Úzkosť

Ahoj alex.ja som nikdy nemal taky atak ze by som to nezvladol.mne doktorka povedala ze 6.mesiacov sa to prelieci a je to ok.v podstate by som AD nebral lebo ataky su v pohode ak su to vobec ataky lebo som hypochonder :) ale dal som sa na ad lebo ked to prislo dostal som obrovsky strach.a neviem preco.nie strach o seba ani o moj zivot ale skor o manzelku ze si ju nezasluzim a pod.prejavili sa vo mne take emocie,strach a plac.a preto som sa dal na AD.beriem ich 6.dni a verim ze pomozu a ze ich nebudem brat viac ako pol roka :) lebo ja som fit len ta psychika nejako odisla :)bolo to asi znamenie lebo som si daval denne par piveciek ale uz som 6 tyzdnov bez kvapky alkoholu a venujem sa len manzelke.:)zrazu mam vela casu a neviem co s nim asi preto si namyslam choroby a ataky ale zas lepsie ako chlastat :D mozno preto mi je kazdy vecer lepsie a ulavi sa mi lebo to uz sme spolu s manzelkou.pekny vecer

takže som začal navštevovať psychologičku, s ktorou som nebol spokojný, tak som prešiel k inej, pretože viac verím alternatívnym formám liečby (homeopatia vyliečila moju nespavosť). zatial som bol len na jednom sedení, takže uvidím budúci týžden či som urobil dobre. celkovo je moj stav ako jedna velka sinusoida. raz hore, raz dole. zo začiatku to boli predvídatelné stavy. začalo som mať velmi sucho v krku, mal som pocit že neviem prehltnuť ani sa poriadne nadýchnuť. takže ked sa to začínalo, lahol som si a snažil sa to "prežiť". problem s cestovaním sa zlepšil natolko že som zvládol aj dlhšiu cestu vlakom, aj ked nie uplne v pohode. auto odriadim ale nikdy nejdem sám-pre istotu. v poslednom čase sa mi však tieto stavy vracajú bez toho aby ma na to upozornilo sucho v krku. predtým som takisto nemal problem ísť medzi ludí, čakať pol dna u lekára, ale včera som napríklad musel "zutekať" z mesta kde som mal vybavovačky. tak teraz som trochu v rozpakoch či je to nejaké dalšie štádium, zlepšenie, zhoršenie alebo o čo ide. velmi mi pomohla moja mama, pretože to sama dobre pozná a mala to dlho bez toho aby vedela o čo ide. lekári jej dokonca tvrdili že si vymýšla. našťastie dnes sa o tomto probléme vie ovela viac. lekárka mi potvrdila že to je dedičné. mal som velké štastie v neštastí a mama ma stále podporuje a usmernuje, čo a ako mám robiť a že sa hlavne nesmiem vzdávať

Sunnie, ano, dychanie do sacka pri ataku. A ooo nevies ako je to presne s tym kyslikom a oxidom uhlicitym, baby, kto Vas lieci? Viem, ze asi Vam to ziadny doktor nevysvetli, ked idete na kontrolu, alebo predpisat lieky, ale sa potom necudujte, ze Vam je zle. Dychanie do sacka, alebo do brucha pomaha, pisala aj Tana, dychanie 6-3-6-3. Zda sa mi, ze sa len spoliehate na lieky, ze zaberu a nerobite vsetko pre to, aby ste sa z toho dostali, vsak, Misiak? Studujte, zhanajte fakty na nete, robte nieco pre seba, zmente svoje stare navyky, ktore Vas dostali az sem. A verte tomu, ze sa to podari. Drzim vsetkym palce.

