Úzkosť

tatiana-ako som uz pisala tieto moje zachvaty paniky su rozne....a tie sytuacie su tiez vzdy ine,raz je to von,raz dnu,raz ked som sama inokedy ked som na navsteve....niekedy je vsetko ok ako dnes behali sme s priatelom pol dna po nakupoch a bolo to ok....no to asi preto lebo sa vedla neho citim ista(ze sa mi nic nestane)neviem si predstavit samu seba chodit pol dna po meste....no vzdy mi je zle rovnako:
zacnem tazko dychat ako keby som bola ryba na suchu,v zaludku sa mi zacne vsetko krutit,mam nutkanie na malu potrebu a pocit smadu,pocit ze kazdu chvilu odpadnem(ale hlava a ani ten studeny pot ma neoblieva)sem tam mi zacne byt zima alebo naopak priserne teplo a vsetky zvuky idu okolo mna ako v tranze....a hlavne ten pocit cim najskor UTIECT DOMOV!!!
preto sa pytam na lekarsku pomoc lebo zijeme v zahranici a v lete ideme po viac ako roku na slovensko a myslim teda uz som sa s tym stotoznila ze by bolo asi fajn navstivit lekara,vyrozpravat mu svoje problemy a hadam najdeme spolocne riesenie....lebo posledny rok je fakt pre mna tazky jako svina....
citala som tu hodne o tom ze ludia maju problem so spankom....ja ked lahnem tak spim ako medved s tym ja problem nemam!
a tiez som tu citala a z chuti som sa zasmiala,jedna baba tu pisala ze na to kasle a ide si dat predlzit vlasy(aj ja sa chystam)tazke nie som ten typ ze cele dni lezim v postely a nevychadzam von,prave ze sa snazim fungovat normalne a asi mi to aj ide kedze moj drahy si nic nevsimol a mozno vsimol len tomu dal nazov....PMS:)))lebo ja herecka zahlasim,ze som unavena a idem si lahnut alebo som nieco zle zjedla....alebo ze ma boli hlava...boze na mna sa nechyta ani pinocchio....
ale urcite mi date zapravdu,ze radsej budeme kus MESUGE nez mat rakovinu alebo nieco podobne....

Radana a skús najprv popísať presnejšie, že aké a ako často a zosnováme nejaký strategický plán :) nie je treba hned bežať pre antidepresíva si myslím...treba najskôr skúsiť, čo sa dá...

tak úloha číslo 1: dychové cvičenie... pomaly, ale veľmi pomaly sa nadychuješ do brucha (veľmi dôležité, že do brucha) na 6 dôb (čiže rátaš do 6), potom zádrž dychu na 3 doby a potom pomaaaaličky vydychuješ zase na 6 a potom zase zadržať na 3 ... skrátene sa to vola 6363 :)) veľmi účinná vec, ktorú treba použiť okamžite v začiatkoch, keď ti príde zle, ale nie je odveci si to trenovať hocikedy v priebehu dna...

No u mňa sa to zobralo ako normálna ´vec, ktorá zrejme vzhľadom na dovtedy prežité ťažké časy musela prísť... a paradoxne na psychiatriu ma poslal prvýkrát môj bývalý frajer, s ktorým som ešte len začínala chodiť a všetko som mu to vysypala... teraz mám iného frajera, tiež je o všetkom informovaný... ja to beriem, že život je proste taký, že každý má nejaký kríž a ja mám proste toto...

tatiana dakujem velmi pekne mna vsetko nove v mojom probleme zaujima....takze hor sa na citanie;)
chcem sa opytat ci by som mala podla vas uzivat nejake tabletky a ist sa poradit k lekarovi?
dalej o mojom probleme nevie nik iba vy:)ako ste to vyriesili so svojimi polovickami,mamou napr.?ako na to reagovali?

Katka ono veriaci to majú niektorí zinterpretované tak, že trpia v mene pána boha a že sú vlastne vyvolení a choroba je ich dar... stretla som sa tým veľakrát...
Monika si ma pobavila s tou kávou...ja si dávam pauzu od nej, skúsim kapučíno :)

