Úzkosť

Derealizácia je mrcha. Ja nad ňou bojujem tak, že si ju skrátka nevšímam :) Inak,ak tu spomínate beh, tak už piatym rokom aktívne behávam, čo mi pomáha aj pri úzkosti. Ak by ste chceli nejaké plány pre začiatočníkov, tak môžem poskytnúť. Prípadne, ak ste niekde z TN alebo okolia, tak môžme si niečo zabehnúť spolu :) Inak dnes mi lekár upravil diagnózu z panickej poruchy na generalizovanú úzkostnú poruchu s panickými záchvatmi. A kupodivu je to prvý lekár, ktorý ma počúval a neodbil ma hneď liekmi za 5 minút...

kuko klobuk dolu za prekonanie! :) a ty si sa z akeho dovodu bala chodit von? bala si sa ze dostanes atak?

no sport by mal vraj velmi pomahat, kazdy si musi najst taky aky mu vyhovuje, ked niekomu nerobi dobre beh tak nejake ine cvicenie, mozno kludnejsie.. ja som este chora ale chystam sa tiez ked vyzdraviem sa do toho pustit...

Tani vidis to mas pravdu... ked som si to este raz precitala tak mi to tiez prislo ako popis derealky, aj priatel mi to hovoril.. asi mas pravdu.. pokial viem ty si s tymi derealkami tiez bojovala ze? pamatam si ze si tu kedysi pisala - tak davnejsie ked si mala take to dlhsie horsie obdobie ze mas tie derealky a nevies co s nimi.. tak to si citila asi to co ja.. len ja som taky blbec ze ja musim z toho robit furt paniku dokola, ty si s tym vies asi o nieco lepsie poradit.. fakt som rada ze si tu piseme tieto dni, je to pre mna dost velka opora ked si vieme navzajom poradit.. niekedy je clovek tak zblbnuty ze mu nenapadnu veci ktore su mu za norm. okolnosti jasne..

Tatianka no ak ti poviem že pri každom pokuse ísť von z domu som mala krvavé nohavičky, tak aj tak som z toho domu išla. Ledva som schody smerom nadol prešla, ale šla. Potom som to skúsila s tým behom a funguje to. Ak nejdem behať podskakujem doma na zumbe ( aj pri tom som prerevala, neboj). Všetko sa dá. "Určite čakám na to ako napíšeš, že si bola športovať!!! " Ak to nespravíš kvôli sebe tak kvôli nám. Budeme čakať na výsledky:).

takze ako tak citam pomaha dychanie-spravne a zhlboka a myslienka na nieco prijemne
dufam ze ked ma to zas chyti budem na to mysliet a pomoze mi to;)

no ja s tým behom to mám tak, že po pár metroch nemôžem dýchať vôbec a navyše sa mi trasú nohy a totálne nevládzem, to je brutálna slabosť... ale prekonať som to ešte neskúšala, ani trénovať, to je fakt..

Katka tak to mi opisuješ derealizáciu podľa všetkého... s tým ale že fakt neviem, čo robiť... to je moja nočná mora

Ja som sa naučila dýchať až keď som sa donútila behať. Najskôr som sa hambila a po 50 m som fučalala ako mech. A o to išlo. Potom som prebehla 100m a zas fučala. Takto deň po dni som pľúca naučila nabrať kyslík tak aby sa mi nekrútila hlava. teraz ide úzkosť, tak sa z hlboka nadýchnem, podržím a vydýchnem. No a samozrejme okamžite myslím na niečo iné, len nie na tú potvoru. Neviem ani kedy to prejde. Keď som len tak trénovala dýchanie, bolo mi veru strašne zle. Lepšie je to spojiť to so športom.

Tani len ked ja to viem citit aj niekolko hodin... ze som taka akoby oddelena od okolia, nejak mimo a mam pocit ze neviem citit veci okolo seba alebo ako keby sa ma netykali, zo vsetkeho dostanem pod chvilou taku hrozu a prazdnotu a neviem si nikde najst bezpecie - mam strasnu potrebu niekam ujst.. ja ked som to mavala v tych novych prostrediach - napr vylet v TAtrach alebo pod. (s rodicmi som v zivote nikde nebola) tak tam bolo riesenie to ze to clovek pretrpel a ked sme prisli do mesta alebo na hotel tak uz bolo dobre.. lenze ked som doma a citim to tak niet uniku, jednoducho neviem kam mam ist alebo co urobit aby som citila opat normalne.. pritom ja vobec nemam nejaky depresivny pohlad na svet alebo co, ja sa tesim na milion veci a viem ze sa nemam coho bat... to je taky hrozny nezmysel toto cele ze z toho ide cloveka slak trafit.. nemozem sa na nic sustredit, o uceni ani nehovorim... uz ma z toho ide slak trafit..

Katka no jasné, že najskôr panika, ale pri tomto zvlášť využívam stop techniku... ako príde prvý nával paniky, tak okamžite si hovorím "len kľud, to je panika, nič sa nedeje, nerieš to" a prestanem to vnímať a myslieť na to...najlepšie sa ešte aj nasilu usmiať a dosť dobré s niekým hovoriť...

fuha ako tak citam tak tiez patrim medzi tie co maju zo vsetkeho kusok....neviem ti poradit katka lebo ja som len pred par dnami prisla na to co ma trapi....a nikdy som to nicim neriesila jedine rychlim unikom domov...zaujalo ma to cvicenie dychania tak uvidim a urcite by som si doma chcela kupit nejaku literaturu;)