Úzkosť

patrim k vam...tiez trpim uzkostami a citam si rozne fora, kde si ludia pisu a radia...mne to zacalo pred rokom, ked som bola s byvalym, nezvladla som napatie, rozisli sme sa a odvtedy sa v tom utapam. vtedy mi pomohol seroxat a bolo mi fajn...no potom sa to znova prehlbilo a tak som ho vysadila. skusala som fungovat be, ale nedalo sa. doktorka mi dala serlift, ten som vydrzala brat asi tyzden...potom cipralex, ale ani po 2 mesiacoch nenastalo zlepsenie, prave naopak. tak som sa vratila k seroxatu...brala som 9 tyzdnov jednu tabletku rano, ale uzkosti som pocitovala stale. asi dva tyzdne beriem 1 a 1/2 tabletky...myslela som, ze sa to zlepsuje, ale neviem...posledne dva dni je to take ine...a kvapkam si rivotril, ale len 3 kvapky denne. doktorka mi dala aj vyssiu davku, teda 1 tabletku 30 mg rano. berie niekto este z fora seroxat? ako vam je? poprosim vas o nejake rady, co robit...

ahojte, mozem sa zapojit do diskusie?

ahojte, vitajte mihalka a tana.. ja som sa dnes tak blbo zobudila... mala som zly sen, snivalo sa mi ze som si predstavila ze ake to bude ked budem mat deti a dostala som pocit ze nic necitim, taky pocit prazdna a ze nikoho nemam. v zapati som si v tom sne hovorila ze ale ved je to hlupost, clovek moze dostat na sekundu uplne hocijaky pocit.. no a potom som sa zobudila s uplnou hrozou a strachom a odvtedy sa citim taka vystrasena a mam strasnu potrebu utekat napr za rodicmi a najst u nich utocisko ako ked som bola uplne mala.. lenze u nich uz nikdy utocisko, domov ani zazemie nenajdem bohuzial... je mi tak smutno - smutno za niekym - bud za otcom alebo za mamou, jednoducho strasne potrebujem citit zazemie a je mi tak tazko na dusi z toho.. mam pocit ze podvedome este spracovavam vsetko co sa udialo v nasej rodine za posl. roky... rano ako som sa zobudila s tym blbym pocitom tak som si spravila hned v tej panike 3 relaxacie za sebou :D progresivnu svalovu, regulovane dychanie aj to take odpocitavanie po cislach od 50 spolu s nadychmi...

Tak, aj ja trpím silnými úzkosťami...síce "oficiálne" mám OCD, a mám množstvo vtieravých katastrofických myšlienok, ale tie kompulzie ma už nedesia...horšie je to s tým, že sa bojim púšťať do nových vecí, neverím ani vlastne pamäti a potom som z toho nervózny (hnačky, naätie vo svaloch a pod.) lieky som bral, žiaľ aj alkohol som pil...teraz váham či mám znova brať lieky, takže zatiaľ chodím k psychologičke...proste často neviem kde začať, i z drobností mám strach (napr. keď zazvoní telefón)

ahojte konečne sa s vami môžem podeliť o moje trápenie.takysto ako vy zažívam úzkosť. napríklad bojím sa že zomriem mam stále zlé myšlienky.bojím sa zaspat.uživala som antidepresiva tie mi stavy celkom zlepšili ale po roku som ich vysadila lebo už mi bolo fajn.a všetko sa mi opet vrátilo a dvojnásobne.a teraz prežívam strašné úzkosti.nechutí mi jest, nechodim von, stale len nad sebou rozmýšlam a strachujem sa o svoje zdravie.je to strasne.stredu sa mam íst porozprávat s psychologičkou.dufam že mi poradí niečo

čaute :)
no tak mi dalo riadne zabrať, kým som vás dočítala a aj tak sa mi to nepodarilo dôkladne... mňa samozrejme tiež zvykne napínať ráno a je mi na vracanie, v poslednom čase sa mi to niekoľkokrát stalo, ale potom to odoznie a v priebehu dňa už nič...

a čo sa týka tej dokonalosti, tak tým ja vôbec netrpím... čo sa týka vzhľadu, tak akože namaľujem sa, nalakujem si nechty, ale tým to končí, žiadna extra starostlivosť, vsádzam na prirodzenú krásu, nedostatok záujmu z mužskej strany som nezaznamenala, tak je to v poriadku ... a čo sa týka domácnosti, to je katastrofa! ľudia ja som bordelár... a môj chlap sa s tým nejako nevie zrovnať, kurník... trochu máme s tým konflikty... šak ja viem, že má pravdu, tak sa to snažím aj nejako korigovať, ale nie veľmi sa mi darí... :) ale inak ok...
joj malý otravuje, ešte prídem :)

a inak tiez to zvyknem byt skor ja, kto trucuje ked na take dojde :) a tiez ked sa ta situacia niekedy vymenila, tak som to tiez neznasala dobre :) clovek vtedy akoby tak strati istotu a podvedome sa asi boji ze o toho cloveka pride..

