Úzkosť

Katka, musim teraz na take cca 2 hodinky ist prec, ale hned ako sa vratim ti odpisem, lebo je toho viac co by som ti chcela napisat:))) zatial vam vsetkym prajem prijemne straveny den!:)

ahoj jujula, dakujem ti za rady, velmi pekne si to napisala, budem si to v buducnosti viackrat citat aby som si to vbila do hlavy.. stres je svina, teraz namiesto toho aby som sa sustredila na ucenie tak mi stale behaju v hlave rozne nezmyselne predstavy ako som niekde uplne sama a nikoho nemam a hrozne sa bojim (napr v nemocnici, dokonca aj cintorin mi napadol ze ako sa prechadzam po cintorine a strasne sa bojim :D ) alebo mi napadne ze co ked nepocitim cit k priatelovi a ziadnu istotu a potom samozrejme ten blby pocit pride atd atd.. proste ja stale hladam nejake citove zazemie a v predstavach ma hrozne strasi ze by som nikoho nemala a necitila nic voci svetu okolo seba a ze kvoli tomu uz nebudem moct zit.. a cele je to uplne nejaka vymyslena hypoteza - fantazmagoria v hlave, co si clovek aj uvedomuje - lenze ked je v takomto stave stresu a este aj hormony su na svojom vrchole tak sa tomu akosi nevie ubranit, a o to viac ta to stve lebo chces mat stale vkuse veci "pod kontrolou" (typicky priznak uzkostneho cloveka - silna potreba mat nad vsetkym kontrolu), vies ze tie predstavy su blbost no napriek tomu ti nahanaju hrozu.. myslim si ze ide o nieco co ma podvedome strasi a co vychadza z vnutornej neistoty a nezazemia kvoli tomu co sme mali v rodine... nasledne pridu tie myslienky ze kedze som to nezvladla tie pocity strachu taksom nejaka labilna, nezodpovedna a nebudem moct byt dobrym prikladom pre svoje dieta.. no proste fantazmagorie hrozne a na cloveka sa to vie tak prilepit ze namiesto toho aby sa sustredil na ucenie tak sa mu v hlave stale krutia taketo nezmyselne katastroficke scenare..

co sa tyka toho napatia co opisujes - poznam.. mne vlastne tak zacala tato neprijemne epizoda co mam teraz toto obdobie, bolo mi povedane ze je to vysledok dlhodobeho stresu (opat rodinne zalezitosti) a nevyriesenych veci v hlave co sa tyka toho co som prezila a zaroven nejakych tychto mojich skalopevnych presvedceni co sa tyka pocitov (ich potlacanie atd).. takze este budem mat co riesit. mne to zacalo tak ze som mala take roztrasene telo, citila som napatie, rano som sa skoro budila, stiahnuty zaludok, nemala som chut jest, bolo mi lahko do placu.. no a potom prisli tieto nezmyselne strachy :) a ako som uz viackrat spominala - na tie fyz. priznaky sa viem dost vykaslat, mne sposobuju diskomfort v prvom rade tie hlupe strachy.. ktore cloveka esteo to viac stvu ze vie ze su nezmyselne :) nikdy v zivote som nemala pocit ze mam nieco proti zivotu, vzdy som sa zo zivota tesila, mala k nemu uplne pozitivny pristup, tak je to prakticky stale, no chyba bola a je v tom ze si nepripustim pocit ani na jednu sekundu ze by ma napr stval zivot alebo nieco v zmysle ze mi vsetko lezie na nervy a ze keby som tak nebola na svete! nieco take ako v pocite hnevu ked clovek povie alebo ked ma pocit ze by nieco najradsej roztrieskal od hnevu ale to neurobi. neviem ci mi rozumies, myslim alebo aspon vsetci naokolo mi hovoria ze take pocity obcas clovek dostane a ze su uplne normalne, no ja som v zivote si nedovolila pocitit ani nic take lebo sa bojim ze to znamena ze nechcem zit alebo co :) a pritom som nikdy v zivote nedostala pocit ze by som nechcela zit.. proste mam strasnu zodpovednost ku zivotu ktora ma takto sputava..
este sa vratim k tym fyz. priznakom ktore opisujes - jedina pomoc je relaxacia, sport a dopriat si pohodu - napr zaliezt vecer skor do postele s knizkou, zapalit si sviecky alebo nejaku vonnu lampu alebo cokolvek, stravit vecer s priatelmi, jednoducho cokolvek co ti robi radost a vdaka comu sa uvolnis..

