Úzkosť

čaute :)
no tak mi dalo riadne zabrať, kým som vás dočítala a aj tak sa mi to nepodarilo dôkladne... mňa samozrejme tiež zvykne napínať ráno a je mi na vracanie, v poslednom čase sa mi to niekoľkokrát stalo, ale potom to odoznie a v priebehu dňa už nič...

a čo sa týka tej dokonalosti, tak tým ja vôbec netrpím... čo sa týka vzhľadu, tak akože namaľujem sa, nalakujem si nechty, ale tým to končí, žiadna extra starostlivosť, vsádzam na prirodzenú krásu, nedostatok záujmu z mužskej strany som nezaznamenala, tak je to v poriadku ... a čo sa týka domácnosti, to je katastrofa! ľudia ja som bordelár... a môj chlap sa s tým nejako nevie zrovnať, kurník... trochu máme s tým konflikty... šak ja viem, že má pravdu, tak sa to snažím aj nejako korigovať, ale nie veľmi sa mi darí... :) ale inak ok...
joj malý otravuje, ešte prídem :)

a inak tiez to zvyknem byt skor ja, kto trucuje ked na take dojde :) a tiez ked sa ta situacia niekedy vymenila, tak som to tiez neznasala dobre :) clovek vtedy akoby tak strati istotu a podvedome sa asi boji ze o toho cloveka pride..

jaj no a samozrejme ako mam ten zaludok stiahnuty tak velmi tak som sa samozrejme zacala bat ze co ked to nie je uzkost ale depresia a bla bla bla.. a potrebovala som sa trochu vyplakat, ako som si poplakala trochu tak sa to napatie trochu uvolnilo... som citala uz velakrat ze plac netreba potlacat, ze je dolezite sa takto vyventilovat..

a tiez uplne suhlasim s tym ze viem zvladnut akukolvek stresovu situaciu, no su urcite veci na ktore som extremne citliva a vtedy sa citim podobne "silne" ako ty...

tati uplne ta chapem... ja som bola z domu zvyknuta na dennodenne hadky, vrieskanie po sebe, agresiu, vulgarne nadavanie atd... odkedy som uz mimo domu tak som sa velmi ukludnila, v podstate sa malo rozculujem, predtym som zvykla byt vybusnejsia.. akoze nie nejaka hysterka ale proste lahsie som sa nastvala ako teraz.. priatel je taky pokojny a vyrovnany, ze som sa pri nom ukludnila aj ja. ale takisto rovnako zle zvladam hadky, celkovo aj ked vidim niekoho sa hadat alebo ked su nervy. Na hadky s priatelom som tiez najcitlivejsia, nastastie neprichadzaju casto a ked, tak len kvoli prkotinam.. ale ked sme sa niekedy tak viac pohadali tak mne tiez az zle prislo, az do panickeho ataku akoby a myslim ze tiez aj od zaludka zle. je to hlavne v tom ze on je pre mna to najvzacnejsie co mam, planujem s nim buducnost a jednoducho ked sa pohadame tak ja sa strasne zlaknem ze sa mi ruca to jedine co mam.. take ta fakt uplne chapem.. ja som teraz na tom tiez s jedlom dost biedne, doobeda vobec nemam chut jest, ani na obed, az tak poobede, teraz v podstate obedujem a okolo obeda som mala len polku bananu.. a bolo mi tiez na vracanie.. inak pred par dnami ked som mala skusky tak ma aj naplo na vracanie raz rano.. ale poobede zhruba od takehoto casu a vecer nemam problem jest, to vzdy dobieham to doobedie.. Tati a poznas take ze mas tak bezdovodne hrozne stiahnuty zaludok a take napatie citis? ako napr pred skuskou? ja dnes mam tak odporny den v tomto smere - najprv som sa nevedela vyhrabat z postele (spali sme s priatelom do 12.10 prosim pekne a to sme sli spat 2.15) a popri spanku doobeda som sa budila pod chvilou na to ze mam nohy aj ruky ako z gumy, uplne roztrasene a mam dnes taky nejaky stale neprijemny pocit na dusi ako keby sa nieco zle stalo alebo co.. a ten zaludok mam hrozne stiahnuty ako pred skuskou.. uz mi to lezie fakt na nervy.. uz bolo takmer uplne dobre a zase ako som sa stresovala tymi skuskami tak zas sa to pokaslalo.. a pritom sa nicoho nejak vedome nebojim, viem ze mi nic nehrozi a napriek tomu sa citim minimalne ako keby ma prave cakali statnice.....

