Úzkosť

no ja uz mam toho dost.. dala som si polku neurolu. to nie je normalne so mnou uz.. furt zle pocity furt predstava nejakej situacie a pocit uzkosti proste furt furt... ah jo. nechcem vas demotivovat baby, radsej ma ani necitajte :D pisala som si s kolegynou co je PN kvoli depresii a uzkosti a pisala mi ze jej bolo posledne strasne zle na ceste k lekarovi.. ze uplne na odpadnutie, ze ju dali na infuzky. a ze dalsi raz ked mala ist k lekarovi tak ju pekne poslala mama samu - naschval - a ze pekne prezila celu tu cestu, nic jej nebolo. je to velmi velmi vela o psychike a o nasom postoji.. len mna stve to ze mam tie postoje prepracovane a premyslene a ja mam proste len take blesky z jasneho neba ze nieco pocujem alebo si predstavim a v momente mam pocit akoby sa to prave dialo a je mi zle.. keby som toto nemala tak som najstastnejsi clovek na svete.. tak by som si zivot uzivala:)

Zuzka65, dakujem za príbeh. pomohol minimalne v tom, ze som ta lepšie spoznal a cez tvoj príbeh som lepšie spoznal aj seba. A vzhladom aj na problémy ostatných na tomto fore, ma napadá, či nie je naša fantázia a predstavivosť-čo sa týka pokusu o predvídanie budúcnosti, snahu byť čo najlepšie pripravený na situácie ktoré možu nastať, otazky typu "co ak"-práve tým čo nás brzdí, namiesto toho aby nás to posúvalo. a preto ako viacerí popisujú, ak si mysel zamestnáme inými myšlienkami, pomáha to zmiernovať alebo vyhnúť sa atakom. nie je to o tom, že sa až moc snažíme konať správne a neurobiť chybu, a berieme ten život moc vážne?-a to z roznych dovodov a podla skusenosti kazdeho z nas. neprekvapí ma ak mi odpíšete, že to je vám jasné, alebo že je to blbosť, ale cítil som potrebu to napísať:)

Tani, ak si unavena z prechadzky je to dobre, asi by bolo najlepšie uposluchnut telo a dat si spánok. ja som to velmi zanedbaval, ale teraz ak cez den na mna pride unava, radsej si lahnem. sprvu som sa bal, ze zleniviem, a moj nazor bol vzdy taky, ze den treba využiť cely a co najlepšie a zubami nechtami som sa vyhýbal spánku-ved na spanok je noc. ale tieto stavy zmenili moj nazor, a ked treba, lahnem si a pospim si ked aj na pol hodku, ak mi to pomoze-v spánku sa vyčistí mysel. samozrejme, kazdy sme iny,takze netvrdim ze to čo som napísal, funguje a platí u všetkých. jeden kamoš zvykne pravidelne poobede po robote spavať, potom vstane, pozrie spravy, relacie, film a o polnoci najneskor zalahne. dalsi zas tvrdi, že bol po poobednom spánku nervozny a ešte viac unavený...

dakujem ti Alex, si mily :)

Misiak, je to nejaka dlhodoba hypertenzia, alebo stresogenna? lebo pri uzkosti sa dostavuje stresogenna hypertenzia. zo začiatku som ju bez sedatív nevedel zvladnut-to bolo asi 2x. potom som sa naučil to predýchať. ja len zo zvedavosti, a aby si kvoli tomu nestresoval:) kazdopadne, hypertenzia je dnes dost bezna. zijeme v naročnom svete

katkaxxx, plne ti rozumiem. aj ja mam rodinu z jednej strany presne taku ako si opisovala. momentalne byvam docasne s rodicmi pretoze do ba sa neodvazujem este vratit, kym nebudem mat pocit ze to zvladnem. akurat ze si tam zbytocne platim podnajom, ale nechcem on prist-ale to je o inom. moji rodicia su velmi chapavy, mama vie o co ide, lebo si to prezila, a otec tiez, pretoze to uz zazil u mamy. takze v tomto to mam lahsie. ale ak nic iné, zájdi niekam osamote na prechádzku, príp.s priatelom, do prírody, niekam von ak mozes. a tam si najdi pekny kutik, v ktorom sa schuti vyplačeš. určite to podla toho čo píšeš, potrebujes a podla seba viem ako velmi to pomáha. držim palce:)

ZUZKA uf, ďakujeme za tvoj príbeh :) KATKA aj ty sa drž, my to zvládneme... S tým psíkom som nakoniec bola, síce ani nie pol hodku, ale bola... Som taká unavená, že zaspím aj postojačky a už som si dala ďalšiu polku neurolu čo nebolo možné s tou hlavou vydržať. Teraz ma ocko lanári do obchodov, tak idem skúsiť, čo to prinesie :)

ja idem od doktorky. liecim sa na hypertenziu.vsetko mam v poriadku. aj EKG aj srdiecko aj tlak :) na pondelok som si este vybavil EEG :)teraz sa tulam po ba:)bol som na pive(samozrejme nealku) :) aj ja idem dnes s manzelkou na veceru tak uz sa tesim :)

