Úzkosť

Zuzanka, myslel som to tak, že podla tvojich problémov so zápalom hrdla (nepátral som dozadu v diskusii o čo presne šlo a aké su nadvaznosti) ma napadlo, že ja som mal dlhšie problémy s mandlami. asi som to napísal velmi skrátane a vyznelo to inak ako som chcel. nechcel som sa ťa dotknúť. prepáč. vážne nemám chuť srandovať o chorobách...

Sorry Alex, mandle, to je nieco ine, nechapem, robis si srandu? Ok, tak o mandliach. Moj syn mal taku anginu, ze skoncil na infekcnom, kde mu davali ATB do zily, chceli mu ich vybrat, ale sa bal, tak si to nedal urobit. Po 9 mesiacoch dostal znovu taku silnu anginu, ze potom sa hned isiel objednat na operaciu. Takze mas slusnu sancu este si to rozmysliet, lebo pol roka, co su v poriadku, nie je tak velmi dlhy cas.

katkaxxx: ahoj a nebolo by to aj po slovensky? :o) moja anglictina nieje az taka dobra xixi

nasla som nieco na margo tych otravnych myslienok typu "co ak":
The more you "try" to push them away, the longer they linger and the stronger their impact. When we welcome and give room to unwanted thoughts, they lose their significance and quickly diminish. When you impose a false sense of importance upon a thought, it will often appear more serious than it deserves.

Time again is a great healer concerning this condition. I allowed them to flow in and flow out and I didn’t react. When I did this, I noticed the scary thoughts seem to lose their scary edge. Stop fighting them, just say: come if you wish, I no longer care, you are not important.

Don’t ever tell yourself that you must not think these thoughts. Let all thoughts come; do not run away from any of them; see them for what they are, just thoughts, exaggerated because of the way you feel. They can do you no harm and they mean nothing. They won’t be around when you recover, so pay them no respect. The best way to alleviate these intrusive thoughts is to allow them their space by NOT trying to force them out.

Zuzanka, velmi dakujem za reakciu, pomohla mi. mimochodom, aj mne chceli už už vyberať mandle kvoli chronickým angínam, ale teraz neviem asi si ich nechám, lebo už dlhšie (cca.pol roka) sú v poriadku. Misiak, to čo si popísal presne poznám podla seba. mám chuť a dovod žiť, ale akoby som nemal na to dosť síl. je to zvláštny stav a to ma občas ubíja ešte viac, lenže sa snažím si to nepripustiť. niekedy však na mna príde atak a trvá mi nejakú hodinku kým sa znova vrátim k "zdravým" myšlienkam.pri mne stojí rodina a hlavne mama mi velmi pomohla, pretože vie o čom to je, pri tebe stojí manzelka. asi to chce len čas a pozitívne myslenie:)

Zuzanka, velmi dakujem za reakciu, pomohla mi. mimochodom, aj mne chceli už už vyberať mandle kvoli chronickým angínam, ale teraz neviem asi si ich nechám, lebo už dlhšie (cca.pol roka) sú v poriadku. Misiak, to čo si popísal presne poznám podla seba. mám chuť a dovod žiť, ale akoby som nemal na to dosť síl. je to zvláštny stav a to ma občas ubíja ešte viac, lenže sa snažím si to nepripustiť. niekedy však na mna príde atak a trvá mi nejakú hodinku kým sa znova vrátim k "zdravým" myšlienkam.pri mne stojí rodina a hlavne mama mi velmi pomohla, pretože vie o čom to je, pri tebe stojí manzelka. asi to chce len čas a pozitívne myslenie:)

Nema zmysel zotrvat vo vztahu ktory nefunguje, prisposobovat sa a dufat ze sa to raz zlepsi, ze sa ten clovek zmeni atd. Za tu dobu uz mozes byt niekde inde s niekym inym co za to stoji. Ked raz nieco neklape, nebude to klapat tak ci tak.

