Úzkosť

Sssofia, presne to som prežila aj ja. Mne každodenný stres zmenil povahu. V práci som bola stále ponižovaná a teraz sa bojím aj niečo opýtať aby som zas nebola odmietnutá. Nikto mi tam nepomáha a ak niečo neviem tak trpím až som ochorela. Lieky nedokážem brať, 2x som skúsila a po 3 dňoch som skončila. Donútila som sa behať a cvičiť, cítim sa lepšie. No ale poznačilo ma to tak silno, že sa bojím ísť hľadať novú prácu, lebo sa vždy celá roztrasiem. Potrebujem byť s ľuďmi ktorí ma podržia v blbej situácii a tých v dnešnej dobe je veľmi málo. Možno len najbližšia rodina.
A chcem povedať, že všetky stavy veľmi ale veľmi prajem človeku, ktorý ma uštval. Nech pocíti ako to je! Nikdy som nikomu nič zlé nepriala, ale toto si prajem.

Caute, je to zvlastne tu takto pisat o svojich problemoch. Niekedy si ich ani sama nepriznam pred sebou, lebo dufam, ze tak zmiznu...uz asi 6 rokov trpim uzkostami :/ uz sa stali kazdodennou sucastou mojho zivota. Nepomohli ani antidepresiva ani terapie. Spustacom mojich uzkosti bol pobyt v zahranici. Citila som sa tam velmi opustene a odvrhuto :/ Bola som tam sikanovana a neviem na to zabudnut. Nikdy predtym by ma nenapadlo, ze sa mozem takto zmenit. Predtym som bola skor nerozvazna a sebavedoma. Teraz mam pocit, ze som hrozna a menejcenna. A z toho mam uzkosti..bojim sa co pride, ci neurobim nejake chyby, ci sa opat nedostanem do situacie, ze sa budem citit ako debil...stalo sa uz niekomu taketo nieco, ze by sa mu takto zmenila povaha po nejakom zatazovom obdobi? (Bola som polroka pod neustalym stresom). Nepriala by som to ani najvacsiemu nepriatelovi...

tak ja teraz prežívam jedny z lepších dní.Cítim sa úplne super,preto som nič nepísala lebo keď som v pohode nič zo seba na túto tému nedostanem,ako keby to šlo všetko mimo mňa a netýkalo sa ma to všetko si čítam,ale nedokážem reagovať akoby nejaký blok.Ani nemyslím na to že sa to skôr či neskôr znovu vráti,najhoršie je, že nikdy nevieš kedy.Keď už sme pri tých stavoch ja vtedy potrebujem byť sama zalezená niekde v kúte,nemám rada okolo seba ľudí vtedy chytám strašnú paniku,stále mám pocit že nič nestihám a s dýchaním mám problém stále,ja sa jednoducho nedokážem normálne nadýchnuť a s toho mám najväčšie nervy.Verím že sa aj vám stav zlepší

Katka mne v takých prípadoch pomôže relaxácia, skúšala si? Alebo si dať šumivé magnézko...

Ja som naštavaná, lebo už skoro týždeň nemôžem piť kávu... normálne po prvom hlte sa o minútu začnem chvieť a s ďalšími hltmi sa to stupňuje...normálne som ju musela vysadiť... takže trpím aj môj nízky tlak a ešte mi aj chýba, lebo ja kávu veľmi ľúbim... ale toto nie je prvýkrát, čo som ju musela vysadiť, takže to mám potvrdené, že sú obdobia, kedy mi na úzkosť nerobí dobre... ale včera som si dala latte a to bolo v pohode, tak aspoň tak...

No a som na OČR, takže sa doma budem vyvaľovať... resp. variť a upratovať :D

ah baby, mne je tak pod psa.. dobre som chora, kycham, kaslem, soplim, hrdlo ma boli, teplota na hrane.. som sa zobudila po 5tich hodinach a uz som sa len prehadzovala s tym ze ma oblievalo horko a mala som neskutocne roztrasene nohy od kolien dolu a samozrejme k tomu strach zo strachu - proste strach z toho ze som mala strach minule dni a strach ze budem mat zase ten strach :) proste anticipacna uzkost.. som sa zobudila asi tak oddychnuto ako keby som robila niekde v bani.....

ešte aj to, že keď mi je zle, tak tiež to mám tak, že niekedy pomôže byť medzi ľuďmi, niekedy radšej sama si to poriešim...záleží na tom, čo sa práve deje a samozrejme, kto je práve okolo mňa...

Monika my to máme dosť podobné...tie pocity na odpadnutie poznám dôverne...už nie sú ani zďaleka také časté ako kedysi, takže vďaka tomu môžem normálne fungovať, lebo to mňa zabíjalo spolu s točením hlavy...občas to ešte mám, ale využívam stop techniku, že si sama sebe poviem stop a prestaň si to všímať, je to len panika, nič sa nedeje...a keď nepomôže, tak predýchavam, zatiaľ vždy jedno z toho zabralo...ale teda podotýkam, že stále beriem AD, aj keď už teda znižujem, ale vidím to na dlhé trate...
no a dnes si tu takto vypisujem preto, že malý je chorý a chystáme sa k doktorke...čo je celkom záhul, lebo on začne vrieskať už len keď tú budovu vidí...:)

co sa tyka ludi tak ja niekedy potrebujem byt sama ked na mna pride uzkost a to najradsej zaleziem do postele-vtedy sa moc necim dobre medzi ludmi,nechce sa mi vtedy rozpravat alebo nieco ine vnimat..a mam blby pocit ze vypadam strasne..je to u mna rozne..niekedy chcem byt sama a niekedy rychlo utekam medzi ludi a chcem zabavit mozog,asi zalezi od mojej momentalnej nalady..niekedy som bola vesela,srandistka ale uz to nie je ono..

neodpadla to nie len mavam ten blby pocit..je nemam uz problem s dychanim,uz sa nastastie nedusim ako kedy si to bolo teda strasne ale ja mam pocit prave ze mi plava podlaha a mam dojem ze doslapnem ako keby do prazna..neviem ako to inak opisat..a tie ruky sa mi niekedy moc trasu..to neznasam..

tiez som sa kedysi bala ze co ked mi pride blbo alebo som sedavala napr v skole na prednaskach radsej pre istotu na kraji, ze keby daco :) co sa toho kontrolovania tyka - ja napr si vecer aj 5 minut nastavujem budik (hlavne pokial mam na druhy den skusku alebo nieco dolezite) lebo si akoby stale neviem uvedomit ze uz je nastaveny, niekedy ho aj 3x prestavim :D ale tak kazdy clovek ma take urcite svoje "uchylky" :) ked sa mi podari zbavit toho nezmyselneho strachu ktory teraz mam tak bude tak stastna ze budem skakat po plafon :)) Monika ale este si neodpadla nie? pokial nezacnes hyperventilovat tak ani neodpadnes - nie je dovod, urcite sa ti nic nestane