ahoj Katka:)))) skusim teda napisat teraz prispevok aj ja, tak dufam, ze mi ho uz odosle. citala som aj nejaky tvoj predosly prispevok, kde si pisala, ze urcite pocity nenechas precitit. a myslim, ze to je velka skoda, lebo prave potlacene emocie a pocity mozu viest k blbym stavom, viem o tom svoje. ak nejaky pocit pride, nechaj ho nech pride, povedz si, ze ved on zase odozneje, ale nesnaz sa ho nasilu potlac len preto, ze ty si ho nemozes dovolit. preco by si si ho nemohla dovolit? kazdy z nas ma obcas blbe pocity, kedy je nespokojny s cimkolvek, moze to pramenit z viacerych neuspechov, zo zdravotnych dovodov alebo z hocicoho ineho, nie je dovod sa im branit. a ked to na cloveka pride, tak aspon si viac vazi to, ked uz je dobre a ked sa lepsie citi. tak isto aj to co si teraz pisala, preco by si mala byt kvoli nejakym pocitom zlou matkou? z tvojich prispevkov je evidentne, ze si naozaj dobry clovek a som si viac ako ista, ze keby si sa stala mamou, tak si jedna uzasna mama:)))) a aj obavy su normalne, strach je uplne normalna emocia, akurat niektori ludia su voci nemu menej odolni alebo skor ho vedia pocitovat v ovela silnejsej intenzite, ale len preto nie su zli. su viac uzkostlivi, bojazlivi a neviem aki, ale to nema nic s tym akymi sme ludmi. a mne sa overilo, ze prave takito uzkostlivejsi ludia byvaju naozaj dobrymi ludmi a hlavne zivot beru inac, viac si ho vazia a vazia si aj "obycajne" okamihy, kedy staci, ze sa citia dobre, kdezto ini taketo nieco beru za samozrejmost. ked pridu blbe myslienky a pocity, tak sa snaz nerozpitvavat ich, ale ani ich nedus v sebe, skor to ber tak, ze dobre, prisli, ale ja im nepodlahnem! a ony potom zasa odidu a bude dobre. a so skuskami ti drzim silno palce, viem ake to musi byt tazke v takych nie prave najlepsich stavoch sa ucit a hlavne sustredit, ale skus sa nejako motivovat. napr. nasledujuce dva dni sa budem intenzivne ucit, ale na ten treti si za odmenu, ze som to zvladla nieco kupim /napr. nieco co mas rada/ alebo si niekam vyjdem. tiez si predstav ake to bude, ked uz budes mat po, budes sa moct venovat sebe, budes mat cas na to, co chces, budes slobodna a budes sa citit dobre:))))
a kedze sem uz pisem, mna by zaujimalo, ze ci mavate niekedy take pocity, ze mate v sebe strasnee napatie, mozem to prirovnat k tomu, ze akoby bolo vase telo sopka, ktora sa pripravuje na to, ze kazdu chvilku vybuchne. taky strasny fyzicky a psychicky diskomfort. tak napr. ja to teraz intenzivne tak citim, prejavuje sa mi to hlavne fyzickymi priznakmi /stale pocitujem take slabulinke kmitanie v pravom oku, vkuse mi busi srdce, aj ked som uplne v pokoji, pulzuje mi cele telo, mam stuhnutu chrbticu a citim tlaky v hlave/ a uz mi to zacina liezt pekne na nervy. keby som to mala par dni, tak ok, ale teraz sa ma to drzi ako kliest a nejako to nechce skoncit! sranda je, ze netusim preco to teraz takto citim, praveze po dlhej dobe nejako nic neriesim, nic ma nestresuje, nic take necakam a ono je to vo mne a neda mi to pokoj a neda! a to som uplne kludna, ale to je este horsie, lebo takto uplne silno zas precitujem ako mi cele telo pulzuje, busi srdce a celkovo tu nepohodu este viac precitujem. poznate to aj vy? co vam zvykne pomahat? ja to nemam prvykrat, praveze to mavam po nejakych stresujucich obdobiach, ale teraz fakt netusim preco to prislo /mozno dosledok este nejakych davnych stresov?/ a hlavne netusim preco to pomaly neodchadza, ked vzdy to tak nejako postupne odislo a teraz kazdy den to iste... tak pekny den!:)))))

ahojte, no to mame tusim spolocne s tym ranajkovanim.. ja tiez vacsinou rano nejako nemam az tak chut jest resp. ani nepocitujem extra hlad.. tiez sa rozjem az tak okolo obeda.. ale na druhej strane, kolkokrat jem este o 1nej v noci, takze mozno aj preto nie som hned rano hladna :)

