Úzkosť

Ahojte, ja mam tiez 28 rokov, a Edinka, drzim tipalce, aby si to zvladla bez liekov, ale mne sa o nepodarilo...a nakoniec ,mne to bolojedno ,co mi daju, ijekcie, lieky, kedy mi vtedy povedali, ze mam napr. fakt len napr. pit hoci aj moc, tak by som ho pila, len aby som sa nejako dala dokopy,...inac ja som stale v praci,chodim, robim, co sa da,mam pri sebe vzdy vodu a neurol,ale fungujem...len cez vikendy je o horsie...musim sa prinutit vzdy pracovat, ak ked niekedy to nejde...

ADULIK tak to ti ten cipralex asi nezabral, veď to po takom čase by si už neurol dávno nemala potrebovať... psychiatrička čo na to? nechce ti ho vymeniť?

Nela, ahoj, na cipralexe som nieco viac ako pol roka...

jááj a 28 rokov mám. A ty?

Ja som už tuším šiesty týždeň na péenke... nezvládala som to v práci, to neustále pretvarovanie a robím s deckami, tak to bolo o držku. Pôvodne som si teda myslela, že budem PN tak týždeń, ale nejako sa mi nedarí. Ja mám úzkostnú poruchu, mám ju asi 4 roky, 2 roky som brala antidepresíva a bola som v pohode relatívne, potom som ich v januári vysadila a v júni som odpadla a tam sa mi spustili všetky tie stavy znova. Takže som znova začala brať AD, ale nezaberajú mi žiadne. Nejaký čas som sa tak trápila v práci, ale teraz som proste doma. To predýchavanie poznám, ďakujem. Ty to máš asi len nejakú prehnanú reakciu, iste sa z toho čoskoro dostaneš. Ja to mám ako následok veľmi veľkých stresov, choroba moja, choroba v rodine a pod...

Ahoj Tani. Presno to mam čo ty. Ako fungujem? Je to síce pravda, že keď som chodila 60 km od môjho domova pracovať 2x týždenne, chodil somnou môj brat, lebo boli prázdniny a on nemal čo robiť. Ostatné dni som bola v našom meste. Vzdala som sa toho. Už nechodím. Tam mi bolo hrozne. Teraz pracujem len v jednom meste, ale stale telefonujem, že keby som náhodou niekde odpadla, aby o tom niekto vedel a poslal mi pomoc, alebo počúvam rádio, čo ma núti premýšľať, ked sa tam o niečom debatuje. Takto asi prežívam, psychologička hovorí, že sa to dá vyliečiť bez liekov. Teraz som začala bránicové dýchanie, čo mi ona odporučila. Keby si chcela môžem ti to popísať, ako sa to robí. A ty ako funguješ? Koľko más rokov?

ako počas týchto troch mesiacov funguješ? chodíš do práce či ako? ja to presne poznám - pocit, že stále odpadnem, nízky tlak, točenie hlavy... dôverne mi to je celé známe

EDINKA aj mne to začalo odpadnutím...keby som vedela ja sama ako sa z toho dostať, tak ti hneď poradím... tiež chceme bábätko, ale viem, že bez liekov sa teraz z toho nevyhrabem proste. je to sviňa táto choroba

Ahojte všetci.
Aj ja mam taký problém. Začalo sa to pred tromi mesiacmi, keď na dovolenke som si narazila malíček. Ale to až tak, že kým sme došli do hotela malíček mi zfialovel. Pri vstupe do hotela som sa pozrela na malíček a už som vedela, že nie je dobre. Myslela som si, že ho mám zlomený. Povedala som manželovi, že mi je hrozne zle, chcela som íst po schodoch na druhé poschodie, (pretože mám fóbiu z malých priestorv) nedošli sme. Na prvom poschodí mi prišlo tak zle, že som odpadla. Neviem od čoho to bolo, či som bola dehidrovaná alebo som sa až tak veľmi zľakla. Pokračovalo to aj na druhý deň, neodpadla som síce, ale veľmi som sa bála ísť do izby na druhé poschodie. Ked sme prisli domou, nevedela som, že existuje takáto nejaká choroba. Začala som chodiť po lekároch, vyšetreniach, no skončila som u psychiatričky a u psychologičky. Stale sa mi točí hlava, mam nizky tlak, všade sa bojím ísť sama, je to hrozné. Bojím sa, že niekde odpadnem, nikto ma nenájde, ostanem tam ležať,atd .....
Lieky veľmi nechcem brať, pretože plánujeme bábätko. Keby niekto vedel ako sa dostanem z toho bez liekov, prosím poradťe mi niečo. Budem veľmi vďačná. Ďakujem.

GAPETINI tak držme sa témy... naša téma sa volá úzkosť a preto tu riešime svoje úzkostné stavy... také veľké duševné poruchy sa už riešia skutočne inde