Úzkosť

keituska. po prve prestan s tym sebaobvinovanim a vypusti zo slovnika slova "nedokazem, nevydrzim, atd", pretoze DOKAZES a VYDRZIS. ja uzkost sa predsa neumiera a da sa liecit, tak sa uz neboj. v praci si pisala ze sa nemas coho bat, ci sa mylim? ako je to tam? mas nejaky dovod na strach? stresy? napis viac. uzivas nejake lieky alebo vitaminy? ak neberies magnezium, tak skus aspon to, moze ta to trosku ukludnit.

MONIK9 pamatas si ma,pisavala som sem pod nickom Marianne to som ja,som rada,ze ti je lepsie uz,chcela by som mat tvoju silu bojovat,aku mas pracu novu?

KATKA ja viem,ze mas pravdu,len sa bojim,ze to nezvladnem..moj primarny problem je to najhorsie co moze byt-byva mi zle hlavne pred pracou,zostali mi 4mesiace prace v GB a ja nie som schopna to dokopat do konca,citim sa ako uboziak,ked nebudem pracovat,nebudeme mat s priatelom dost penazi na nas vysnivany domcek,citim sa neschopna,ze proste to nedokazem ked uz som tak blizko..donekonecna si opakujem vecer ze vsetko bude ok ze rano sa obleciem,namalujem,pojdem tam vsetko bude super,8hodin a koniec a vzdy sa zobudim o 1,2,3,4 hocikedy,vracala by som strasne a srdce ani nehovorim,nedokazem sa zorientovat co mi je a priatela budim,lebo sa prevraciam stale,je mi zo seba zle ;((

monika moja rec :)

a to vam kto povedal ze s panickou uzkostou sa neda prezit plnohodnoty zivot len sa treba zacat aj liecit a vsetko bude ok.....ja som to zvladla a to som uz myslela ze umriem,teraz sa chytam novej prace,ziadne kde sedite na zadku,este to tak,pridu deti a zivot je zase taky aky ma byt.....a panicka porucha nie je na cely zivot

TATI ja cely den stojim a pracujem fyzicky a aj tazko,rozmyslala som ci sa mi nemohlo nieco stat od toho pruhu/prietrze co mam,ked dviham tazke veci v praci,ci sa mi nezauzlovali creva alebo co a ci to nesposobuje moje problemy s vylucovanim..aj mne pomaha ked sa z tohto vyrozpravam tuna,inak tebe busi srdce tiez?alebo bije velmi rychlo?
BAABIKA ja som najradsej sama len so svojim priatelom,na silvestra sme boli v Londyne a tam bola taka tlacenica ze som sa nemohla pohnut a tam ma to chytilo,..nastastie len par minut mi bolo na zvracanie a buchalo mi srdce,ale som si myslela ze fakt nadherny silvester..beries nejake lieky?

keituskaaaa neblazni. nie je to z uzkostou lahke, ale 1. nikde nemas potvrdene ze je to na cely zivot 2. tieto stavy aj keby boli cely zivot tak sa daju postupnou pracou minimalne o 90% eliminovat, samozrejme ze to nebude trvat dni, tyzdne ani mesiace ale da sa to. 3. su na svete milionkrat horsie veci ako na sa hlupa uzkost ktora nie je vlastne nic ine len hlupy strach a stres ktory si svojou povahou podporujeme. ludia riesia uplne ine zdravotne problemy a toto aj ked je casto na nevydrzanie, da sa s tym zit a da sa s tym velmi dobre pracovat. takze ziadne myslienky na samovrazdu, ok? a hlavu hore a usmev na tvar, pokial s tym nebudete robit nic sami, tak mozte cakat aj donekonecna, same vam to neprejde. lieky vam to tiez nevyliecia. vylieci vam to hlavne zmena vo vasich myslienkach a zvykov v mysleni, takisto treba pokial sa da prisposobit okolie okolo seba tak, aby ste neboli pod stresom a pekne sa venovat sami sebe a svojim potrebam.

Ale inak som robievala aj promá v nákupných centrách no a to by ma teraz asi zabilo, keby ma tam postavia na 8 hodín, po 5 min. by som zdrhla, lebo nákupné centrá a preplnené podniky, to je môj koniec, lebo prvý a aj druhý záchvat som dostala v Tescu.

No u mňa to bolo tak, že ja som bola strašne vychudnutá, ale to máme v rodine, jesť som jedla. Ale kvôli pleti a priateľovi som začala v marci brať HAK, potom štátnice a pribrala som nejaké 4 kilá. To bolo u mňa aj tak stále v norme, ale už ma to začalo trápiť, tak som začala stravu kontrolovať a nejako v októbri brať aj ten Clarinol, prvý záchvat som mala v novembri a odvtedy mi býva stále zle, najmä teraz sa to zhoršilo cez sviatky.:( Som ešte študent, čiže ma čakajú iba skúšky, čo si tiež neviem predstaviť, inak brigádujem, mám ale takú kľudnú brigádu, kde nie som príliš medzi ľuďmi, čiže to ešte ako tak zvládam, ale najhoršie je pre mňa prísť sem a ísť domov, nie je mi dobre medzi príliš veľa ľuďmi.

keituskaaa co sa tej prace tyka,zalezi od toho co robis...ja cely den sedim na zadku,takze mozem byt akokolvek unavena,sediet na zadku zvladam:-)neviem si vsak predstavit,ze by som mala cely den stat na nohach a robit nieco fyzicke v takomto stave!ked mi je vsak velmi zle,tak mam sto chuti zavolat,ze nepridem,no zatial som sa vzdy prekonala a nejak to dobojovala.mne velmi pomaha momentalne,ze si s vami mozem o tom pisat