Úzkosť

Ahojte, ale ste toho popisali, kym som tu nebola. Fajn, pomaha mi to, ale je nas volako coraz viac, na jednej strane dobre, ze clovek vie, ze v tom nie je sam, na druhej strane nikomu neprajem prezit co i len jeden panicky atak. Podla mojich skusenosti je najhorsia neistota, Findina, neboj sa so srdieckom to nema nic spolocne, ako pise Tana. Tiez pise o dychani 6-3-6-3, to zabera, tiez mam odskusane. Ktora z vas to nechodi do velkych hypermarketov, Tesco a tak? Ak sa chces z tejto choroby dostat, musis tam postupne zacat chodit, ak sa mu vyhybas, iba udrziavas svoju chorobu. Ja som mavala panicke ataky v autobuse a v metre. A predsa som prisla domov, liecit sa- autobusom. Stravila som v nom 26 hodin. Zo zaciatku mi bolo tak zle a zovrete hrdlo som mala, ze som este na stanici vystupila von a medzitym mi niekto ukradol penazenku a mobil, lebo v panike som nechala kabelku na sedacke v autobuse. Nastastie, okrem mobilu, v penazenke som mala len 700,- Sk, takze az taka velka skoda sa mi nestala. Prisli aj policajti, vysetrovali to asi tak, ze ci nik nic nevidel. Nik nic.. To trochu odputalo moju pozornost, tak som ten zaciatok cesty celkom prezila. Pomohli mi aj obycajne keksy na stiahnute hrdlo, ked som ich chumkala, akoby sa uvolnilo. Ja som sa najviac bala, ze sa mi hrdlo celkom stiahne a ja sa zadusim. Je to podobne, ako ked sa bojis, ze dostanes infarkt, ked ti silno bije srdce pri ataku.
Tiez som brala AD a velmi mi pomohli. Teraz ich neberiem asi 11 mesiacov, preco, to je na inu temu. Chcem vas len povzbudit a pripomenut vam, ze sa da z toho dostat. Nevyhybajte sa vsak situaciam, ktore vam sposobuju problemy. Predsavte si, moja mama, ktora nevie vela o tychto veciach, len tak zdravym rozumom pochopila, ze musim chodit von, vyvijat nejaku aktivitu, zobrala ma na vylet. Strasne som nechcela ist, ale som jej to slubila, tak som sla. Nielenze sme sli autobusom, este ma vytrepala na Chopok lanovkou. Baby, to bolo strasne, taky strach som mala a hlava sa mi krutila, hrdlo stiahnute, ale potom to vsetko preslo samo. Odvtedy viem a odporucam vsetkym, nevyhybat sa. V tom case mi akurat zacali zaberat AD, asi po mesiaci od ich nasadenia. Ale po roku som tam bola znovu a nic mi nebolo, ziadny atak, nic. No aby som sa len nechvalila, verte mi, viem co je to bojovat s tymi zlymi myslienkami, ktore nam sposobuju stavy uzkosti. O tyzden letim lietadlom znovu domov. Autobus neprichadza do uvahy nie zo strachu, ale je to srasne dlha a nepohodlna cesta, momentalne aj drahsia. Len ked pocujem lietadlo nad hlavou, uz mam hrcu v hrdle. ( denne ich tu pocujem a vidim niekolko desiatok ) Bojim sa, ani neviem coho, ani nie ze spadne, skor toho neprijemneho pocitu tam hore. Uz som raz predtym letela, mozno preto, ze to bolo prvy krat, aj som sa bala aj som bola zvedava, ale teraz sa snazim ako viem, aby mi nebolo zle, len pri pomysleni na lietadlo. Viem, ze to prezijem, musim... ( ak nie, nebude to v dosledku ataku uzkosti a paniky )
Prajem vsetkym pekny den.

