Úzkosť

Monika takže ďalšia mladá baba... tie stavy na odpadnutie poznám dôverne, ach jo

ja mavam len take pocity ze odpadnem,taka nahla slabost......a od tych liekov mam stale sucho v ustach,vody pijem na litre....

no to teplo asi neprospieva tani,ale ja slniecko tak milujem......aj ja mam havka ale este ma len 4 tyzdne,to nie je na prechadzky lebo ho ani z travy nie je vidno ale je poslusny chlapec

Baby stáva sa aj vám, že máte zahmlené videnie? Ja v týchto stavoch často mám to, že ma mi proste zahmlieva jedno alebo druhé oko... mám na čítanie okuliare, ale niekedy ani s nimi riadne nevidím a nosím ich aj celý deň, lebo mám proste také zahmlené. Dnes to mám od rána, je to otrasné

deti este nemame aj ked teraz v blizkej buducnosti planujeme len neviem ci je to mozne aj s touto chorobou.....ja si neviem predstavit sedavu pracu niekde 8 hodin v kancli,to by ma porazilo......mne umreli rodicia ked som bola este mlada matka 10 rokov,foter 20rokov som mala,prvacka na VS a aj do prace som chodila do BA a hypo na dom a este bez surodencov,bez babky,dedka.... tak som sa pretlkala zivotom sama vo vecnom strese a teraz sa dostavili po 8 rokoch nasledky......

fuu, baby ja som sa vybrala von so psom, že nebudem predsa sedieť celé dopoludnie doma... no boli sme tam necelú polhodinu a som myslela, že ani nedôjdeme späť... no ale došli sme samozrejme, ja bledá ako stena, on rozčúlený, že tak krátko...

cez víkend som si dopriala čo sa dalo ale cez týždeň mám málo času.Ty nemáš stres v práci keď toľko cestuješ? Máš aj svoju rodinu? Myslím tým manžela a deti

ak ta praca bavi tak toby som nemenilalebo karatka zmenilapracu a po mesiaci sa vracia naspat do tej starej....tak to chce zmenu stylu zivota,trocha sportu,prechadzky...kozmeticka,kadernicka...

práve naopak,práca ma veľmi baví.Problém je v tom že je psychicky dosť náročná a v pondelok nikdy neviem čo ma čaká,takže ja mám kritické hlavne pondelky a to bol ešte predĺžený víkend.U mňa bola práca hlavným spúšťačom,ale tiež vďaka nej sa pomaly z toho dostávam ale fakt len pomaly.Len ako som písala zmenila som prístup,už nemusím byť za každú cenu najlepšia a postupne som zistila že všetci sme nahraditeľní /keď som bola na PN/.Niekedy však pociťujem ponorkovu nemoc.Pracujem tak už skoro 12 rokov tak by to chcelo asi zmenu

ja netusim kde pracujes,ale mam pocit ze tu pracu asi moc nemas rada.....chcelo by to pozitivny pristup,hlavne stale zamestnavat mozog niecim co ta bavi.....