Ahojte vsetci, vcera, ked som odisla od PC, isla som na rodicko do skoly mojej dcere. Celou cestou som bola ako priskrtena, akoby ma niekto zvnutra drzal za hrdlo. Tieto veci chapem, viem preco sa mi to deje. Rozmyslala som cestou , preco prave teraz, ci to nebude preto, ze pol dna presedim pri PC a citam o tych chorobach. Uvedomila som si, ze asi to nebude z toho, naopak obavam sa niecoho ineho a preto travim tak vela casu na nete. Ako som uz predtym pisala, caka ma cesta domov na Svk. Samozrejme, ze sa bojim letiet, je za tym aj nieco ine. Celu moju chorobu mam z financnych problemov, robime s muzov vsetko pre to, aby sme sa z toho vyhrabali, odisli sme do zahranicia, on dobre zaraba, stale sa z toho nemozme dostat. Najviac sa bojim toho, co bude ked pridem domov. Musim si zohnat daku robotu, poplatit ucty, su vyssie, ako mam momentalne penazi, vybavit predlzenie najomnej zmluvy na byt, tam je problem, ze meskam s najmom a podmienkou predlzenia je, ze platis nacas, ale ozaj sa nam nedalo, lebo sme mali tu v Uk velke vydavky na byvanie. Ked som sa zacala pred dvomi rokmi liecit, ked mi zabrali AD, bola som s dcerou sama doma na Slovensku. Zvysok rodiny, muz a dvaja dospeli synovia ostali v zahr. Zacalo sa to zhorsovat aj napriek Ad, ked sa moj mladsi syn vratil domov. Najprv nemohol zohnat pracu, tak sme ho museli zivit. Potom uz stratil zaujem aj robotu si hladat, boli tam stale hadky, vyhodila som ho z domu, ale on sa vzdy vratil, ved kde by aj siel. Potom prisiel muz na par dni domov a ked to videl, tak ho znovu zobral so sebou do Anglicka. Vyse pol roka bol snim, potom zase prisiel domov, po par mesiacoch zase naspat. Tak si ho prehadzujeme, ako horuci zemiak... Teraz je moje dietatko doma aj so starsim bratom, ktory je jeho pravy opak, robi, zaraba pekne, ked treba pomoze nam, az mi ho je niekedy luto.
Pre toto som tu na fore, mam strach co bude, aj ked radim kazdemu, teoriu ovladam, ako vy vsetci, snazim sa nemysiet na to zle, ale neda sa to. Som jedna z vas, snazim sa aj smiat zo seba. Ten hnusny strach a cierne myslienky si ma vzdy najdu. Co ak pridem o byt, nenajdem slusnu pracu, ak najdem, budem niekde makat za par korun, nebudem mat dost penazi na najom, pojdem s malou pod most atd. Presne ako v tom vtipe, ja som ten s uzkostou co stupil do h....
Este ze mam tu malu, ona je moje slniecko. Vcera na rodicovskom ucitelka povedala, ze sa este nestretla s takym dietatom, ktore by bolo tak velmi nestastne z toho, ze nevie jazyk a nemoze normalne komunikovat s detmi. Ma aj napriek tomu kamaratky, snazi sa. Deti sa rychlo ucia cudzie jazyky, viem, ze keby tu bola dlhsie, tak to zvladne, ale ja ju nechcem trapit, doma ma svoju skolu, svoju pani ucitelku, svoje kamosky. Doma je vesela a sikovna a tu v skole place. Nikdy nemala problem sa prisposobit, ani ked zacala chodit do skolky, nikdy neplakala, naopak budila nas aj v sobotu, tak sa tesila.
Pre toto idem domov, do neistoty a plna strachu a aj preto, ze ked odideme, muz prenajme izbu a bude trochu viac peniazkov. Ja tiez neviem poriadne po anglicky, chcela by som vsetko vediet a bojim sa, ze nepochopim spravne vyznam vety, staci ze je tam ina predlozka a uz je tonieco ine. Asi aj preto som mala hrcu v hrdle pred rodicovskym, ze som mala hovorit s ucitelkou. Do paroma, chapete to? Zobrala som so sebou sestru, co hovori angl. vyborne a aj tak mi zvierala hrdlo.
Viem, ze vseko to prejde, bude dobre, mozno este lepsie, lebo chcem aby bolo, snazim sa nevsimat si to hrdlo, aj ked sa mi to stava teraz castejsie.
Je krasny den, slnko svieti, idem do banky, predtym som tam nebola, nove prostredie, bac, stiahnute hrdlo. Idem do skoly, mam so sebou sestru ako tlmocnika, a zase to pride.
Tak som sa rozpisala, snad mi to pomoze. Ak to aj vam ostatnym v niecom ulahci, budem rada. V com neviem, ved ja neberiem lieky, citim sa celkom dobre a predsa pridu aj takeho zle chvile. Asi to tak ma byt, zivot je taky, raz si hore, potom dolu a pri nasej chorobe je to este tazsie. Ale bude dobre, niekedy...Treba verit.

no ja som bola na obede s kolegami, tam mi bolo hned lepsie ale zase ako som uz v praci tak mam furt taky divny pocit v zaludku a citim sa divne.. vidim ze sa vyslovene potrebujem porozpravat a vyplakat a viete co? :) ja som sa rozhodla ze to spravim prave dnes vecer :) pojdeme s drahym niekam, sadneme si do nejakej restiky do kutika a budeme sa rozpravat a budem plakat :D :D no nebude to romantika? :D