Úzkosť

Zuzana ty berieš nejaké AD?

Ahojko,tak už som dom a veľmi som sa na vás tešila.Trochu som si oddýchla ale dnes mi ja tiež od rána nejako čudne.Hrozne sa mi točí hlava ako už dávno nie.Moja švagrina ma tieto problémy od roku 2001 od pôrodu niekedy je to horšie niekedy lepšie ale má to stále aspoň som som sa mala s kým porozprávať o rovnakom probléme.Na ňu to príde väčšinou večer a jej poradili dýchať do vrecka len neviem do akého a jej to vždy pomôže.Ona už absolvovala všetko psychiatrov,psychológov,kadeakých liečiteľov,tetoxikáciu organizmu no proste všetko čo jej kto poradil ale vracia sa to hoci nie až tak často ako predtým ona vtedy nemôhla ani šoférovať teraz už v pohode a tiež brala AD o ktorých tam píšete

Ahoj táňa.To fakt sranda.Čo sa týka Neurolu,nemyslím si ,že by si zostala na ňom závisla.Myslím,že keď sa Ti uľavý nebudeš ho vobec potrebovať.

tak NELA toto je sila :) ahojky :)

ADULIK koľko už berieš ten cipralex? Stále ti nezaberá? Ja ten Fevarin už dva týždne, ale ništ, ďalšie hororové ráno mám... joj, zase ma prepadá sebaľútosť, najradšej by som sa zahrabala. Ja si dávam polovicu toho neurolíku 0,25 tak dva až štyrikrát za deň... pri ataku si dám celý, niekedy aj jeden a pol, ale už ma to serie, lebo ho beriem dva mesiace

Adulik od kedy si na cipralexe?

Tana, ahoj, beriem teraz tolko neurolu, kolko mi treba,zvycajne tak 0,25mg,asi tak 2/3krat denne,nie vzdy je to rovnako, su dni,ked si dam hned zrana 0,5...tak uz nic...ale su dni,ked ich spapam viac...inac ked som zacinala spracou,tak to bolo strasne,otvarala som okna,nemohla dychat .no konecna, ale pomaly to samozrejme aj za pomoci , vtedy seroxatu, slo, viac premahania sa,viac prace,menej casu na rozmyslanie nad sebou, nad kontrolovanim si tepu, tlaku...inac mozes byt stastna, ze mas okolo seba ludi,ktori ta chapu a podporuju, aj ked nikto, kto tym nepresiel ani len netusi,co clovekpreziva, ked nap.leti v noci na pohotovost,lebo si mysli, ze konci...ja somtostastienemala, nechapu ma rodicia...no co uz...

Pýtala som sa ho :) celkom dobre nevedel odpovedať, ale myslím, že ako súčasť života. Je mojou oporou obrovskou a podporuje ma v pozitívnom myslení. Niekedy ho to myslím trochu obmedzuje v jeho bežnom živote, ale hold prispôsobuje sa. Mám myslím v tomto veeeľké šťastie, že je to človek, ktorý tomu rozumie, vie o čom to je a uľahčuje mi to, nie naopak. Okrem toho mám aj skvelých rodičov, ktorí sú mi oporou a teraz sme si veľmi blízko a aby to nebolo všetko, tak mám aj priateľov, ktorí rozumejú a podporujú a snažia sa ako vedia... vlastne mi nič nechýba, xixi. Lenčok a prečo sa pýtaš vlastne?

ooo ak sa smiem spytat ako tu tvoju "chorobu" berie tvoj priatel?

a teda ja mám úzkostno-depresívnu poruchu s panickými atakmi a tetániu...