katka moja,ja som vcera bola v takom stave,ze som horko-tazko do seba veceru napchala a dnes som este stale rozochvena,takze mi vobec nechuti a ked to do seba nasilu pcham tak ma napina na vracanie.potom samozrejme sa prida strach z toho,ze co ak to bude trvat dlhsie nez tyzden,urcite z nedostatku potravy zomriem alebo sa zo mna stane anorekticka a tiez mi z toho riadne sibe...ukludnujem sa tym,ze ked modelky dokazu zit na jogurte a banane,tak ja to s tou trochou jedla tiez musim nejak vydrzat ;-)))inak ked sa niekedy pohadas s priatelom,tak ako to znasas?lebo my sme sa vcera pohadali a po prvy krat to bol priatel kto trucoval a nie ja a riadne to so mnou zatriaslo.ked sme sa uzmierili,tak sa ma este pytal,lebo som sa cela triasla,ze preco som taka citliva,ved hadka neznamena,ze sa rozchadzame a ja som z toho hrozne nestastna,ze som takato neuroticka a extremne emocionalna.akukolvek inu stresovu situaciu v zivote dokazem poriesit,ale ak sa to tyka vztahu,tak som uplne troska. a potom samozrejme prichadzaju otazky,ze ak takto reagujem,ked sa v podstate nic nedeje,co so mnou bude ked sa v mojom zivote objavia skutocne problemy a aka som ja neschopna...kati,niekedy by som najradsej bola uplne tupa a nic necitila!

ahojte baby, tak ako? ako vikendujete? Monika ako dopadlo predstavenie rodicom? :)

ja sa vcera/dnes nemam zrovna najlepsie, tie stresy z tych skusok ma dost rozhadzali, uz som mala v hlave dost upratane no a teraz mam pocit akoby mi nou niekto poriadne zatriasol a vsetko co bolo ulozene a mojou hlavou pochopene tak sa poprehadzovalo :) pod tym stresom a pomedzi ucenie som stihala mysliet furt na nejake hovadiny resp. sa mi v hlave vynarali spomienky na rozne pocity co som kedy citila a podobne nezmyselnosti a jednoducho taketo veci s ktorymi som bola uz davno zmierena mi zrazu stale chodili v hlave a trapili ma. nechapem. to som tu jedina na tomto fore ktora si zvykne obcas vycitat ze citila to alebo ono? a porovnavat sa s druhymi? ze druhi ludia toto a toto urcite necitia a pod.? priatel sa mi to snazi uz niekolko rokov vybit z hlavy, v podstate aj uspesne, len obcas este je nejaky ten zadrhel :)
inak neznasam ked niekde cestujem, to ked vidim ako sa mi mihaju pred ocami domy, zahrady, panelaky a neviem co vsetko tak z toho mam strach resp. dostanem taky ten pocity ze nikoho nemam a taky nezmyselny strach ze budem musiet umriet. neviem to vysvetlit, proste cista fantazmagoria. s tymto sa borim tak najviac. no a vtedy ked to pocitim tak samozrejme sa totalne zlaknem ze som na tom nejako zle, ze nie som normalna lebo ved ako sa mozem bat "okolia", ze to bude urcite nejaka diagnoza, potom si predstavim ze urcite nejako totalne zle skoncim a ze ako som na tom zle. no a ked to so slzami na krajicku hovorim priatelovi, tak ten len kruti hlavou a hovori mi ze je to cele len jedna velka hlupost a ze sa nic nedeje... a ja cela vyjasena ako keby mi slo o zivot.. najhorsie je na tom to, ze clovek sa racionalne nicoho neboji, len tie emocie si s nim robia co chcu.. dufam ze teraz po skuskach uz sa to skludni, ked nebude tolko stresu a tak.. ja ale myslim ze asi viem preco ma prave tieto nezmyselne pocity nahanaju.. urcite kvoli tomu co ste tu aj vy niektore pisali o tych pocitoch.. ja som si roky blokovala negativne pocity resp. som si nedovolila pocitit tie co sa tyka zivota atd.. proste mam zakoreneny hrozny strach z toho ze by mi nahodou niekedy zivot nedaval zmysel alebo ze by som ho nebola schopna zit.. ale o tom som tu uz pisala.. a este neznasam ked sa mi neda kvoli tymto blbym pocitom jest... vtedy aj rodina mi "nadava" ze ako neporiadne jem a tak, ale ja ked sa citim normalne tak aj jem normalne ale clovek za to nemoze ked dostane nejaky taky blby pocit a cely zaludok sa mu zablokuje.. urcite tiez poznate... ja doobeda ani nepotrebujem jest, ja vobec nebyvam doobeda hladna, kolkokrat nasilu ranajkujem.. a dnes nejaky uplny extrem, spala som do pol 2hej a skoro nic som dnes nejedla este.. sa citim ako netopier ktory vyliezol z nejakej nory :)

