Úzkosť

To neviem Alex, ono to je od počiatku tak, že muž je ochranca ženy, tak neviem, či to plynie z vysokých nárokov na mužov. Podľa mňa je to prirodzená vec, že ženy toto očakávajú, to sú proste role dané biologicky. Ale nikto zase netvrdí, že chlap nemôže revať. Ja napríklad žiadne seriály nepozerám ani pri ničom neplačem... tak to sa nebude týkať pohlaví...

No vidíš Alex za slzy sa hanbiť nemusíš,nie sú výsadou slabochov,keď máš pocit že sa potrebuješ vyplakať tak sa vyplač,ja si poplačem aj pri pošte pre teba a to pravidelne každý týždeň.Môjho muža som síce plakať ešte nevidela,ale pokiaľ je niečo v telke radšej ide do kuchyne,určite však keby si poplakal za slabocha by som ho nepokladala.Určite je viac takých chlapov ako ty, len to skrývajú.Čo na to tvoja priateľka?

Katka, davam ti zapravdu. vyjadril som len svoj názor a som rád že si reagovala. teraz viem že úzkosť sa nevyhýba nikomu a je vela faktorov ktorú ju možu spôsobiť. s tými prilišnými nárokmi na seba si trafila klinec po hlavičke, teda aspon u mna. nikdy som so sebou nebol spokojný, hoci som vo svojej profesii úspešný a už som niečo aj dosiahol, stále som chcel viac-možno nejaká vnútorná potreba vyniknúť, získať slávu a pod. teraz mi to všetko pripadá ako márne-koho som sa snažil ohúriť?

Tani, pýtam sa sám seba či to nie je práve tým že sa to od nás ako mužov čaká. že budeme vedieť vyriešiť aj zložité situácie a chrániť svoje partnerky, rodiny atd. a ked niektorý chlap taký nie je, tak sa aspon tak tvári, pretože povedzme si rovno ktorá žena by chcela nejakú citlivú padavku. prečo drvivá vačšina mužov nerada chodí do kina na romantické filmy alebo neznáša tie seriály ktoré ich partnerky? nie je to tým, že sa boja ukázať svoju slabosť, resp.ludskú prirodzenosť. a nevedie nás to celé k tomu, že v sebe určité veci dusíme, a potom jedného pekného dna to vypláva na povrch? ja som napr.vždy dusil v sebe slzy ked som videl niečo dojímavé ked som bol v spoločnosti a sledoval som ostatných že sa im ani nepohla brva.možno boli taký vnútorne silný alebo tak dobre to hrali. teraz si naschval pozriem relaciu ako Modre z neba a dobre sa schuti vyrevem, prip.si pustim nejaku srdcervucu pesnicku, a zistujem ze sa mi potom dýcha a žije lahšie. velmi sa mi ulaví potom. ale stále ešte cítim že je toho vo mne vela čo som zadržiaval žial, smútok, dojatie, atd. nechcem tým nikoho brániť ani sa nikoho dotknúť, len chcem poznať aj iný názor. samozrejme, že aj ženy majú tieto problémy. to je nepopieratelné a prirodzené. vsetci sme predsa ludia

alex - napisal si toto "ak je to dieťa priebojné a spoločenské, tak pochybujem, že by trpelo niekedy v budúcnosti úzkosťou." - prepac ale nesuhlasim. vzdy som bola priebojna, samostatna, smela, vystupovala som (spievam), spolumoderovala v rozhlase, vynikajuco sa ucila atd atd. stalo sa vsak v mojom zivote a rodine dost vela veci, ktore mi neprospeli.. a tiez prilisne naroky na seba ako na osobu ti k tomuto ochoreniu "dopomozu"

alex to je presne to, prečo sa taký bezdomovec nelieči na psychické choroby? Pretože žije zo dňa na deň netrápia ho veci ktoré trápia mnohých z nás.Prečo tieto choroby postihujú vo väčšine prípadov ľudí zo stredoškolským ale hlavne z vysokoškolským vzdelaním?Fakt sa to vymyká logike ale je to tak.Preto aj ty prehodnoť svoj život nechcem tým povedať aby sa z teba stal bezďak,ale urči si čo je pre teba na prvom mieste,myslím že je to ako u každého zdravie.Nemysli na to že to ma tvoja mamina a jej súrodenci ty si ty .Ja by som sa musela zblázniť keď mi máme v rodine Alzelhaimra majú zomrela na to moja starka, dve mamine sestry a ma to aj jej mladší brat.Ja si poviem že mne sa to určite vyhne.V tom horšom prípade aspoň nebudem mať starosti a vtedy už určite žiadnu úzkosť pociťovať nebudem tak hlavu hore a začni žiť!!!!

ešte čo sa týka toho detstva, ja si na detstvo tiež velmi rád spomínam, ale problém bol práve v tom že som nebol zo strany rodičov dostatočne pripravený na stresovejšie situácie a spoločenský život. mama vtedy velmi trpela úzkosťou a sama bola slabá, takže bola rada ked sa o nás s bratom postarala aby nám nič nechýbalo, otec bol stále na cestách aby uživil rodinu a netrávil s nami moc času. takže som bol častejšie s babkou, ktorá ma zas príliš rozmaznávala. myslím si preto, že tvoj prístup k deťom je to najlepšie čo im možeš dať. drzim palce:)

Alex ono chlapi sú zväčši logickí a analytickí... z toho si nič nerob:)

dakujem zuzka:) dospeli sme aspon k tomu, že psychické ochorenia asi nemajú logiku. hoci je to pre mna o to ťažšie, pretože som až príliš logicky a analyticky uvažujúci človek. a možno je to práve upozornenie na to, že život nie je len o tom. uvidíme...

Alex omyl prežila som úžasné detstvo plné lásky a porozumenia prvú stresovú situáciu som prežila keď mi ako 20ročnej zomrel ocino ale potom ďalej pohoda nikdy som neriešila zložité situácie vždy som si vedela sama poradiť a poradiť aj iným myslím že som vždy bola silná osobnosť a nikdy by ma nenapadlo že raz budem bojovať s touto chorobou.U mňa to tiež začalo psychickou vyčerpanosťou tak kamarát brzdi, si ešte mladý.Tiež som si na seba brala viac ako som bola schopná zniesť ale u mňa to nebolo pre peniaze. Takže tieto problémy môže mať každý a nik nemôže povedať,že jeho sa to netýka lebo silný jedinec.Môže to byť dedičné ale aj nemusí preto sa snažím svoje deti vychovávať tak aby sa dokázali v živote postarať sami o seba aby neboli zakríknuté nikde ich za ručičku nevodím.Je to pre mňa ťažké pretože ich hrozne milujem.Cez prázdniny chodili na brigádu aby vedeli čo je to zarobiť si peniaze hoci na všetko im peniaze dáme,jednoducho si myslím,že na život sú ako tak pripravené.Alex držím prsty a bojuj nič nieje také hrozné aby sa to nedalo riešiť