Úzkosť

katka tak to ti ozaj nezavidim ako tak citam tvoje prispevky kazdy den je u teba na prd...je mi to ozaj luto pretoze viem ako som prezivala tazke dni ja....zivot akoby utekal pomedzi prsty....
lenze u mna to bolo raz hore raz dole...a dobre viem ze pridu aj tazke dni...potom vam tu budem pisat zas tie priserne pocity co ma zozieraju....
neviem kto to tu napisal ale citala som prispevok a body od a po c a ozaj to pomaha,ked to pride a prislo to ale len na chvilku zas ten strach z niecoho....tak som si presne hovorila v duchu tie body a ono to preslo...
a rada by som zacaa s jogou;)

ahojte, no super den, museli sme volat babke pohotovost, bola na tom dost zle..... ja mam fakt dost.. dala som si stvrtku tetinho lexaurinu (ona ma tie 3mg).. vkuse nejaky stres, kazdu chvilu.. samozrejme idiotske pocity pokracuju, nezmyselny strach z hocicoho na co sa pozriem, dnes aj pekna tazoba na hrudi a tocenie hlavy.. keby som nemala len tie idiotske pocity tak som uplne stastna, na to ostatne kaslem... no kazdopadne to vidim na opatovnu navstevu psychiatra pokial chcem dokoncit skolu v juni, lebo neviem ako sa budem ucit... asi si budem musiet kratkodobo dat nejake lieky alebo co, lebo ked mam teraz podavat najvacsi vykon v skole a sustredit sa tak to neviem fakt ze ako zvladnut..

jaj a inak mam novinku.. najnovsie ked mam tie pocity tak sa mi tak zrychli dychanie az to ide akoby do panickeho ataku, dnes sa mi pri tom uz aj pekne hlava roztocila, priatel ma ukludnoval a dychali sme spolu pomaly.. to ked clovek zacne hyperventilovat tak vtedy ked chce spomalit dych tak ma pocit ze sa to neda - ze sa zadusi, to akoby tak nuti dychat rychlo.. ale hovorim, z tohto si ja nic nerobim, to aj keby 10x za den prislo, tak to privitam stale radsej ako tieto idiotske pocity, nepoznam nic horsie...

Matus vdaka za radu, skusim.. len ono je to dost tazke, ked clovek ma tie zablokovane emocie.. ja vtedy ked si predstavim nieco pekne co mam rada tak to akoby neviem precitit a citim len strach a v konecnom dosledku este vacsiu paniku :( keby to clovek pocitil sem-tam tak si povie ze kaslat na to, ale ja zo dna niekolko hodin sa citim takto.. je to na porazenie.. vecer mi je vzdy dobre, to vzdy nechapem ze ci mi sibalo cez den, ze ved sa nemam coho bat.. hlava to vie, ale vysvetlite to niekto tym emociam :/

radana z tvojho prispevku ide taka uprimna radost az to cloveka normalne potesi :)

tati dakujem za privitanie;)
tiez zijeme v irsku ale ked sa tak zamyslim nad svojim zivot mam vsetko co som si ako male dievcatko zelala...a tym hore dakujem kazdy den za to co mam!!!
takze u mna je zatial otazne cim to vsetko zacalo.....
a dnes a aj vcera nam bolo uplne super s mojim krpcom;)a zajtra nas caka zas pekny den budeme vsetci spolu aj s nasim tatinom:)))

Matúš pekný príspevok a dobrý nápad s tým spísaním vecí...

katkaxxx

Presne toto poznám. Keď aj obyčajná myšlienka dokáže nakopnúť panikárovu fantáziu. Tiež mi nebýva dobre ani po záchvate. Vlastne keď nad tým uvažujem tak záchvaty už tak často nemávam, skôr sa mi z toho vyvinula generalizovaná úzkosť. Ale to je jedno. Každopádne treba si spísať veci, ktoré ťa uvoľňujú / máš ich rada. A aj keď budeš otupená / deprimovaná, tak sa za každú cenu prekonaj a pusť sa do nich. Mne to veľmi pomáha. Najmä pri derealizácii, tá je pre mňa doslova peklom, keď po zobudení neviem rozoznať sen od reality, och... Ale to už idem mimo. Treba skutočne bojovať a prekonávať sa, aj keď sa ti nechce skús sa prekonať. Viem, že sa mi ľahko píše, ale viem o čom píšem ,pretože to poznám :) Neostáva nám nič iné len čakať a bojovať. Veľa zdaru a pozitívnej energie! :)

ahoj tati, no tak ako pises... ja tiez takto nezmyselne.. ze napr dnes som sa rozpravala so susedou asi 3 minuty a ako som sa na nu pozerala tak na mna dosla uplne taka hroza, strach a hlava sa mi zatocila.. ono tieto navaly takejto paniky este by som prezila.. ale blbe je to ze teraz co mam toto blbe obdobie tak ja si akoby nikde neviem najst pocit bezpecia, furt mam chut utekat niekam a neviem kam - hlavne preto lebo stale mam taky nejako zablokovane emocie, ze neviem poriadne precitit veci - ani priatela, ani to ze mam v nom oporu atd... lebo obycajne ked pride ten naval uzkosti tak to po par sekundach prejde a clovek si povie - je to za mnou, uz sa citim dobre.. lenze ja sa necitim dobre pocitovo ani ked to prejde - lebo citim stale tu citovu otupelost a akoby z nicoho nedostavam naspat dostatocnu citovu odozvu - jednoducho taka prazdnota a strach.. a potom sa zacnem bat ze co bude s mojim zivotom dalej atd :( uz mam toho fakt po krk, kedy to prejde :( keby mi niekto dal recept na to ako to zvladnut :(

caute baby,dnes nam vyslo slniecko,tak som bola najstastnejsi clovek na svete a aj rano som so zobudila bez pocitu na vracanie a bez akejkolvek uzkosti,tak uvidime,ze ci je to hnusne obdobie za mnou,alebo sa tesim priskoro.katka ja mam presne to co si spominala aj ty,len som to nikdy nevedela vyjadrit,niekto nieco povie,alebo nieco vidim a logicky to s nicim nesuvisi a nijako to nie je ohrozujuce a zrazu strasna panika a uzkost.najbizarnejsia situacia bola,ked v TV spomenuli camembert-ten plesnivy syr a mne to vyvolalo uzkost ;-))) to som fakt nepochopila...ale pravdepodobne v nasej hlave su urcite slova a obrazy zakodovane s urcitymi situaciami...ja som napr.prisla na to ze halloween a vyklady so strasidlami mi vzdy vyvolaju nenormalnu uzkost nie preto ze su strasidelne,ale preto,ze mi to pripomenie zaciatok zimy a to je obdobie kedy mi nie je dobre....
radana,vitaj v klube,mne to tiez zacalo vdaka mojmu pobytu v irsku,dlhodobemu stresu,nedostatocnej vyzive a denno-dennym hadkam a problemom s ex-priatelom ;-)))

Tak som si vstúpila do svedomia a dnešná polhodinka jogy za mnou...