Úzkosť

radana21

takze ako tak citam pomaha dychanie-spravne a zhlboka a myslienka na nieco prijemne
dufam ze ked ma to zas chyti budem na to mysliet a pomoze mi to;)

tatiana26

no ja s tým behom to mám tak, že po pár metroch nemôžem dýchať vôbec a navyše sa mi trasú nohy a totálne nevládzem, to je brutálna slabosť... ale prekonať som to ešte neskúšala, ani trénovať, to je fakt..

Katka tak to mi opisuješ derealizáciu podľa všetkého... s tým ale že fakt neviem, čo robiť... to je moja nočná mora

kuko1

Ja som sa naučila dýchať až keď som sa donútila behať. Najskôr som sa hambila a po 50 m som fučalala ako mech. A o to išlo. Potom som prebehla 100m a zas fučala. Takto deň po dni som pľúca naučila nabrať kyslík tak aby sa mi nekrútila hlava. teraz ide úzkosť, tak sa z hlboka nadýchnem, podržím a vydýchnem. No a samozrejme okamžite myslím na niečo iné, len nie na tú potvoru. Neviem ani kedy to prejde. Keď som len tak trénovala dýchanie, bolo mi veru strašne zle. Lepšie je to spojiť to so športom.

katkaxxx

Tani len ked ja to viem citit aj niekolko hodin... ze som taka akoby oddelena od okolia, nejak mimo a mam pocit ze neviem citit veci okolo seba alebo ako keby sa ma netykali, zo vsetkeho dostanem pod chvilou taku hrozu a prazdnotu a neviem si nikde najst bezpecie - mam strasnu potrebu niekam ujst.. ja ked som to mavala v tych novych prostrediach - napr vylet v TAtrach alebo pod. (s rodicmi som v zivote nikde nebola) tak tam bolo riesenie to ze to clovek pretrpel a ked sme prisli do mesta alebo na hotel tak uz bolo dobre.. lenze ked som doma a citim to tak niet uniku, jednoducho neviem kam mam ist alebo co urobit aby som citila opat normalne.. pritom ja vobec nemam nejaky depresivny pohlad na svet alebo co, ja sa tesim na milion veci a viem ze sa nemam coho bat... to je taky hrozny nezmysel toto cele ze z toho ide cloveka slak trafit.. nemozem sa na nic sustredit, o uceni ani nehovorim... uz ma z toho ide slak trafit..

tatiana26

Katka no jasné, že najskôr panika, ale pri tomto zvlášť využívam stop techniku... ako príde prvý nával paniky, tak okamžite si hovorím "len kľud, to je panika, nič sa nedeje, nerieš to" a prestanem to vnímať a myslieť na to...najlepšie sa ešte aj nasilu usmiať a dosť dobré s niekým hovoriť...

radana21

fuha ako tak citam tak tiez patrim medzi tie co maju zo vsetkeho kusok....neviem ti poradit katka lebo ja som len pred par dnami prisla na to co ma trapi....a nikdy som to nicim neriesila jedine rychlim unikom domov...zaujalo ma to cvicenie dychania tak uvidim a urcite by som si doma chcela kupit nejaku literaturu;)

katkaxxx

ok, precitam si.. Tani a ty co vtedy robis? ako si pomozes s tym pocitom? lebo ja vtedy tak spanikarim, ze si myslim ze to uz je nieco strasne vazne, ze to uz znamena ze mam po zivote, ze uz nikdy nebudem stastna, ze uz budem len to citit atd bla bla, proste strasna panika.. ja si s tymto akosi vobec neviem rady! co vtedy spravis aby si sa upokojila resp. aby to preslo? ja som totiz taka ze tym ze mam strasne slabe rodinne zazemie a dost nepeknych zazitkov tak akonahle stratim nejaku teoreticku podu pod nohami alebo nejaku drobnu istotu tak sa to prejavuje takto ze zacnem strasne panikarit..

tatiana26

jemine...ja som asi úplný zberač všetkých príznakov...áno katka poznám, ovšem, že poznám... nie je to časté, ale viem o čom hovoríš...len som to nevedela pomenovať doteraz :)

a tá kniha ti určite niečo dá, neváhaj a prečítaj si ju

katkaxxx

a potom mi je vsetko akoby take divne, je mi cudne ze som na svete, vsetko mi je akesi cudne alebo citovo vzdialene.. To tu nikto nepozna podobne pocity???

katkaxxx

Matus vdaka za ten link! Tani myslis ze ta knizka je vhodna aj napr pre mna, ked nemam primarne panicku poruchu?
Ja som sa dnes zobudila opat s hroznym pocitom, do velkej miery aj kvoli zlemu snu ktory som mala a ktory sa dotkol prave mojho citliveho miesta :( neviem preco citim taky hrozny neklud, akoby mi veci okolo mna nedavali emocnu podporu a citim take prazdno, ktore ma desi.. jednoducho namiesto normalnych emocii pri normalnych veciach som cela roztrasena, nekludna, s pocitom hroznej neistoty az nulovej opory a prazdna a so strasnou chutou utekat niekam daleko do bezpecia.. kedy toto uz skonci :(( akurat ked sa potrebujem najviac na skolu sustredit :((