Kati, tak super, ze tu skusku uz mas za sebou, urcite aj vysledok bude stat zato!:))) a inak verim ti, ze mavas uzkost pri pomysleni na to, ze by si mala byt sama a nemala pri sebe nikoho, ziadna opora, ziadne zazemie. taketo pocity vedia velmi boliet a su velmi sklucujuce, neraz som ich zazila aj ja. ale mozno postupne to bude lepsie, verim tomu:)) a inak s tym spankom, toto je aj moj obrovsky problem. strasne malo spim! ale mne to ani nerobi dobre, ja som skor typ, ktory potrebuje vela spanku a vtedy je to lepsie. takze viem, ze tym skodim sama sebe, ale ked ja som taka, ze nejdem spat do postele kym to a to, no tak potom to tak aj vyzera. ale inak mi ponocovanie nevadi pokial mozem na druhy den dlho spat, take mam najradsej:))
inak tati, ziiiram. nieco take do bodky poznam aj ja. ze veci, ktore ti doteraz robili radost, na ktore si sa tesila su zrazu nieco uplne obycajne, nezmyselne, ani tesit sa z nich nevies. ze zrazu odide zmysel z toho, radost, vsetko take fajn. blee, neznasam to, preco sa to vlastne deje? je to fakt odporny pocit, uplne viem co to obnasa.
monika, drzim prsty s tym predstavovanim. urcite to dobre dopadne. tati to vystihla, napisala to vlastne aj za mna:)) a vies, je ine, ked o cloveku len pocujes a potom, ked sa s nim aj osobne spoznas. takze urcite bude faaajn.
a inak, ked tu pisete o tej dokonalosti, ako aj Monika pisala, ze vo vsetkom byt najlepsia, najkrajsia. veru, to musim len pritakat. o tom slove najlepsia ani netreba diskutovat, ale o tom slove najkrajsia - tiez sa snazim vzdy vyzerat dobre, maximalne mi vie ubrat zo spokojnosti napr. vyrazka alebo ma vie znervoznit, ked si zabudnem nieco co som si planovala vziat. ja proste musim vyzerat dobre, lebo co ak nahodou stretnem toho a toho a akurat ma bude vidiet takuto a potom co si o mne pomysli? a taketo nezmyselne hovadiny. proste potrebujem stale taky ten pocit spokojnosti samej zo seba a ak ho nemam /a vie mi ho casto ubrat aj nejaka prkotina/, tak som z toho dost nesvoja. poznate to? lebo tohto by som sa fakt chcela zbavit, da sa to vobec? este sa ukludnujem, ze som mlada, ze mozno casom taketo nieco prestanem riesit, tak dufajme:)) a esteee mi napadlo, ze taktiez nenavidim pocit, ked nestiham, ked proste mam vela veci urobit, ja som strasny typ, ja musim mat vsetko hned, lebo ma to stale mata potom. toto je taka moja slaba stranka, ze ked mam vela povinnosti, hned ma to dostane pod stres a to vobec nie je dobre!! s tymto tu nikto nemam problem? musim na tom zaprcovat nejako, len este som neprisla na to ako presne.
tak pekny piatok, tu tak lejeee, ze si dnes spravim papucovo-filmovy vecer a bude!:)) tak si piatok uzite aj vy a aj cely vikend:)))

