Úzkosť

TANI,no mam ich teraz casto, ked som brala seroxat asi tri roky, tak na uplnom zaciatku som k tomu brala rivotril a nieco na zvysenie chuti do jedla, ale to sa pekne vylucilo a ostal mi len seroxat,na tom som tieto ataky nikdy nemala, tak som ho pomaly vynechavala, ved viete, tak ako sa ma,bolo to peklo,ale slo,to,ostala som bez vsetkeho, sem tam som dala neurol,no neskor som chytila asi po 2 mesiacoch taky atak, ze som isla naspat k lekarke , s tym, ze este nie som pripravena byt bez AD, ta mi dala cipralex a neurol, ktory teraz po roku zmenila na rivotril...ale nie je to, ako pri seroxate, nechapem tomu...uz mam za sebou aj 10 injekcii apaurinu a nijake zmeny...pojdem ju zasa niekedy navstivit asi...

Rivotril je antiepileptikum, ak ti nezaberú neurol, povedz to doktorke, vymení ti ho... mne napríklad robil zle oxazepam

Babika súhlasím, sme tu takí ľudia, ktorí zbytočne veľa premýšľajú... ja sa teda medzi nich radím :( neboj sa, mňa stokrát denne napadne, že už ide atak, potom si vynadám a nič nepríde a ak aj niečo ide, tak predýchavam, ak ani to nezaberá, tak si dám magnézium a podľa možnosti si oddýchnem... niekedy si skúsim aj zacvičiť, ale niekedy mi to aj zhorší stav, to je fakt... no a v krajnom prípade fuknem polku neurolu...

Ja si myslím, že máš pravdu, príčina byť musí, dnes som bola si zaplávať a je mi lepšie, ale stále mám ten strach pri srci, ako bude ďalej. Už som veľakrát čítala, že sú to choroby najmä intelig. ľudí, ktorí veľa premýšľajú o sebe a podobne a vidím to aj tu, že je to tak. Všetci píšete rozumne, bez zbytočných pravopisných chýb. My sa asi nedokážeme uvoľniť, keď je zle, rozmýšľame prečo a keď zasa dobre, tak sa bojíme, že sa to môže vrátiť. Podľa mňa sa nám to zhoršilo aj sviatkami, lebo sme nemali povinnosti, tak sme zasa len zamestnali hlavu myšlienkami o nás.

adulik, a co je to ten rivotril? ja beriem neurol, ale nezabera..teraz si idem dat na spanie zolpidem-poznas..?

Prečo sa vám to vrátilo? AJ mne sa to vrátilo. A viem už aj prečo. Lebo som nespravila nič preto, aby sa to nevrátilo. Nič, len som si poctivo každé ráno zapila antidepresívka... inak nič. A vy čo máte deti, tak myslite trochu aj na nich a to takým spôsobom, že sa začnete venovať sebe a robiť niečo so sebou... to predsa nie je možné, aby sa vám takéto hrozné stavy ťahali roky... to je proste niekde chyba... Mne je zle každý deň, nemám také dni, že je úúúplne dobrý, ale sú lepšie ako pred pár mesiacmi a nevzdám sa a nebudem zúfať, ale dúfať a skúšať a hľadať, lebo viem, že iná cesta nie je.

ADULIK a ty mávaš takéto ataky ako popisuješ teraz často? Lebo to je kurňa niekde problém... niečo ťa musí zvierať a kým na to neprídeš, tak to nepustí... A TOBI aj ostatné dievčatá, čo takto cvičenie? Ja mám pocit, že každý kto má úzkosť má problémy s chrbticou a s krčnou chrbticou, ale ožarovanie na cétečku ani behanie po doktoroch nevedie k ničomu. Cvičiť, plávať a masáže. Ja som nabehla na režím, že cvičím pravidelne ráno a večer, niekedy som aj uprostred dňa, keď som si spomenula a akonáhle to zanedbám na pár dní alebo vypustím - hlavne večerné cvičenie - tak už to cítim, že to nie je dobré. Na masáž chodím každý týždeń a na plaváreň sa stále len odhodlávam, ale rozhodne musím a pôjdem. A idem aj akupunktúru znova, aj homeopatičké (tá je už na nervy zo mňa chúďa), aj kineziologičke... proste chodím a riešim to a hlavne si riešim život, je to teraz horor, samé zmeny, môj svet sa otriasa hore nohami, ale viem a cítim, že toto je tá správna cesta, že toto bolo treba urobiť, lebo niekde hlboko cítim, že zase začínam žiť a tešíť sa zo života a na život...

TOBI, moje stavy? Z nicoho nic, aj ked vraj to ma pricinu, mi pride zle, je mi zle tak, ze nemozem dychat,pali ma na hrudi, srdce sa mi zozbusi, je mi na odpadnutie, trpnu mi ruky, nohy, toci sa mi hlava, mam pocit, ze zomieram...pozname to tu mnohi...

TOBI AJ ja som mala hrozne stavy ,nezaujimalo ma nic, detom varila mama ,nikde som nechodila ani na dvor .S nikym som sa nechcela rozpravat stale som len nato cakala kedy mi zas zostane zle.Ja som nachodila predtym na internet,nemala som cas som bola totalny vorkoholik. NO a odkedy sem chodim viem ze som s tymto problemom neni sama,velmi mi pomohli zacala som inak rozmyslat. Ja som tuto potvoru nemala 13-rok.,no niekedy sa pritrafilo ze som spanikarila,ale ako nad tzm rozmyslam vsetko som si privodila sama.Vcera vecer som nato vstala ze sa mi tazko dycha ,rozbuchalo srdce a triasli sa mi nohy ja hned letim k oknu jak zmyslov zbavena ale potom predycham a spim dalej.V inej forme to zatial nedosloa toto sa mi stalo pred pol rokmom. ja mam skor ine problemi,pred tzm bol strach ja som sa hrozne sledovala ked ma volakde pichlo uz som panikarila stiipe ma v chrbtici,trha ,ale uz viem ze su to nervy a preto sa uz toho nebojim.Mne sa strasne chvel zaludok ,bola som depresivna a to mi bralo energiu . teraz uz je to lepsie TUK,TUK, musim zaklopat.Len musis zvladnut tu uskost ona ta nici.Mne vtedy Misiak povedal ze to prejde len to potrebuje cas.Tak ze dufam ze sato uz nevrati.NEBOJ TOBI ZVLADNES TO a ako tana povedala teraz sa ty nestaraj o nikoho teraz si tu teraz tz prvorada ani tebe nikto neveri tak im ukaz ze si silna .adka

tobi velmi rad by som ti poradil,ale na kazdeho posobi nieco ine.
takze na to musis prist sama.
ale jedno viem naisto,ze nieco existuje,len to treba najst