Úzkosť

to je fakt fajn pocit vediet,ze v tom nie som sama,i ked to nevylieci,urcite povzbudi...ja som si kedysi myslela,ze taketo choroby postihuju len starych ludi,ale teraz je taka nejaka blba doba,cim dalej,tym viac mladych ludi trpi psychickymi poruchami.Teraz sa mi to stalo uz aj pri pozerani casopisu. Neuveritelne! Bol tam projekt jedneho domu, v jednej izbe bola taka sikma stena a vyzeralo to uplne stiesnene a deprimujuco,ja mala pocit ze sa zadusim pri pohlade na ten obrazok. Je to vöbec mozne? Nedokazala som sa na to pozerat. Niekedy si myslim, ze patrim na psychiatriu. A to sa mi este nestalo casto...

Dovolím si ten odkaz sem hodiť ešte raz, lebo ten Zuzkin nejde otvoriť:
www.deprese.com

TAMKA áno, pri výkyvoch počasia mám výkyvy aj ja...snažím sa to moc neregistrovať... Lebo ak prší a mne nič nie je, ale očakávam, že mi bude zle, lebo prší, tak mi bude zle... To je ako s TATI a s tou kuchyňou...verím tomu, že pokaždé, keď teraz vkročíš do kuchyne, tak už to čakáš a skúmaš, či to ešte neprišlo :)) to viem podľa seba... TAMKA a neješ tých liekov nejako priveľa? Prečo máš dvoje antidepresíva? A lexaurin berieš dlhodobo?

Ahojte, píčem prvý krát do tohto fóra.Aj ja sa liečim na GUP už rok. Začiatok bol hrozný, taký ako to včetci opisujete.Mne sa to stalo v Bille náhle mi prišlo zle, krútila sa mi hlava, búšenie srdca a nemohla som sa nadýchnuť.Teraz papkám Citalopram, Coaxil a Lexaurin a som v pohodičke, len ieto zmeni počasia mi vadia niekedy mám pocit akoby o znova na mna išlo, aj vy to pri zmene počasia cítite nejaké také zmeny?

Minule tu bol jeden link, čo dala Sunnie. Čítali ste to niekto?
www.deprese.com...
Je tam všetko, čo poterbujete o panickej poruche vedieť. Presne to, čo som sa dozvedela aj na DPS, len časom som už pozabúdala niektoré odborné výrazy, a podľa čoho sme tam pracovali na terapiách. Ak ešte máte otázky prečo a ako sa z toho dostať a nechodíte na terapie, skúste si to stiahnuť a vytlačiť a potom študovať. Alebo chodťe na terapie, na nete sa ešte nik nevyliečil, to je len pre zábavu a porovnanie skúseností, vyrozprávanie sa, odreagovanie, pokecanie... ja viem, že to pomáha, ale nelieči.

ahojky, TATI ako? noo ja sa mam celkom fajn, uz som pisala,ze priatel prisiel o pracu-to ma trapi ale na druhej strane som taka vyrovnana, kludna, ze viem ze niekto je so mnou, hoc neni doma a je niekde na kave...mozno je to sibnute, ale tak to citim...no ale hned ako sa dohodol na vypovedi tak hladal novu pracu a ma aj moznost ist,lebo ho chcu..je to mimo nasho mesta a hlavne do vecera, cize cely den a toho sa ja obavam...BRATISLAVA ja som presne to co popisujes zazila aj ja u kadernicky ona ma farbila a strihala a ja so myslela,ze odpadnem a som sa zo stolicky ani nezdvihla, len som sedela a nepovedala nic...a ten pocit tazoby na hrudniku a pocit,ze sa zadusiim som mala asi pred mesiacom a pol v aute a bolo to brutalneee blue...tak ta uplne chapem..pa a drzte sa.. o tati a pekne si to napisala ono je to nejak tak...kata

tati .. to s tym casom je naozaj velmi zaujimave.. :) ..aj ked si myslim ze je to skor nahoda .. alebo podvedome ocakavanie ze ´´uz to ma prist´´ a potom to pride :( Ja robim tiez tieto hluposti .. vzdy ked idem sem do BA do tejto izby kde to na mna znovu prislo .. mam blby pocit.. a najviac to mavam v nej... ale uz presla od vtedy doba.. a uz to na mna tak nevplyva ako na zaciatku .. :)

bratislava,hovor mi o tom nieco...zijes si pekne spokojne svoj zivot a zrazu na teba pride nieco o com si ani netusila,ze existuje.v prvom momente si myslis,ze si sa zblaznila,potom prechadzas stadiom ja tomu,neverim,to musi byt nieco fyzicke,nejaka hormonalna nerovnovaha,potom mas pocit,ze uz nikdy nebudes schopna zit normalny zivot a pravdepodobne s tebou ani nikto neostane,ked si takato 'sibnuta' a potom prichadza faza kedy to ako tak prijmes a hladas riesenia...aspon ja mam pocit,ze takto nejak sa to u mna v hlave vyvijalo:-)ale neboj,ako vidis,nie si v tom sama!je nas pozehnane:-)

tak aj ja sa musim prihlasit do "klubu",stalo sa mi uz tri krat,ze na mna zrazu,uplne necakane prisla uzkost,zalial ma studeny pot a co je najhorsie,mala som pocit,ze sa zadusim.hrozne!velka tazoba na hrudi a nemöct dychat,ten pocit neprajem nikomu.naposledy to bolo u kadernicky,sedim v tom malom priestore s melirom na hlave a citam.zrazu to pride,utekam von,usta otvorene,hned ma napadlo,ked tam teraz odpadnem,povezu ma do nemocnice aj s tym alobalom na hlave? :-)) ale v tej chvili mi to take smiesne neprislo,len odvtedy mam strach z uzavretych priestorov,asi je to fakt o psychike,ze teraz sa uz toho strachu nezbavim,ale preco to prislo ten prvy krat? ved nikdy predtym som na to nemyslela,ani som to nepoznala...

tome,aj som na teba vcera myslela,ze ako ti je,ci si uzivas chatu;-)