Úzkosť

no Gapetini, to že sú ľudia na tom oveľa horšie mi je jasné... len mi príde také prízemné sa tým utešovať... a tiež ma desí predstava, že raz s týmto skončím v nemocnici... ja neviem, proste mi to pripadá ako konečná - pre mňa samozrejme, niekomu inému to môže pomôcť. A ešte prosím trochu objasniť túto časť, lebo tomu som vôbec neporozumela :"Takze riesit ci sa s dusevnych problemov dostat bez AD, alebo s alterant. medecinou mi pripada minimalne cudne. A ked som dal precitat tuto stranku nasim clenom takpovedali, ze to neni o dusevnych problemoch". Ďakujem

U kazdeho je to inak, ja mam spojenu uzkost a depresiu a ked sa dostanem do akutneho stavu este asi jeden a pol mesica sa to zhorsuje a az potom pomaly sa to zacina lepsit. Inac nedami nepovedat, ze ked si precitam tunajsie prispevky tak obcas krutim hlavou, alebo sa zasmejem. Preco? No ked je cloveku zle tak si mysli zeje natom najhorsie na svete a ma cierne myslienky. Tak som na radu odbornika zacal pomah v zdruzeni dusevneho zdravia. Tam som prisiel na to, ze vela ludi je na tom ovelahorsie. Takze u nas 50% clenov ma za sebou elektrosoky, 80% clenov sa s problemov nedostane bez pobytu v nemocnici. Takze riesit ci sa s dusevnych problemov dostat bez AD, alebo s alterant. medecinou mi pripada minimalne cudne. A ked som dal precitat tuto stranku nasim clenom takpovedali, ze to neni o dusevnych problemoch.Ale nechcem nikoho nahnevat, iba poukazat aka je to siroka skala problemov. Tiez vam dodat odvahu, ze este nie ste n tom tak zle...

Ako som tu dopísala poobede tú správu, tak hovorí priateľ, že ideme na kávu a ja že sa mi nechce niekde vysedávať, že poďme na bicykle, v najhoršom sa hodí o zem alebo čo... tak sme šli, tak kľudne pomaličky, iba niečo vyše pol hodinky, sme zašli k Váhu a teraz som unavená ako pes, ale spokojná, že som to zvládla :)

SUNNIE a ty čo robíš? (myslím v práci). Služobky to je horor, to mi ani nehovor :)

GAPETINI ako si myslel tú vetu, že "ja som po 5 tyzdnoch este neni ani uplne na dne..." celkom dobre som tomu neporozumela... Ja už 9 týždňov mám takéto stavy a 7 týždńov beriem AD a nič a nič, žiadny posun

Ja som sa dala vypísať hlavne kvôli tomu, že sa mi neustále točila hlava a myslela som, že odpadnem, stále sa mi zdalo, že idem do bezvedomia... nevládala som chodiť ani do vedľajšej kancelárie, nieto ešte s niekým komunikovať alebo ísť sto metrov ďalej na obed. Práca ma baví, mám ju rada a ad zmenou premýšľam až teraz, práve z toho dôvodu, že či ma priveľmi nezaťažuje... rada by som si len znížila úväzok a našla ešte nejakú inú, celkom odlišnú a úplne kľudnú, len neviem aká to je :)

Ja som este nebola kvoli tomuto PN, aj ked mi niekedy bolo fakt strasne a pracovala som s vypätim poslednych sil. Pripadne som si zobrala den-dva dovolenky. Nikto v praci nevie ako na tom som. V kazdom zamestnani je to tazke pri takychto stavoch, nikoho nezaujima ako sa citis a musis podat 100%ny vykon. Ja som niekedy ratala kazdu minutu do padla a myslela ze z koze vyskocim. Ale vzdy som to nejak prezila. A neuvazovala si nad zmenou zamestnania ked ta to takto stresuje? Mozno by ti vyhovovalo nieco kludnejsie. Ja tiez musim napr. chodit kazdy mesiac minimalne 1x na sluzobku co ma tiez stresuje, ale inak mam pracu rada, tak si vzdy poviem ze ten den-dva musim vydrzat a potom bude zas chvilu klud.

SUNNIE neskúšala... beriem neurol nie lexaurin, on mi pomáha, len ja sa strašne bojím závislosti, dávam si minimálne dávky. Vo štvrtok idem novej psychiatričke, snáď niečo vymyslí panebože, len nejako prežiť dovtedy. Napríklad včera mi bolo celkom dobre a dnes je to asi za trest zas

Nuž ja robím s deckami, so stredoškolákmi, robota to nie je ľahká a nedá sa mi len tak povedať, že teraz na prednášku nejdem alebo teraz tú skupinu zruším, lebo idem umreť... ja keď pôjdem do roboty, tak sa očakáva 100% výkon, nie menej. Každý tam máme presne svoju pozíciu a každý musí makať na tom svojom, nikto nepotiahne za teba. Takže keď prídem, tak musím byť pripravená ísť naplno... jedna vec je mať prácu, kde si vypisuješ nejaké papieriky alebo telefonuješ a zabudneš na blbé myšlienky...do takej by som išla. Ale začína školský rok, to je u nás veeeľmi husté obdobie a predstava, že naskočím do toho vlaku v takomto stave je pre mňa smrteľná. Lebo som takto fičala dva mesiace na konci školského roka, už som cítila, že je toho veľa, ale nešlo to zastaviť, takže som si povedala, že kým nebudem úplne v poho, tak znovu do tej práce nepôjdem proste

Tana ja som po 5 tyzdnoch este neni ani uplne na dne... Az po dvoch mesiacoch zacina mierne zlepsenie a po troch sa da uz aj zit. Bohuzial nie je to ako chripka ze za dva tyzdne prejde. Co sa tyka roboty uplne chapem tvoje obavy. Prvy krat ked ma doktor poslal do prace po troch mesiacoch tiez som nechapal preco ma posiela ked mi je este zle. V dalsom kole sombol na marodke len dva tyzdne ked bolo najhorsie. Do roboty som isiel sam, pytas sa preco? Lebo prides na ine myslienky a nezaobers sa sebov.Tiez predkolegami samusis inac drzat ako doma a aj cas potom ubehne rychlejsie. Jasne ze mi tam bolo naprd, ale az tam som prisiel naa to kolko clovek znesie-viac ako konik. Prada vela zalezi aj aku mas robotu-neda sa zovseobecnovat. Teraz sa snazim PN uz uplne vyhnut, poznam kedy bude velmi zle a vtedy si berem dovolenku a ostatne zle dni uz zo zatatymi zubami pri videni hviezdiciek vydrzim. Takze skus, prekonavaj sa budes silnejsia a ak to nepojde pojdes znovu na PN. Neni hanba spadnut,ale treb sa hanbit ak prestnes bojovat a nevstanes...