Úzkosť

Alex, k tomu fajceniu ti mozem nieco povedat, snad ti to pomoze. Vsetci vieme, ake je fajcenie skodlive, o to tu nejde. Opisem ti moju skusenost. Ked som dostala prvy panicky zachvat, v noci sme ubezali na pohotovost. Asi po dvoch hodinach cakania ( anglicke zdravotnictvo NHS ) mi lekar odporucil nefajcit. Zjavne nevedel co mi vlastne je, a tak sa to tahalo cele dva mesiace, prva terapia bola-nefajcit. Ziadne lieky ani vysetrenia sa nekonali, uz som spominala, ze ma neskor angl. doktori liecili na zapal hrdla a alergiu. Prestala som teda nie z jedneho dna na druhy, ale z druheho na treti, lebo ked atak odoznel a bolo mi dobre, tak som si este jednu zapalila. Lenze ataky sa vratili a ja som poslusne prestala fajcit, hoci som mala obcas aj chut. Vydrzala som 4 mesiace. Vies preco som zacala? Nie len ze som chcela a mala chut, ale chcela som to byt znovu ja a dokazat si, ze je to len v mojej hlave, nie je to sposobene cigaretami, chcela som zit ako predtym, aby ma choroba v nicom neobmedzovala. Chapes co tym myslim? Nikoho nenahovaram na fajcenie, sme dospeli ludia a rozhodujeme sami za seba. Toto je len moje rozhodnutie.
Ti tvoje je len na tebe. Mozes prestat fajcit, aspon usetris nielen svoje zdravie, aj penazenku.
Moj sukromny nazor je, ze to nema s PP a uzkostou nic spolocne.

aj mne je hrozne na prd misiak a mám také hrozné pocity...ide ma šlak trafiť... stále prehodnocujem ten rozchod, mám sto chutí ísť domov za ním, ale viem, že to by bolo zle, lebo to nič nerieši a vždy to takto dopadne... juj bože

Misiak, je to stopro dobré pre uzdravenie. ak máš nutkanie tak plač. potvrdili mi to aj lekári, že to je jedným zo sposobov uzdravenia. a ak to prichádza takto spontánne, mas štastie pretože tvoj mozog prišiel na sposob ako ten podvedomý "stres" odbúrať. ja si to musím umelo vyvolať pozeraním nejakej dojímavej relácie, filmu alebo počúvaním nejakej srdcervucej piesne. ale vždy sa potom citim o niečo lepšie.

depresie a PP mozu postihnut hocikoho. aj ked je pravda, ze zalezi hlavne od povahy, ako si clovek vsetko berie. a ako vie spracovat stres. niekoho ani nejaka velka tragedia nezlomi a niekomu aj malo staci aby ho zlozilo. a niekomu pre istotu ani nedojde ze problem je problem :-))

nie je nic horsie ako to dusit v sebe. ja si poplacem az ked to na mna raz za cas vsetko dolahne a veru sa mi vtedy dost ulavi. vyplavi to negativne emocie.

zvyknem si poplakat na manzelkinom pleci.neviem co ma to chyti ten plac.je pravda ze sa mi potom ulavi.myslis ze mozog sa dokaze naozaj sam uzdravit?nic mi nechyba a predsa sa mi chce plakat a musim mysliet na to ze som chory aj ked v podstate niesom.dufam ze s pomocou AD sa dam dokopy.ved teraz aj ked pridem do cudzieho prostredia tak sa zacnem bat a neviem coho.a vtedy dostanem tie tlaky do hlavy a zovretie ale to v pohode zvladam.privolavam si to par krat za den ale nemam az take ataky ako ste spominali.musim sa dat konecne dokopy.

Caute.uz som doma.velmi zle sa citim psychicky.ked sa mam horsie fyzicky tak to viem v pohode prekonat.ale z nicoho nic sa mi stiahne zaludok a chce sa mi plakat.a neviem preco.hrozne sa zacnem bat citim sa slaby a chce sa mi plakat.a pritom mi nic nieje.neviem to ovladnut.pomozte prosim ako to ovladat.aj ked mi je dobre tak sa stale zamyslam nad chorobou.ved mi je dobre a ajtak sa trapim.kedy to uz prejde.

Alex no ako tak čítam, tak môj vzťah sa tak nejako podobne vyvíja... Dnes som išla do obchodu a stretli sme sa tam... vždy revem, otrasné. A dnes sa mi otrasne točí hlava, zase nemôžem dobre chodiť. Bola som síce hodinu so psom a v tom obchode, ale už som mala dosť cestou domov

Tani, mas pravdu. nemyslel som to tak že to zaleží na pohlaví. je to skôr vec osobnosti každého, len si možno sám nahováram že keby som si niekde poplakal, tak ma budú mať za slabocha apod. Zuzka, dakujem za podporu, dlhé roky som sa vyhýbal plaču,a teraz zistujem že lieči asi rovnako ako aj smiech. mal som 7ročný vztah plný lásky, hnevu a všeličoho, ako v telenovele, ale už 2roky som sám.a rovno vravím, že mi chýba niekto blízky a cítim potrebu niekomu svoju lásku dať, pretože ako sa pozorujem,neodovzdaná a neopatovaná láska sa u mna mení na negatívne pocity, zúfalstvo, depresiu atd. a čo sa týka mojej bývalej priatelky, nemala rada "slabochov" a prílišné prejavy zalúbenosti. ale zo začiatku bolo všetko skvelé. až neskôr sa naše rozdielne povahy začalo naplno prejavovať a prekonali sme 5-6rozchodov v roznych intervaloch. prezili sme toho vela a uz sa nam proste neda byt ani kamaratmi, ani partnermi, len od seba, pretože sme sa navzájom vedeli velmi zraniť ku koncu

Tani, mas pravdu. nemyslel som to tak že to zaleží na pohlaví. je to skôr vec osobnosti každého, len si možno sám nahováram že keby som si niekde poplakal, tak ma budú mať za slabocha apod. Zuzka, dakujem za podporu, dlhé roky som sa vyhýbal plaču,a teraz zistujem že lieči asi rovnako ako aj smiech. mal som 7ročný vztah plný lásky, hnevu a všeličoho, ako v telenovele, ale už 2roky som sám.a rovno vravím, že mi chýba niekto blízky a cítim potrebu niekomu svoju lásku dať, pretože ako sa pozorujem,neodovzdaná a neopatovaná láska sa u mna mení na negatívne pocity, zúfalstvo, depresiu atd. a čo sa týka mojej bývalej priatelky, nemala rada "slabochov" a prílišné prejavy zalúbenosti. ale zo začiatku bolo všetko skvelé. až neskôr sa naše rozdielne povahy začalo naplno prejavovať a prekonali sme 5-6rozchodov v roznych intervaloch. prezili sme toho vela a uz sa nam proste neda byt ani kamaratmi, ani partnermi, len od seba, pretože sme sa navzájom vedeli velmi zraniť ku koncu