Úzkosť

no moze byt, treba si vediet oddychnut a nerobit vela veci naraz a nahanat sa.. no kazdy mame ine tie svoje "naj" prejavy.. mne teraz tiez nebolo extra dobre od zaludka, ale to bude od choroby, som riadne prechladnuta a taka nejaka virozova... mna furt len tie idiotske pocity neistoty nahanaju :) proste racionalne je vsetko v poriadku, niet sa coho bat :) a emocie robia napr take veci ze sa pozriem niekde na nejaky obrazok ako sa hraju nejake deti alebo psy alebo cokolvek niekde v prirode a ja dostanem taky akutny pocit hrozy, strachu, nicoty a osamelosti (ze nikoho nemam), strachu ze uz tym padom mam zniceny zivot a mam hroznu potrebu niekam strasne daleko utekat - uniknut tomu.. a uz mi to dost lezie na nervy lebo to pocitim aj 20x denne.. okrem toho vsetko ok, ale tohto sa neviem zbavit.. akoby taky zakoreneny pocit neistoty.. akoze ja sa nedivim ze take pocity mam, na to co sme mali v rodine by ma neprekvapilo ani keby som mala horsie stavy ale je to dost neprijemne a ten strach mi brani sa sustredit napr na ucenie a tak.. do prcic tak by som vymenila psychicke priznaky radsej za fyzicke.. ti co mate hlavne fyzicke priznaky tak si poviete ze sa mi to lahko hovori, no ja som si vzdy viac vedela poradit s nimi (a to som raz aj odpadla) ako s tymito psychickymi.. kto viete s tou pocitovou zlozkou poradit budem vdacna za kazdu radu lebo mi to hrozne otravuje dni..

kati,mne je striedavo-oblacno.vcera som sa zobudila s pocitom na vracanie,co je moj najsilnejsi prejav uzkosti a dnes som vcelku ok...ja som zase citala,ze tieto problemy postihuju najma ludi,ktori sa nevedia zastavit,ktori stale nieco musia robit a niekam ist a tym,ze maju 1000 aktivit,zabudaju riesit svoje vnutro..toto by na mna celkom sedelo...ja som ten typ co chce telefonovat,varit,upratovat a prat v jednom a v tom istom momente ;-)))

no vam je tu uz tusim vsetkym dobre :) ja sa stale neviem zbavit toho blbeho strachu... vzdy najviac tak okolo obeda a potom poobede je uz lepsie a vecer uplne ok.. neviem co ma to takto drzi dokelu, tak som mala dlho pokoj a teraz sa to takto objavi.. ale aspon ze len tento 1 priznak a nic viac - mam pocit ze hlavne preto, lebo s tymto si akosi neviem rady.. fyzicke priznaky sa minimalizovali ked som si z nich prestala robit velku hlavu alebo im pripisovat dolezitost, nuz kazdy sme iny a kazdy si s niecim inym vieme tazsie a s niecim lahsie poradit.. uz sa fakt tesim na tu psychoanalyzu, dufam ze tam pridem na to co mi sposobuje tieto blbe pocity a ako proti nim bojovat.. prajem vam pekny den, aj ked mam pocit ze posl. 2 dni sa tu rozpravam sama so sebou :)

nasla som na nete presne to s cim ja mam problem momentalne resp. ked idem do neznamych/novych prostredi resp. to co ty Tani citis pocas derealky.. presne tak ako pisu ze akoby zaseknute emocie niekde v hlbke duse a uvolnia sa len ked clovek si poriadne poplace.. presne tak isto to mam.. inak aj mna hrozne uz 3 dni boli hlava ale tiez z nachladnutia..

How does a person get emotionally frozen? When all their feelings and emotions are trapped deep, down inside and act as a one big aching pain in their body? Crying acts like a release for these emotions but when you can't cry your body cries out for release.