Radana nooo, ja mám najhorší zážitok taký, keď ma hodinu klepalo na zemi od obrovskej zimy, bolo mi vracanie, hnačkovala som, točila sa mi hlava, nevedela som ani kde som, ledva som rozprávala a nohy a ruky mi z tej zimnice vyletovali do vzduchu, vôbec sa minedalo dýchať a myslela som si, že úplne určite odpadnem...a nepomohol mi ani lexaurin, či čo mi to frajer vtedy dal.. po tej hodine mi prešlo to najhoršie klepanie a pokračovalo to celý večer až kým som nezaspala...a všetci to tu poznáme, že sme sa báli chodiť sami a ostať sami... nič iné nefunguje, iba to prekonať a sama na sebe zistíš, že sa ti nič nestane... je tu popísaných veľmi veľa vecí v tejto téme, veľa rád, nemám teraz čas to písať, tak skús niečo prečítať alebo postupne ti to hádam popíšeme :)

ale myslim ze uz viem preco prave toto je tazke odstranit.. myslim ze ty si tu Tani raz pisala, ze ked je ten priznak akoby nekonkretny - ze sa neviaze napr co ja viem na strach z vysok alebo strach ze sa stane to alebo ono, tak o to tazsie sa to odstranuje, lebo clovek akoby nevie ako to ma uchopit...
niekedy si hovorim ze skoda ze nie som veriaca, ze by mi to urcite v mnohych veciach pomohlo.. trochu zavidim ludom ktori veria v boha, urcite im to dava v zivote vacsiu istotu alebo akusi taku oporu

ahojte, vitam novych ludi na fore :) radana rodinne problemy vedia urobit svoje, viem z vlastnej skusenosti...
strasne som nahnevana, uz ma to fakt doziera, so vsetkym ostatnym som sa naucila si poradit, kopec veci, strachov, priznakov som odstranila a tohto jedneho sa stale neviem zbavit.. nezmyselny strach pripadne strach zo strachu a nasledne seria katastrofickych myslienok o tom ze mam urcite kvoli tomu uz zniceny zivot a tak. cele jeden velky nezmysel, no aj ked to clovek radionalne vie, pocity sa s nim stale hraju... blbe je ze si nemozem ist teraz ani zasportovat lebo som chora.. prajem vam vsetkym pekny a prijemny den, poobede sem zase nakuknem. neviem ako vam ale mne naozaj pomaha ked si tu vymenim skusenosti a zazitky.. tak sa majte zatial

par rokov dozadu mi prislo tak divne vtedy som si myslela ze je to z toho ze som nejedla,potom to preslo,par krat sa ten pocit vratil ale casom to zas preslo...neprikladala som tomu velky vyznam....az raz minuly rok....bolo to v lete pred letnou dovolenkou...bola to nedela a slnko pieklo od rana,vecer som sadla do auta aj s mojim synom a isla som do prace...a z nicoho nic mi tam prislo strasne zle...je to moj najhorsi zazitok s touto chorobou...nemohla som sa nadychnut,zacala som sa cela triast,bolo mi na vracanie,aj na hnacku,a najhorsi bol ten pocit ze som chcela utiect domov a mala som strasny strach ze tam odpadnem som v tej miestnosti zamknuta z vnutra a je tam moj 5 rocny syn...!ani neviem ako som sa dostala autom domov,doma som sa ukludnila,dala si sprchu,magnezium a bolo mi ako tak lepsie....a na druhy den som mala zaludocne problemy,inak tie mam casto myslim,ze su vyvolane tou mojou chorobou...a dopadlo to tak ze do tej prace som viac sama nesla a hladala som vzdy sposob ako tam ist s niekym dalsim a nie sama so synom....a nehovorim o problemoch typu,nechodim sama na nakup,v meste som sama nebola ani nepamatam,niekedy mam probem sadnut do auta a ist po syna do skoly....alebo ked mam dlho cervenu alebo je zapcha...o tom ani nehovorim bojim sa sama napriklad aj ked muz ide niekam na pivo s kolegom a mam byt v noci sama....ale aj cez den je to niekedy tazke,len tak napr.idem zacat varit a zrazu mi pride zle....absolutne neviem co je spustac....su to rozdielne sytuacie.....je ich strasne vela....!ale mozem povedat ze za svoj vykon si zasluzim oscara a herecky sa maju co odo mna ucit!!!!pretoze o tomto mojom probleme nik nevie!!!!ani partner ani mama ani priatelia!!!!

neviem co to spustilo....ale poslednu dobu strasne nad tym rozmyslam a spominam....a zistila som ze taky cudny pocit som mala uz v dectve....nebolo to prilis krasne pubertalne obdobie a nechcem to tu rozoberat...no zas az take strasne to nebolo(znasilnenie,drogy,decky domov)nic v tom zmysle...no moja rodina nebola celkom ok....a teraz mi to tak pride ze mam vlastne vsetko co som vzdy chcela mat!mam krasneho syna z ktoreho mame radost,mam partnera,financne zabezpecenie,priatelov,krasny dom,psa....zijeme uz par rokov v irsku a nasli sme tu svoj domov a stastie....az na ten moj problem....

CHYBICKA-K TEJ KAVE NIE KATKA ALE TANA..