katka,tak ako si si pravdepodobne vsimla z mojich prispevkov a casu kedy ich odosielam,ja som tiez nocny typ...nemyslim si,ze to je problem,pretoze niekto rad vstava skoro rano a niekto si rad pospi, a ak si mozes prisposobit pracovne hodiny tak,ze to je v sulade s tvojim 'biorytmom' nie je co riesit...samozrejme,nehovorim o ponocovani do 4rana ;-))) to uz asi zdrave nie je...inak tie pocity-ja osobne najviac neznasam ked mam taky ten pocit zbytocnosti,monotonnosti a rutiny....a ked zrazu ani veci,ktore za inych okolnosti mam rada,ako ist na kavu, mi zrazu pridu ako opakujuca sa cinnost bez zmyslu.vtedy sa strasne nalakam,ze toto je urcite zacinajuca depresia a spanikarim.ale potom,ked uz na tej kave som,tak si to uzijem ;-)))inak vcera som spala u priatela a bola som v pohode.taka som z toho rada!!!a co sa moniky tyka,neboj jeho rodicia ta budu urcite milovat....ved vies ako to chodi...ked budu vidiet,ze on je stastny,tak si zvyknu na novu priatelku velmi rychlo.a ak nahodou nie,tak si z toho nerob tazku hlavu,lebo zijes s priatelom a nie s jeho rodicmi ;-)

baby a kedy vy chodite spavat? lebo ja hrozne neskoro.. aj o 3tej v noci kolkokrat :( viem ze je to urcite velmi nezdrave na psychiku, ale ked ja si neviem pomoct, mne je vzdy najlepsie tak vecer si spravit pohodu alebo byt pri pocitaci a tak a nechce sa mi ist do postele..

ahojte, tak hadam to dobre dopadlo, na znamku si este pockam, ale mam relativne dobry pocit.
Monika drzim palce, nech to dobre dopadne u rodicov :)

este sa vratim k tym nasim predchadzajucim debatam - vo velmi vela veciach co pisete sa tiez nachadzam..
jujula este raz spatne dakujem za dlhy prispevok, je v nom kus pravdy.. co sa tyka toho ze by som si mala dokazat predstavit aj to ze som sama a ze nikoho nemam a napriek tomu viem fungovat - mas pravdu ze tak by to malo byt ze clovek ma istotu sam v sebe a moze sa na seba akoby spolahnut.. ja som az prilis zavisla od nejakeho takeho pocitu istoty od okolia - od najblizsich, najlepsie sa vzdy citim ked sme bud rodina (teda to co z nej ostalo) pokope, alebo ked pridu kamarati, znami a je nas vela ludi pokope co sa mame radi tak vtedy sa citim uplne najlepsie a najbezpecnejsie. Vlastne presne to co pises mi posledne hovoril psychiater, povedal mi ze a predstavte si teraz ze nemate ani ten kusok tej rodiny ktory mate.. a nestihol ani dopovedat a mna hned zacal chytat ataka - zrychlene dychanie, vytriskli mi slzy... takze takto sa u mna prejavuje ten pocit nezazemia a neistoty..
co sa tyka toho co si spominala ze si akoby zastavis myslienky a povies si STOP, nebudem na toto mysliet.. ma to svoju logiku, naco sa zaoberat fantazmagoriami, no je to dvojsecna zbran... tym ze ty tu myslienku oznacis za akoby nebezpecnu alebo jednoducho ze si ju neprajes tak ona ma potom vyssiu tendenciu sa vratit.. pri uzkosti je strasne dolezite nie si odopierat pocity, zakazovat si ich alebo pod. ale nechat ich plynut s tym ze to ze nam pride nejaka cudna myslienka alebo pocit je uplne NORMALNE, len tym ze sme uzkostlivi tak z nej mame vacsi strach.. aj uplne psych. zdravym ludom (ak taki vobec existuju...) napadnu uplne nezmysly napr typu ze co ked napr teraz sa uplne zblaznim a zacnem v praci strasne kricat alebo cokolvek na tento alebo iny sposob, len my kvoli tomu aki sme sa toho strasne zlakneme a preto to prezivame tak neprijemne. tiez mame tu schopnost vytvarat si katastroficke scenare z obycajnych hluposti.. atd atd.. z tohto dovodu je vraj dolezite tie myslienky neoznacovat ako nieco co si neprajeme alebo nieco co nesmieme citit alebo je divne, cudne alebo neviem ake este vselijake, tie myslienky su NORMALNE, len sa ich nesmieme bat, potlacat atd..