Of course, the emotion has to come out in some kind of way, maybe in headaches, pain in various parts of your body or in dizziness. The worst part is anxiety. You feel and appear anxious and when you get nervous or stressed the anxiety becomes unbearable.

niekedy mam pocit ze by som sa potrebovala nejako poriadne vyplakat, doslova vyrevat, aby vsetky tie potlacene emocie odisli.. poznate? ja som taka koza ze si to nechcem dovolit lebo sa bojim ze to znamena ze som nejaka labilna alebo pod. :) proste stale musim mat "vsetko pod kontrolou" a mat pocit ze necitim nieco co "normalni" ludia necitia.. to som ale koza co? :) juuuuj ako sa tesim na tu psychoanalyzu, nech mi to tam poriadne vybiju z hlavy tieto moje predstavy :D
viete co si viem za posledne dni najviac vychutnat? ked mozem byt s priatelom vecer v klude a pri dobrom jedle pri telke :) znie to jednoducho ale je to balzam na nervy... :)

dobre ranko :) Tani bud som to nejak nezaregistrovala alebo som zabudla, kazdopadne je to super ze si si takto osvojila dietatko :)) to tehotenstvo aj mne nahana hrozu :) ked nad tym rozmyslam tak sa vzdy zacnem bat ze rovno ako porodim dostanem nejaku hroznu uzkost a nebudem schopna sa normalne o dietatko postarat.. ale hadam sa nic take nikdy nestane :)
ja som sa dnes zobudila s uplne "uzasnym" pocitom strachu zo zivota a ze sa nemam (okrem priatela) o koho opriet.. mali sme za posledne roky dost dramaticke veci v rodine a svoju rodinu momentalne pocitam (ked neratam priatela) tak na 2och ludi.. proste mam pocit ze nikoho nemam a ze sa nemam o koho opriet, taku hroznu neistotu a ziadne zazemie.. samozrejme viem ze mam priatela a tak ale akosi to tomu mojmu mozgu nestaci, chcela by som mat aj normalnu rodinu :( no a k tomu som paradne ochorela, takze uuuuuzas..

A my sme aj slnko mali, aj tak mi nie je dobre... a tá sprostá hlava bolí furt a furt...ale asi to bude z prechladnutia...

no ja by som v pohode zvládla ešte jedno dieťa...teda miestami by to samozrejme v pohode nebolo, ale však nie som na to sama...pre mňa je najhoršia predstava tehotenstvo, ja si tých 9 mesiacov neviem predstaviť, to ma až panika chytá, ale už keby bol červíček na svete, tak to už by bola paráda, to už viem, že by som zvládla... joj no uvidíme ako nám ten život zamieša karty... každopádne odkedy mám malého, tak nemám toľko času na sebapozorovanie a život je fakt dosť o inom a o jednotvárnosti nemôže byť ani reči :)

baby moje krasne,dnes je aj mne cely den 'uzkostne'...zase tu mame pod mrakom a to je uz takmer leto a zimne kabaty sme odlozili este len minuly tyzden...som si to vybrala krajinu na zivot ;-))) kati,presne si opisala dalsi moj stav...nieco robim,vsetko je v poriadku a zrazu ma prepadne taky ten blby pocit a ja sa len divim,ze odkial sa to berie,lebo niekedy je to uplne v bizarnych situaciach,ktore vobec nie su stresujuce...alebo sa rano zobudim a mam taky ten zvlastny stav,ze zase vstat,ist do prace,navarit,najest sa a ist spat aby som zase rano vstala a ten isty kolobeh.obcas ma chyti panika len pri pomysleni na to ze takto to pojde dalsich 40 rokov ;-)))ale to som vam uz tusim spominala a vascinou to prejde pri sprche a prvych krokoch do prace...tani,to je uzasne,ze mas dietatko v pestunskej starostlivosti!!!je fakt super vediet,ze aj s ked sa citis ako sa citis si schopna viest 'normalny' zivot...moni,vela stastia v podnikani!!!

Ludia mňa už 3 dni bolí hlava...ale otrasné...že furt a furt a tá bolesť sa stále mení, stále inde a iná intenzita...do toho samozrejme totálna únava, miestami točáky a dereálka...no veru nie dobré obdobie...
MONIKA gratulujeeeeem k pokroku :)
KATKA ja mám už rok chlapčeka v pestúnstve, písala som to tu myslím... :) Má 2,5 roka teraz... A radi by sme aj nejaké biologické splodili, lenže to si ja vôôôôbec neviem predstaviť, to po prvé a po druhé spávame celkom bez ochrany a žiadny pozor si nedávame a tak si myslím, že asi s otehotnením budem mať problém... no uvidíme...
Ešte som sa aj v týchto otrasných stavoch dala na znižovanie dávky, tak som ohromne zvedavá, čo sa z toho vykľuje...budem musieť zaviesť relaxácie, cvičenia a dýchanie...lenže keď som extrémne lenivááááá