jaj no a samozrejme ako mam ten zaludok stiahnuty tak velmi tak som sa samozrejme zacala bat ze co ked to nie je uzkost ale depresia a bla bla bla.. a potrebovala som sa trochu vyplakat, ako som si poplakala trochu tak sa to napatie trochu uvolnilo... som citala uz velakrat ze plac netreba potlacat, ze je dolezite sa takto vyventilovat..

a tiez uplne suhlasim s tym ze viem zvladnut akukolvek stresovu situaciu, no su urcite veci na ktore som extremne citliva a vtedy sa citim podobne "silne" ako ty...

tati uplne ta chapem... ja som bola z domu zvyknuta na dennodenne hadky, vrieskanie po sebe, agresiu, vulgarne nadavanie atd... odkedy som uz mimo domu tak som sa velmi ukludnila, v podstate sa malo rozculujem, predtym som zvykla byt vybusnejsia.. akoze nie nejaka hysterka ale proste lahsie som sa nastvala ako teraz.. priatel je taky pokojny a vyrovnany, ze som sa pri nom ukludnila aj ja. ale takisto rovnako zle zvladam hadky, celkovo aj ked vidim niekoho sa hadat alebo ked su nervy. Na hadky s priatelom som tiez najcitlivejsia, nastastie neprichadzaju casto a ked, tak len kvoli prkotinam.. ale ked sme sa niekedy tak viac pohadali tak mne tiez az zle prislo, az do panickeho ataku akoby a myslim ze tiez aj od zaludka zle. je to hlavne v tom ze on je pre mna to najvzacnejsie co mam, planujem s nim buducnost a jednoducho ked sa pohadame tak ja sa strasne zlaknem ze sa mi ruca to jedine co mam.. take ta fakt uplne chapem.. ja som teraz na tom tiez s jedlom dost biedne, doobeda vobec nemam chut jest, ani na obed, az tak poobede, teraz v podstate obedujem a okolo obeda som mala len polku bananu.. a bolo mi tiez na vracanie.. inak pred par dnami ked som mala skusky tak ma aj naplo na vracanie raz rano.. ale poobede zhruba od takehoto casu a vecer nemam problem jest, to vzdy dobieham to doobedie.. Tati a poznas take ze mas tak bezdovodne hrozne stiahnuty zaludok a take napatie citis? ako napr pred skuskou? ja dnes mam tak odporny den v tomto smere - najprv som sa nevedela vyhrabat z postele (spali sme s priatelom do 12.10 prosim pekne a to sme sli spat 2.15) a popri spanku doobeda som sa budila pod chvilou na to ze mam nohy aj ruky ako z gumy, uplne roztrasene a mam dnes taky nejaky stale neprijemny pocit na dusi ako keby sa nieco zle stalo alebo co.. a ten zaludok mam hrozne stiahnuty ako pred skuskou.. uz mi to lezie fakt na nervy.. uz bolo takmer uplne dobre a zase ako som sa stresovala tymi skuskami tak zas sa to pokaslalo.. a pritom sa nicoho nejak vedome nebojim, viem ze mi nic nehrozi a napriek tomu sa citim minimalne ako keby ma prave cakali statnice.....

katka moja,ja som vcera bola v takom stave,ze som horko-tazko do seba veceru napchala a dnes som este stale rozochvena,takze mi vobec nechuti a ked to do seba nasilu pcham tak ma napina na vracanie.potom samozrejme sa prida strach z toho,ze co ak to bude trvat dlhsie nez tyzden,urcite z nedostatku potravy zomriem alebo sa zo mna stane anorekticka a tiez mi z toho riadne sibe...ukludnujem sa tym,ze ked modelky dokazu zit na jogurte a banane,tak ja to s tou trochou jedla tiez musim nejak vydrzat ;-)))inak ked sa niekedy pohadas s priatelom,tak ako to znasas?lebo my sme sa vcera pohadali a po prvy krat to bol priatel kto trucoval a nie ja a riadne to so mnou zatriaslo.ked sme sa uzmierili,tak sa ma este pytal,lebo som sa cela triasla,ze preco som taka citliva,ved hadka neznamena,ze sa rozchadzame a ja som z toho hrozne nestastna,ze som takato neuroticka a extremne emocionalna.akukolvek inu stresovu situaciu v zivote dokazem poriesit,ale ak sa to tyka vztahu,tak som uplne troska. a potom samozrejme prichadzaju otazky,ze ak takto reagujem,ked sa v podstate nic nedeje,co so mnou bude ked sa v mojom zivote objavia skutocne problemy a aka som ja neschopna...kati,niekedy by som najradsej bola uplne tupa a nic necitila!