Zuzanka, velmi dakujem za reakciu, pomohla mi. mimochodom, aj mne chceli už už vyberať mandle kvoli chronickým angínam, ale teraz neviem asi si ich nechám, lebo už dlhšie (cca.pol roka) sú v poriadku. Misiak, to čo si popísal presne poznám podla seba. mám chuť a dovod žiť, ale akoby som nemal na to dosť síl. je to zvláštny stav a to ma občas ubíja ešte viac, lenže sa snažím si to nepripustiť. niekedy však na mna príde atak a trvá mi nejakú hodinku kým sa znova vrátim k "zdravým" myšlienkam.pri mne stojí rodina a hlavne mama mi velmi pomohla, pretože vie o čom to je, pri tebe stojí manzelka. asi to chce len čas a pozitívne myslenie:)

Tani, ak máš ten pocit, že tvoj vzťah sa vyvíja podobným smerom ako môj, tak by som to riešil radikálne-to sa mi to teraz vraví ked sa ma to netýka. mne trvalo velmi dlho kým som prišiel na to že to za to nestojí, a pritom som mal tolko náznakov pod nosom-lenže zalúbený človek si ich tak lahko nevšimne. ked som vyjadril nespokojnosť s niečim (mimochodom absolutne odmietala slovne riešenia problémov.maximálne tak hádkou.) alebo som trošku rebeloval, vyriešila to tak že sa so mnou rozišla. a ja som za nou doliezal, a dával všetko dokopy, pretože mi jasne dávala najavo že chyba je na mojej strane. a ja som jej to žral. a takto to šlo dokola asi 5krát. šiesty rozchod bol mojim "debutom" ale mal som na to dobrý dovod na rozdiel od jej "vymyšlačiek". proste som to už nezvládal. velmi zle to niesla-akoby sa sluha dovolil dotknuť kralovnej. musím povedať že sme zažili vela pekného, ale vela som si aj vytrpel, a po rozchode sa mi ulavilo-nechcem aby to vyznelo voči nej hnusne. proste sme si nesadli. za tých 7rokov som toho ohromne vela musel v sebe dusiť, pretože ako som spomínal, nechcela riešiť problémy, s tým že je to moj problém a ona nemá náladu to riešiť. dnes už viem že som urobil chybu a nechal som si skákať po hlave, a to sa podpísalo aj na tom, že už 2roky som sám. pretože vždy ked sa mi niekto páči, alebo so mnou niekto flirtuje, snažím sa dotyčnú spoznať ako najlepšie sa dá, všímam si podrobne jej správanie a ked sa mi čokolvek nepáči, proste to neriešim. zjednodušene povedané, nechcem už urobiť chybu a hladám niekoho "kompatibilného" a ak je to možné, tak lásku na celý život ako sa vraví. na druhej strane sa však može lahko stať že niekomu ukrivdím, alebo ho zle odhadnem, a vlastne tým ochudobnujem aj seba, pretože možno som svoju životnú lásku už stretol len o tom neviem. ale stále hladám dalej a dúfam. viem len, že nechcem byť sám. Tani, ak si na toho chlapa citovo naviazaná, viem že je to o to ťažšie. tiež som to prežil. ale skús si predstaviť budúcnosť, či to má zmysel,či ten vzťah splna tvoje predstavy a či nie je čas posunúť sa v živote dalej. lebo ak ten vztah nie je (príp.ťažko bude) taký ako by si ho chcela ty, budeš sa len trápiť a o to vo vzťahu teda nejde. a určite sa netráp otázkami typu, čo ak si nikoho nenájdem-spomínam to preto, že mna to trápilo-bol som milo prekvapený že aj ked nemám o svojom vzhlade vysokú mienku, vždy sa našla kočka ktorá prejavila o mna záujem(lenže ja som jej nedal šancu ked mi na nej čokolvek nesedelo, ale to som ja). takže ti držím palce aby si sa rozhodla podla svojho srdca príp.rozumu. schválne nepíšem, že správne, pretože človek si nikdy nemože byť uplne istý čo je správne, kým to neskúsi. dúfam že ti to čo som napísal aspon trochu pomože. drž sa:)

Tanicka to mi je luto.ale ty mas na to dovod.a to je normalne ze je clovek smutny ked ma na to dovod.lenze ja sa nechapem a nepoznavam.bezdovodne sa trapim a to uz je cudne.a ked mi uz je dobre tak sa zacnem zamyslat ci ma tu nieco vlastne bavi.nepoznavam sa.ved mam chut zit a zaroven ma nieco brzdi.
neboj smutok prejde a bud sa date dokopy alebo to preboli.lebo na tieto rany treba len cas.