - jedno aj druhe moze byt pre cloveka rovnako neprijemne, sme rozne povahy, mame rozne priznaky a vieme ich rozne zvladat.. hej hej, tie take parsekundove derealky, ja som to mavala vacsinou ked som sa niecoho zlakla - co ja viem napr ze som pocula v spravach ze davaju nejaku vrazdu alebo co a mne sa zacala akoby tak vzdalovat mysel, akoby ma tahalo niekde prec, tazko sa to opisuje, ale asi myslime to iste.. nechutny zazitok, vtedy som sa vacsinou zvykla zlaknut ze umieram resp. idem nejak prec zo zivota :) ale inak toto uz nedostavam, max tak raz za par mesiacov.. ale fakt sa mi najviac osvedcilo nevenovat pozornost tym veciam a potom odisli.. resp. ich akoby akceptovat, ze tak ma sice trochu dusi ale ma to svoj dovod kedze som prezila to a to atd a kaslem na to.. a tak to aj odide.. lenze toto co riesim tieto dni, tak to si stale pyta moju pozornost a robi mi to taku hrozu ze sa tomu pozornost nevenovat neda :) ale hadam sa raz naucim aj to..

áno, áno, veru ľahko sa ti to hovorí...:) minule dávnejšie si tu písala, že si na 3 sekundy zažila akoby pocit, že si v inej dimenzii alebo ako si to popísala... tak ja mám zase toto niekoľkokrát denne, vždy keď sa mi zatočí hlava... a neustálu slabosť a únavu...ale tak čo už, ja si vravím, že takáto je moja životná púť a že to proste musím prijať...už neriešim, že prečo nie som normálna a aké by to bolo keby mi aspoň jeden deň nebolo vôôôôbec nič.. proste je to tak ako to je a myšlienky, ktoré ma oslabujú, sa mi darí nepripúšťať...