ah baby, ja pokracujem v duchu vcerajska, mam hrozne nervy zo skusok, cela som roztrasena a trochu otravuju blbe pocity.. prakticky nezmyselne predstavy ktore mi chodia hlavou a nahanaju strach a ja ich nejako neviem odlepit od mysle.. a viete co mam najnovsie? :) vzdy ked dostanem strach alebo nejaky "zly pocit" tak zacnem robit paniku ze si nic take nemozem dovolit citit lebo potom budem zlou matkou.. toto ma stale strasi, mam stale taku vnutornu povinnost byt 100% pod kontrolou a 100% zodpovedna a mat uplne 100% nazor na zivot atd lebo sa bojim ze ked to tak nebude tak nebudem dobrou matkou.. ah jo.. taketo hovadiny ja musim riesit pred skuskami :) hodila som si dnes 0.5ku neurol aby som sa mohla sustredit na ucenie - nudzove riesenie.. uz aby bolo po tych skuskach a ja prestala robit tieto cirkusy :) inak to uz bolo v podstate dost ok, relativne aj je, len tieto posledne 2-3dni ako som pod stresom (+ stale ocakavam zenske veci) tak sa to trosku zhorsilo.. ale celkovo od toho posledneho rozhovoru s psychiatrom je to neporovnatelne lepsie.. len potom je clovek zas taky sprosty ze caka ze to uz musi byt vsetko prec a potom sa rozculuje aj nad tym relativne malom zleho co pride.. :)
som si napisala taku karticku na zaklade tej knizky co mam :)

"Pocity nie su zle alebo dobre, spravne alebo nespravne. Nie je dovod sa obvinovat za to ze citim nejaky pocit. Nepotlacaj pocity, vyjadri ich." a mnoho dalsich veci.. je to v anglictine takze som to prelozila trosku cudne, nie vsetko sa da z toho dobre prelozit.. uz sa tesim ked bude po skuskach a zacnem sa naplno venovat tej knizke..

monika a napina ta pri pohlade na jedlo alebo pri vone jedla,alebo ta napina hocikedy?lebo ja napr.dokazem to napinanie korigovat,ale akonahle sa objavim v kuchyni a je tam vona jedla,tak ma napne uz aj viditelne a uhanam stadial odusu ;-))) ja ked som bola po prvykrat s tym u psychologa,tak mi povedal,ze to je somatizacia stresu.proste si bola pod tlakom taku dlhu dobu a ignorovala si to,ze ti to telo zacalo davat najavo fyzickymi priznakmi...

monika a napina ta pri pohlade na jedlo alebo pri vone jedla,alebo ta napina hocikedy?lebo ja napr.dokazem to napinanie korigovat,ale akonahle sa objavim v kuchyni a je tam vona jedla,tak ma napne uz aj viditelne a uhanam stadial odusu ;-))) ja ked som bola po prvykrat s tym u psychologa,tak mi povedal,ze to je somatizacia stresu.proste si bola pod tlakom taku dlhu dobu a ignorovala si to,ze ti to telo zacalo davat najavo fyzickymi priznakmi...

mna napne,uz som aj zvracala ale napne ma uz v poslednej dobe kazdy den ale nezvraciam...ja neranajkujem cely zivot takze neviem ale pijem kavu..to uz tana vie - klepe ma z nej ale ja musim kaslem na to..

monika presne ako katka povedala,napinanie na vracanie je moja sfera ;-))) mne to tak cele aj zacalo.zacala som sa triast a najskor ma len napinalo a po chvilke som aj zacala riadne vracat...teraz mi chvala bohu ostalo len to napinanie na vracanie a presne ako pises - vzdy to je najhorsie rano a najma pri umyvani zubov.ja napr.do seba nedam ani ranajky...ja zacinam jest az tak okolo obeda,lebo ten pocit na vracanie mi to nedovoli.pocas dna to vsak postupne odide. ja neviem co s tym robit,takze ti neporadim ;-( keby som vedela,uz by som sem nepisala ;-))) ale urcite relaxacie a ten matovy caj je tiez dobra rada.

ahojte, ako sa mate? ja vcera a dnes o nieco horsie, hlavne dnes, lebo som mala priserne sny, stresujem hrozne kvoli skuskam a uz tyzden ma boli brucho co ma prist moja mesacna zalezitost a furt nic.. tak som taka cela na houby.. vystrasena furt z niecoho a tak.. a vy ako?

Monika99.
Aj ja som zažila toto zvracanie a napínanie to čo robím dodnes a je to aspoň taká vhodná doplnková terapia je čaj mäta pieporná a zázvor.

Toto si zvyknem ráno uvariť do termosky a piť počas dňa. Skús mne to pomáha myslím si odstráňiť tieto nepríjemné pocity aspoň na 50 percent niekedy aj viac