Úzkosť

ooo neboj sa, aj to raz pominie, mne posledne vyse roka trvalo sa z toho dostat, ale asi to stalo zato, som na omnoho slabsich liekoch, je to ako neskutocny sen...aj babetka raz budu:)

Aj ja zazivam niekedy taketo stavy ze idem MHD a chyti ma totalna panika ze niekedy aj vystupim a musim to predychat. Neviem cim to je, ale chyta ma to hlavne v autobuse, to je pre mna horor cestovat MHD a ist na dovolenku busom by bol koniec...

SUNNIE ja to s tým fyzickým pohybom ale myslím v takých hraniciach, že ísť sa zničiť. Včera som bola polhodinku na bicykli, dnes som len povysávala byt, podotýkam, že plávajúcu podlahu, takže minimálna záťaž. Ale proste premôcť sa a niečo spraviť. No a o mojej diagnóze vie asi toľko ľudí, že na dvoch rukách ich spočítam, ale to sú tí, ktorým verím a oni ma poznajú a veria mne. Cudzím to nerozprávam, kašlem na nich, ani v robote im to nemienim povedať, aj keď budem doma pol roka...Ideme dopozerať včerajší film, čo sme nestihli, lebo sme zaspali, ale poobede sa ozvem, pa

nelka neberiem nič okrem spitominu čo nieje AD a sem tam lexaurinu.Musím sa vám pochváliť čo sa mi stalo včera večer.Celý deň som pila antilipidný zelený čaj.vypila som asi liter,káva k tomu a večer som cestovala autobusom domov.No čo vám budem hovoriť aký horor som prežívala.Už už som myslela že poviem šoférovi nech mi zastaví niekde v poli a vtedy prišiel na mňa taký preukrutný strach že som si musela dať lexaurin srdce mi báchalo až v krku.Viete si predstaviť žeby som to nevydržala teraz sa na tom s dcérou smejeme ale mne robilo zaťažko ešte aj rozprávať.Ja by som to s tou dovolenkou tiež neriskovala kvôli tomu som nešla ani ja tento rok môže sa stať že by si pos... dovolenku nielen sebe ale aj iným.Ešte pokiaľ by si bola niekde na Slovensku tak sa dá zbalíš sa a ideš domov,ale vonku by som neradila.

Ja ked mam ist na dovolenku, tak mam najprv tiez z toho vzdy stres aby mi tam nebolo zle. Dokonca som raz isla do Grecka vo velmi zlom stave (nemohla som vediet ze ma to chyti akurat na dovolenku) ze som si nadavala na co som sa to dala a ako tam 2 tyzdne prezijem, cela dovolenka bude nanic a tak. Prvy den bol este dost zly, ale potom mi to uplne preslo a mala som krasnu dovolenku. Pozicali sme si auto, robili kazdy den nejaky program a bolo to fajn. Len sa treba niecim zamestnat aj na dovolenke, potom to je lepsie. Takze hlavu hore, prides tam na ine myslienky a bude dobre.

ooo neboj sa, aj to raz pominie, mne posledne vyse roka trvalo sa z toho dostat, ale asi to stalo zato, som na omnoho slabsich liekoch, je to ako neskutocny sen...aj babetka raz budu:)

Nela ja mam uzkostno depres. poruchu...dlhu dobu som uzivala Zoloft s nejakymi prestavkami, potom som ho vysadila a bum, padla som este nizsie, keby vetdy nebolo nepriaznivych ziv. udalosti, asi by som sa udrzala...no ale to je teraz nepodstatne...
po dlhom boji a neuspesnom sa zaradeni naspat do zivota mi bola navrhnuta psychosomaticka klinika v PK, ktora mi znacne pomohla. Uplne od zaciatku zhodnotili moju diagnozu, vysadili stare lieky a hladali pre mna dobru kombinaciu liekov, mozem povedat ze ked som tam prisla bola som "zavisla" na xanaxe, ktory uz teraz nechcem vidiet. Momentalne beriem AD IXEL, zevraj ide o slabe AD, jednej francuzskej firmy, ktora ma malo vedlajsich ucinkov, co mozem naozaj potvrdit, po hnusnom Zolofte mi zmizla chut na sex, po tomto sa mi vratila:)...cize celkovo svoj pobty hodnotim velmi pozitivne. Vobec som sa tam necitila ako v nemocnici, lebo na tom oddeleni to tak ani nevyzeralo, ide o zmiesane oddelnnie muzi, zeny a bolo nas tam vela mladych a aj starsi k nam super zapadli. Vytvorili sa tam uzasne priatelstva, mali sme tam aj kopec zabavy, programov. Moje liecenie spocivalo v individualne, skupinovej terapii, muzikoterapii, arteterapii, pracovnej terapii, kazdy vecer sme hrali zabavne hry alebo kreslili podla rozpravky, chodili sme na vylety atd atd...snazia sa ti tam komplexne pomoct a no a vzdy si aj tak pomozu najviac pacienti medzi sebou, clovek tam pride na vela veci a inak si vazi zivot a aj svoju chorobu lahsie prijme...

Mne pohyb alebo sport velmi nepomaha a stoji ma velke sebazapretie vybehnut do fitka, doma upratat atd. ked mam tieto stavy. Ked sa uz do niecoho pustim, tak fachcim, ale nie ze by mi potom bolo moc lepsie. Ale aspon sa niecim trosku zamestnam, stale lepsie ako lezat a cumet do plafona.
Ja mam tiez super manzela ktory somnou toto vsetko znasa. Ale 100x ti mmoze niekto povedat ze vie ako sa citis alebo ta chape, ale pokial sam nezazil tieto pocity, veru nevie. No aj mala podpora je pomoc. Inak ludia v mojom okoli nevedia co mi je, ani neviem do akej miery by to pochopili kedze dnes si este stale dost ludi mysli ze pokial sa liecis u psych. tak si uplny cvok, bohuzial.

Zhruba o mesiac ideme do Egypta.Keď som v pohode,tak sa teším,ale keď mám úzkosť ,tak je to katastrofa

no vidíš, tak ti zaberá, tak potom je to ok a niet sa čoho obávať :) mňa tiež na tomto fóre niekedy vystresujú niektoré príspevky a si vravím, že radšej už ani neprídem, ale zase však, taký je život... ten má to, ten tamto a ja ono... :)