Caute.
Vcera som troska studoval o tychto poruchach a zistil som ze aj ja mam ataky.ked odide strach a smutok cize depka tak sa mi zovrie zaludok citim tlak v hlave a citim sa velmi blbo.taka vnutorna triaska.zevraj to mam s alkoholu ten strach ale ked sa spatne zamyslam tak som mal atak a spanikaril som a odvtedy ten strach.obycajny atak ktory ked sa zamyslam tak mam roky ale vzdy som ho ignoroval.zacal som mysliet na nieco ine a preslo to.vobec som sa nad tym nezamyslal co to je,ale naposledy vo mne vyvolal depresiu ze mi to nikdy neprejde a ze som chory a odvtedy som sa zacal pozorovat.co s toho vypliva?ze preco som to tazsie dychanie vzdy dal bokom a teraz zrazu neviem?lebo citam taketo diskusie a vsetko co ludia pisu a vsetko si zosobnujem.doktory povedali ze to je nic dali spitomin a prechadzalo to.potom citam diskusie a poviem si ved to su ataky a je to panicka porucha.pritom mam uplne inu diagnozu a doktorka povedala ze za 2.tyzdne zacnu ucinkovat AD a nic mi nebude.lenze ja somar musim chodit na diskusie a vsetko si privolavat.uz aj manzelka mi zakazuje citat to.potom sa mi vzdy stav zhorsuje lebo si namyslam.pritom tie ataky su lahko zvladnutelne.zacnem mysliet na nieco ine a atak nieje.cital som ze panicka porucha sa neda vyliecit a uz sa utapam a lutujem.a pritom mam depku z uzkostou len som to nepoznal tak som z toho vystraseny a bojim sa ze nevyzdraviem a je mi do placu.nedokazem zit plnohodnotny zivot.ale pritom ked nieco robim a nespomeniem si na to tak mi je fajn nic mi nechyba a som zdravy.a zrazu ta myslienka na ataky a je mi horsie,do placu a privolavam si to.je to normalne?keby som tolko nestudoval na nete o tomto tak uz som mozno davno s toho vonku a vobec by som na to nemyslel.AD beriem 6.den uz aby zabrali.lebo niekedy som vonku a z nicoho nic sa mi chce plakat a to nevyzera dobre :) co si o tom myslite?prepacte za ten dlhy list ale potreboval som to zo seba dostat.ked som doktorke povedal ze sa bojim ze sa nevyliecim tak sa zasmiala a povedala ze ine pripady sa vyliecili a ze za par dni ani nebudem vediet ze mi nieco bolo a ze AD budem brat 3.mesiace a vsetko prejde.asi sa uz stretla s takymito pripadmi ako som ja :) neviem presmerovat myslienky mimo chorobu ktoru ma pritom tisice ludi a je uz pomaly normalna u kazdeho.ale ked ja si vsetko beriem tak osobne.a pritom mam 2.kamaratov ktory maju panicku poruchu ale hroznu.jeden dostane atak a nevie dychat.musia mu hned pichnut injekciu inak by sa zadusil.bere lieky a uz 3 roky zije v pohode bez ataku a uz berie len smiesnu polku tabletky.a druhy berie cypralex a nic mu nieje uz rok.ziju plnohodnotny zivot.tak potom neviem preco sa ja obavam a utapam ked sa vyliecili horsie choroby.asi to bude tym ze citam diskusie typu neda sa to vyliecit.co si o tom myslite?asi si odpojim net :D

FACE a odhliadnúc od toho ataku, je ti po zvýšení dávky lepšie?

KATKA vraj áno, ževraj to mal v mladosti dlhé roky a nevedel vôbec, čo sa to s ním deje.. nikomu to nehovoril... on mal teda takú slabosť, úzkosť a derealizácie, to točenie hlavy, čo morí mňa to nemal, ani ataky. Ale pred rokmi mu to všetko vraj zmizlo - len tak ako prišlo...

FACE tak je úplne jasné, čo ti to vyvolalo... sama si sa vystresovala. To poznáme. Negatívne myšlienky treba okamžite likvidovať. A už keď príde atak - teraz už vieš, čo to je a ako začína - tak okamžite začať zhlboka dýchať spôsobom 6-3-6-3, to znamená na 6 nádych, na 3 zadržať dych, na 6 výdych, na 3 zadržať a tak stále dokola. To mi poradila moja nová psychiatrička a niekoľkrát mi to veľmi dobre zabralo. Ďalšia vec pri ataku je nepanikáriť - povedať si, je to atak, poznám to, zvládnem to, zase prejde... nenamýšľať si, že zomieram, nemyslieť na to, že odpadnem alebo skolabujem alebo podobné veci. To platí aj pre FIDINU. A áno Fidina, som si istá, že toto sú prejavy ataku ja ich mám presne také - točí sa mi hlava, že mám pocit, že v tej sekunde odpadnem, zalieva ma horúčava striedajúca sa so zimnicou, trasiem sa, som taká slabá, že ledva prepletám nohami atď. Prolaps mitrálnej chlopne mám aj ja, nie je to z toho - už veľakrát som to tu zdôrazňovalo, že to s tým nemá nič spoločné a netreba panikáriť, že to je niečo so srdcom. Nie je.

tanicka a preslo to otcovi?

Tak najskor ma zacala priserne boliet hlava. Stale som plakala, pocitovala som beznadej a uzkost. Strasne som sa obavala, co so mnou bude, ked ma nezoberu na vysku, co budem preboha robit a take myslienky. Bola mi hrozna zima, triasli sa mi ruky, nedalo sa mi dychat, strasne som sa bala, ze co to je so mnou. Bolo mi dlho navracanie a neskor som aj vracala.

face...ako u teba prebieha panický atak???? je ti aj zle?? opíš mi to prosím......

Pomylila som sa. Rano aj vecer 100 mg, teda dokopy 200mg. Tak som to myslela:)

Ahojte, prvykrat som mala panicky atak. Myslela som, ze zosaliem. Fakt, netusila som, co sa to so mou stalo. Bola to hroza. Ako sa tomu da zabranit?
Tani, teraz beriem rano aj vecer sertralin 200mg. Bolo mi celkom dobre a nahle prislo toto. Len ma trapia nejake veci, tak mozno preto sa to spustilo. Uz by som to nikdy nechcela zazit.