ahojte vospolok. už tri mesiace trpím problémami s úzkosťou a som velmi rád, že som natrafil na toto forum, škoda len že nie skôr:) u mna to začalo tým, že som bol dlhodobo vystavený stresu v práci. s prácou som doslova žil a úplne som sa stránil spoločenského života. išlo mi hlavne o to čo najviac a najrýchlejšie zarobiť, tak som si bral stále viac práce, už som ani poriadne nespával. dopoval som sa všelijakými taurínovými nápojmi a zle som spával. potom prišli zlomové dva týždne kedy šéf odišiel na dovolenku a prenechal mi nejaké svoje povinnosti. popritom som sa už dlhší čas zaoberal svojim zdravotným stavom a jeho úzkostlivým pozorovaním, kedže som prekonal v priebehu štvrtroka dva zápaly plúc. popri práci som robil dve fušky, a začalo mi to prerastať cez hlavu, ale ešte vždy som mal pocit že všetko zvládnem a vyriešim a oddychovať že môžem aj na dochodku. den pred príchodom šéfa spať do práce som sa vybral na prvú tohtoročnú dovolenku, ktorá mala spočívať v domácom lenošení. a vtedy to prišlo. bolo velmi dusné počasie a vo vlaku cestou domov som mal velké problémy s dýchaním. doslova som mal pocit že sa udusím a umriem. na polceste som vystúpil a privolal si sanitku. nechali si ma na noc na pozorovanie v nemocnici, dali mi lieky na upokojenie ale na druhý den mi nebolo o nič lepšie. tvrdili mi že to je psychické vyčerpanie, čo aj bolo. po pár dnoch som mal pocit že sa všetko vracia do normálu, potom som však zistil že nemožem cestovať akokolvek, prišiel na mna po tyzdni další atak a stále som nevedel o čo ide, tak ma znova vzali do nemocnice na pozorovanie. potom som absolvoval rozne vyšetrenia ktorých výsledky boli samozrejme negatívne. konečne som sa odhodlal na "posledny" krok a navštívil psychiatričku. tá mi predpísala tabletky, čo mi pomohlo, ale malo mi to podla jej vyjadrení odoznieť po 6tyzdnovom preliečení. to sa však nestalo, takže mi odporučila psychologičku plus pokračovanie v doterajšej medikálnej liečbe

Ahoj dada.dik za povzbudenie.ja sa atakov nebojim lebo ich zvladam v pohode.je to len taky neprijemny pocit ktory viem odohnat.ja sa len bojim a neviem coho.smiesne ze? :) teraz mi je fajn ako kazdy vecer.citim taky vnutorny nepokoj.take trasenie vo vnutry ale myslim ze ked sa prelieci psychika tak to prejde.poznam vela ludi co sa dostali z horsich problemov tak si nemyslim ze takato uzkost z depkou co ma v podstate neohrozuje je nejaka vazna.ale niekedy jednoducho spanikarim ked si spomeniem ze som chory.a pritom ma to nejako neobmadzuje.jedine co mi obmadzuje zivot je myslienka ze som chory a tym si to privolavam.smiesne ale verim ze casom ma to nebude bavit mysliet na blbosti.ved mam super manzelku s ktorou planujeme babatko.to buse ozivenie :) drzim vsetkym palce.dobru noc

Ahojte holky akluci.no konecne som sa sem dostala aj ja.chodim do roboty makam ako kon,a citim sa tak o 25% lepsie,len to nechcem zakriknut.asi mi sadli tie nove lieky co mi predpisala ta nova psychiatricka,len to nechcem zakriknut.este mi sem tam pride zle,ale vzdy si pomyslim,ze je to len v tej mojej hlave zakodovane a treba to odkodovat.Tani ty si sa rozisla s priatelom?tak som neni sama.ako to zladas?ale tesi ma ze ti je trochu lepsie.Misiak nikdy nesmies pripustit,aby si spanikaril a dostal strach,lebo ked prepadnes panike a strachu,tak to je to najhorsie co moze byt.pomysli si vtedy ze to je len v tvojom podvedomi a ze sa ti nic nemoze stat.ja som mala podobne ataky,ale vzdy som sa snazila nespanikarit.aj ja som sa bala ako to vsetko zvladnem hlavne v robote,a co ked to na mna pride?co potom,a teraz na to kaslem,jednoducho musim.vzdy si pomyslim ze raz mi ozaj bude dobre,a v to pevne verim.ako to prislo tak to aj odide,hoci by som sa s tym mala pasovat este neviem ako dlho.takze vsetci sa tu drzte,neprepadavjte panike a ked je vam najhorsie pomyslite si,ze druhy maju vaznejsie choroby a dokazu sa s tym vyrovnat.ja dobre viem ze naburana psychika nie je nic prijemne,hlavne vtedy ked vas nema kto podrzat,a musite sa spoliehat sami na seba.takze hlavu hore a hor sa do boja a zvitazit.to je rozkaz.pozdravujem vsetkych a ja uz idem do hajan,lebo rano skoro vstavam do prace.majte sa tu krasne a verte ze aj na nas sa raz stastie usmeje.ahojte dada.

jo, pri hyperventilácii iba ... spomalí to dýchanie a to ti neviem presne opísať s tým kyslíkom a oxidom uhličitým, ale s tým to súvisí. Je to aj v knihe Ako sa zbaviť stresu a depresie bez liekov

dychanie do sacka???

Ehm, pokiaľ je pri ataku hyperventilácia - veľmi zrýchlené a plytké dýchanie, tak sáčok pomôže

.....mne pri ataku pomohlo dychanie do papieroveho sacka, to mi pomohlo najviac. V Anglicku ma ucili dychat podla hodin, ale to som uz zabudla.