Úzkosť

co sa tyka tych knih tak potom vecer pozriem nazvy a napisem ti :)

Eninka tiez som mala kedysi pocit ze zvladam vsetko s prehladom..
Tati - aj to poznam :) ja sa tiez velakrat bojim ze ako budem matkou, ako budem deti vychovavat ked mam taketo strachy, ako to budem zvladat atd.. este stale nie som za vodou, pod chvilou sa tie blbe pocity vracaju.. postupne sa vsak ucim robit si z nich menej a menej a neprikladat im taku dolezitost, aj ked to nie je lahke.. najviac ma stve ta iracionalita, ze clovek sa tesi zo zivota, planuje, vie ze sa nema coho bat a zrazu napr si spomenie na nieco co mu robi radost a namiesto toho pociti take strasne prazdno, uzkost, akoby nic necitil len prazdno a strach v suvislosti s danou vecou a "kopanec do zaludka" .. napr aj teraz mam ten pocit, tak predychavam :)

kati ja citim presne toto iste ked to na mna pride 'prazdno, strasnu stiesnenost, strach, uzkost a pocit ze to co citim je tak strasne ze uz kvoli tomu nebudem moct zit'...zo smrti az tak strach nemam,skor sa bojim toho ze kvoli takymto stavom nebudem moct pracovat a postarat sa sama o seba a budem odkazana na inych ludi a potom sa samozrejme zacnem bat,ze ved ani rodinu si nebudem moct zalozit,ved ako sa o deti v takychto chvilach postaram a podobne hluposti....urcite napis ake knihy z amazonu odporucas a idem ich hned objednat...dobru noc vsetkym a pekne sny!!!

katkaxxx ja pracujem v zdravotnictve a mam dojem, ze vsetky veci doteraz som zvladala s nadhladom, pohodickou, nikdy sa mi toto nestavalo, naposledy sa mi zakrutila hlava v sobotu a odvtedy som uplne ok . Neviem co sa deje

Eninka, bude to u teba panicka porucha.. urcite k psychiatrovi, s uzkostnymi poruchami sa da velmi pekne pracovat, neboj sa.
Zuzi, neviem ci v tvojom pripade nie je na skodu ze to riesis bez odbornikov :( nehovorim ze mas hned brat lieky ale myslim ze by to chcelo poradit sa so psychiatrom, riesit mozno niecim na ukludnenie alebo psychoterapiou alebo pod. .. alebo skus pozriet na stranku amazonu - su tam v ponuke dobre programy na samostatnu pracu s uzkostou.. mam odtial 2 knihy, su fakt super.. Zuzi nemusis to trpiet, nemusis cakat kym to odide, nemusis to prezivat, nenechaj to iba tak a nerob si zbytocne trapenie..

Ahojte , čítam tu o úzkostných poruchách a mam pocit, že som sa našla v každom jednom príznaku :( trvá to od konca apríla . Najskor som skocčila na pohotovosti, lebo som sa doma nemohla nadychnut, strasne mi búšilo srdce, mala som pocit, ze už už odpadnem, tak ma moj drahy odviezol na nemocnicu, tam mi stiekli 2 infuzky ( samozrejme, somaticky som bola uplne v poriadku ) a poslali ma domov, potom sa mi to zopakovalo v kostole , len pocit na odpadnutie, tma pred ocami a pocit nedostatku vzduchu. opat som to nejako predychala, a neskor mi takto nevolno prislo aj v obchode . Ziadny traumatizujuci, ci traumaticky zazitok za sebou nemam , vsetko je v poriadku, praca, rodina , laska, vsetko je ok, mám zž vyhladat psychiatra? Dakujem za kazdu jednu odpoved

ahojko no ja mám za sebou taký neslaný-nemastný týždeň ani zle ale ani dobre už od soboty ma začali bolieť všetky svaly a hlava tak som vedela že najbližšie ma nič dobré nečaká.Dnes som sa zobudila úplne mimo bolí a točí sa mi hlava už som si dala aj guajacuran ale akosi nič chystám sa do roboty ale vôbec sa mi nechce.Dcéra dnes maturuje tak to ma už doráža úplne.Dúfam že to do večera nejako rozchodím a to som spala len do šiestej.Ja vôbec nemôžem vyspávať hoci by som si niekedy aj pospala dlhšie ako 6-7 hodín nemôžem.Ani sa mi nedá ,ale bola by som celý deň neschopná niečo spraviť.Mňa ten strach väčšinou chytá ráno ale hlavne v noci čo je najhoršie keď sa zobudím,srdce mám až v krku trasie ma ani neviem čo a zomieram pravidelne,potom sa ráno zobudím ako zbitý pes a ešte dva dni sa dávam do poriadku.

to je pravda, treba co najcastejsie chodit po vyletoch a do novych prostredi a potom to cloveku prejde.. mne uz sa to zlepsovalo, bola som uz na 3dnovom vylete takmer bez akychkolvek problemov, no teraz ako mam za sebou ten - tak ho nazyvam - "kriticky tyzden", tak som ostala taka citlivejsia na vsetko.. ale to sa da opat do normalu, len sa clovek musi otriast z toho.. tati a ty si mavala v akom zmysle "strach"? lebo u mna sa to prejavuje tym istym pocitom co som mala cez ten "kriticky tyzden" nedavno - teda akoby sa mi zablokovali uplne vsetky emocie, takmer nic necitim normalne, neviem citit radost napr z peknej prirody - len prazdno, len strasnu stiesnenost, strach, uzkost a pocit ze to co citim je tak strasne ze uz kvoli tomu nebudem moct zit a potom sa zase zacnem bat smrti a tak dokola :)

kati ahoj,ja som tento tyzden bola uplne v pohode az nato, ze vo stvrtok v noci a vcera v noci som sa zobudila,lebo ma strhlo,bola mi strasna zima a mala som taky ten nedobry pocit...toto sa mi nikdy predtym nestavalo, tak neviem comu to mam pripisat...inak s tymi vyletmi...ja som sa predtym tiez bala a aj sa bojim,ale cim castejsie pojdes niekam,tym menej intenzivny strach budes mat ;-)))

ahojte, nejak sme tu opat stichli.. ako sa mate? ja mam za sebou taky jednodnovy vylet, no kedze to boli "nove prostredia" tak som sa kamaratila s uzkostou... na tomto este budem musiet nejakym sposobom popracovat, lebo nemozem zit tak ze ked chcem ist niekam na vylet alebo si oddychnut, tak namiesto toho mam z toho este vacsi stres.. vy ako?