Zle znášam vypäté situácie a keď som sama doma . Lekár mi dal Xanax, poradte niečo z homeopatie alebo niečo iné len nie lieky.
Úzkosť
ADKA co by som dala za to keby to bola stitna zlaza,ja si to velmi zelam,nechcem mat uzkost alebo panicku poruchu,viem,ze je to na cely zivot..zblaznila by som sa z toho,uz som rozmyslala aj nad samovrazdou ak sa to potvrdi,ja nie som taka silna,aby som to zvladla a bola priatelovi len na obtiaz,vsetkych co ste tu vas obdivujem do jedneho..mate moju uctu,ze dokazete bojovat s niecim takymto..TATI to myslis vazne..?To vobec tak nemusi byt a ty to vies..nemusi to mat nic spolocne s nim,moze to byt aj z prace..ak pri tebe stoji a dava ti lasku,nezahadzuj to..
keituskaaa,ano som v zahranici...mne je lepsie tu ako doma,doma sa citim prilis sledovana a tu je kazdy druhy blazon,tak zapadam:-)moj priatel o tom vie,je to dost cititelne,ked vedla mna lezi a ja sa len trasiem a prekrucam z boka na bok...ten chlapec ma so mnou svatu trpezlivost.ako som uz hovorila,permanentne sa s nim kvoli tomu rozchadzam,pretoze som si dlhu dobu myslela,ze to mi moje telo dava najavo takymto extremnym sposobom,ci je to vhodny alebo nevhodny partner...som ja ale sibnuta,ze:-)
neberiem to ako vyhybanie skor ako zamestnanie mozgu ktory mi dal signal ze sa nudi.....uz sa mi to nestava ale spominam si ake to bolo,lepsie si vyjst von ako si dat rivotril,to tiez nie je ziadne riesenie....nastastie uz ad velmi obmedzujem a dufam ze do pol roka uplne vysadim,ide to ale len s pozitivnym myslenim,pamatam sa ako som umierala kazdy den a teraz som na tom dobre s mensimi vykyvami....nie ako predtym....cumela do telky a ratala svoje posledne minuty,bala som sa niekam ist ze odpadnem a podobne,to som uz prekonala
TATI takze si teraz v zahranici?A priatel o tom vie?Ja neviem,ako je vobec mozne mat taketo stavy,neviem,,ako si s tym radis v praci?Ja mam v noci taky strach,ze nespim a potom rano nejsom schopna tam ist,ako napr.dnes..ani si si nedala robit vysetrenia na stitnu a tak?
Baabika a ten zachvat ti tiez tak zacal?Dlho s tymto uz bojujes?Kde si,doma ci v zahranici?Ja sa z toho zblaznim,ja takto nechcem zit,to sa predsa neda,nezvladnem to..pracujes?ja kvoli tym stavom uz ani do prace nechodim ;(
Adka pribeh tvojej mamy je velmi povzbudujuci. monika co sa tyka tohto "netreba pozerat dalej telku ale obliect sa a vyjst niekde medzi ludi" - v tomto pripade by to bolo skor vyhybanie sa tej situacii a tym podporenie uzkosti.. ja by som to tak radsej neriesila.. ale je pravda ze akonahle si clovek zamestna rozum, tak je to vzdy lepsie
keituskaaa,ja som to po prvy krat dostala na dovolenke...hned po promociach som si neoddychla a odletela do zahranicia za pracou,vela stresu,nefunkcny vztah,v ktorom som zotrvavala a ked sme sa rozhodli ist na prvu spolocnu dovolenku,vsetko to vyvrsilo.autobus sa v polceste pokazil,ked sme konecne dorazili na miesto nemali sme izby a nasledne nato zacala 3-dnova povoden...a ja som sa triasla,vracala ako diva a myslela si,ze som sa pravdepodone zblaznila.aj som si bookla domov lietadlo a odisla skor.a odvtedy to mam...s priatelom som sa rozisla,nerobila mi dobre jeho pritomnost:-)a po polroku som sa citila dostatocne silna odist spat do zahranicia.bolo to neuveritelne ako sa vsetko zrazu zmenilo.bola som stastna,nic ma netrapilo,len som chodila po parties a nasla si noveho priatela.v tom momente ako sme si zacali byt blizsi,tak to opat zacalo.a tak to chodi a odchaza uz 3roky a uz ma to fakt nebavi!ziadne lieky som zatial nebrala,aj ked po rozchode som od obvodneho dostala xanax...tam vsak lezi v zasuvke neotvoreny...ale uz som minula majetky na psychologova a roznych inych zazracnych pomocnikov:-)