mna cakaju dalsie skusky, nerobi mi ten natlak dobre, blbe pocity chodia, hlavne take rozne bizarne predstavy na ten moj typicky styl ze ako som niekde uplne sama, napr na nejakom opustenom pozemku alebo co ja viem a citim hrozny strach a nicotu zo zivota - ale to len v tej predstave - realne take veci necitim, ciste len strach z takej situacie, jednoducho ja mam tak panicky strach z toho ze by som nahodou niekedy necitila zmysel zivota alebo citila ze ma zivot nebavi a pod. - z tohto mam doslova fobiu, takisto zo samovrazd - uz som sa ich nebala, no opat je to take ze o tom nemozem citat napr - ked je niekde clanok v novinach tak pre istotu uz radsej noviny ani moc neotvaram.. toto mam podobne s TATI - ze si nenecham taky pocit aj keby prisiel co ja viem na sekundu nieco na styl "nebavi ma zivot" vobec pocitit lebo sa bojim ze to znamena ze bla bla bla.. no a potom sa mi to samozrejme vracia ako bumerang v podobe tychto predstav a nezmyselneho strachu ze budem musiet zomriet. a pritom je to ciste na nulovom podklade, je to len cisty strach zo strachu.. a tak.. a zaroven ma stve to ze si s tym neviem az tak dobre moc poradit, lebo si myslim ze uz musim predsa na 100% vediet s tymi pocitmi pracovat, ze ja predsa uz nemam "narok" dostat strach lebo s tym uz musim vediet zaobchadzat, takze to je zase natlak moj osobny na seba, no a potom z toho vznikne v spojeni stresu zo skusok a predmenzesoveho stavu riadna divocina v hlave.. fakt zaklad ktory sa musim naucit - a myslim ze aj vy mate mnohe ten isty problem - nechat si pocitit pocity bez toho aby som ich oznacovala za zle alebo dobre.. tak ako napr niekedy je clovek na druheho cloveka tak nastvaty ze mu napadne napr ze by mu najradsej jednu strelil alebo ho kopol do zadku ale samozrejme take nieco nespravi.. tak predpokladam asi ludom normalne napadne nieco typu ze "blby zivot, keby som tu tak nemusela byt!" - tak na sekundu alebo 2 alebo tak vam niekedy v hneve nieco take napadlo? lebo napr ja by som si taketo nieco nedovolila nikdy pocitit.. ja si akoby tak prehnane vazim zivot a mam pocit ze musim mat k nemu vzdy 100% pozitivny postoj atd atd.. viete co myslim? TATI asi ty to mas tak podobne s tymi pocitmi ohladom zivota ze?

RADANA - ty si bola teraz na tej dovolenke alebo to si mala na mysli neico z minulosti? ja som bola na dovolenke iba raz v zivote - s priatelom, nas rodicia nikdy v zivote nikam nezobrali ani na ziaden vylet, duplom nie na dovolenku, ani skolu v prirode mi nikdy nezaplatili.. takze v tomto smere mam dost problem s tymi novymi prostrediami (to mam ale inak tak za posl. 4 roky, predtym som to nemavala resp. alebo sa mi to nemalo kde prejavit kedze som nikam nechodila :) ) a prave na mieste kde clovek by si ma oddychnut, mal by vypnut a relaxovat tak tam ho to najviac dorazi :) velmi dobre to poznam, v minulosti som to tiez mavala tak ze pokial som chodila do skoly alebo tak tak to bolo ok, no a potom prisli prazdniny a vtedy ma to draplo.. ja som na tej nasej dovolenke pretrpela doslova prvych 5 dni a potom to uz bolo lepsie a lepsie a posl. den sa mi nechcelo ani moc odist :) je to o zvyku, o tej desenzitivizacii ci ako sa to pise po slovensky.. desensitization. nie je dobre podmienit sa tomu rytmu zivota v tom zmysle ze v strese sa citim najlepsie - resp. ked mam skolu, pracu a neviem co vsetko (ano, aj ja som vtedy vacsinou najspokojnejsia - ale skor z toho dovodu ze osm v nejakom pravidelnom kolektive ktory mi dava akysi pocit zazemia), ale clovek sa musi naucit oddychovat, relaxovat a byt v pokoji aj ked sa nic extra "nedeje".. toto som sa nastastie do velkej miery naucila, v podstate tieto aj minule prazdniny letne uplne v pohode.. a to sa mi minuly rok ani nepodarilo robotu najst na leto, cize som nemala zrovna nejake aktivity..

chcela by som este zareagovat na viacero veci z tych ktore pisete ale uz mi to asi neodosle taky dlhy prispevok..no dufam ze aj tak si ho precitate :)