Zachvatove prezieranie sa

Ahojte, taktiez ma trapi tento problem. Predchadzalo tom vyraznu chudnutie kedy sa mi podarilo schudnut z 75 na 45kil, zrejme som asi nechudla zdravym sposobom, aj ked som sa snazila jest 4 - 5 krat denne a vyberala som si zdravsie jedla, no teraz sa mi to vsetko vracia aj s urokmi. :(
Zachvaty mam uz asi pol roka a zatial neviem ako s tym prestat. Posledny mesiac bol asi najhorsi, mam teraz skuskove, strasne stresy ktore som zajedala mnozstvom jedla hlavne sladkeho, za mesiac som pribrala 15kg. :( Je to vobec mozne?
Prezieranie je pre mna sposob ako zabudnut na svoje problemy, proste vtedy vypnem a neexistuje pre mne nic ine - len ja a jedlo. Ked mam zachvat tak som schopna v priebehu dna zjest cez 30000kj, jem vsetko mozne co pride pod ruku. Vacsinou zacinom sladkym (cokolady, buchty, sladke pecivo, jogurty, pudingy, krupica...proste cukor v akejkolvek podobe), ked mi je uz z toho sladkeho zle tak prejdem na syry, sunky, slaninu a k tomu mnozstvo peciva a masla. Zamerne si vyberam tie najkalorickejsie potraviny, pretoze prave tie mi prinasaju najvacsi pozitok. Skoncim vacsinou az vtedy ked mi je poriadne zle, vtedy to bud vyzvraciam alebo pockam hodinku a pokracujem v prezierani dalej. Vacsinou to je neplanovane, ale parkrat sa mi uz stalo ze som si prezer naplanovala, skoro rano som utekala do obchodu s mnozstvom penazi, celu noc som nespala, prsote som mala pred ocami len to mnozstvo jedla, ktore bude cele moje, bude ho vela a vsetko to zjem sama. Uvedomujem si ze je to chore, ved je to len jedlo, obycajna potreba, no ked som v tom tak sa neviem ovladat :( Njanovsie som zacala prezierat aj vecer a v noci.. Pockam kym vsetci zaspia, vsade je tma vonku ticho, a ja si pripravimm obrovske mnozstvo jedla, ktore do seba natlacim, je mi super...no bohuzial ten pocit trva len par minut a potom pridu strasne vycitky.
Zistila som ze hlavny spustacom okrem psychickych problemov je cukor a biela muka. Pre mmna je hlavne odolat prvemu kusku, sice je to tazke ale nie take nemozne ako prestat jest po 2,3,4.... kusku, ked uz stracam akukolvek kontrolu nad jedlom.
Uz s tym chcem naozaj prestat, nici mi to zivot, hlavne ten socialny. Nie som schopna ist von medzi ludi ked sa prejem. Mam obrovske brucho a samozrejme kym sa dam z toho dokopy tak trva aj dva dni a potom sa vacsinou prezerem znovu. Takze sedim vacsinou casu doma, co ma cez leto dost mrzi. Trcat doma mozem v zime ale nie teraz. Takze uz ziadny zachvat, musim vydrzat, verim ze najtazsie su tie prve dni a potom to uz bude lahsie. Musim si uvedomit ze zachvatmi nic nevyriesim, sice mi je par minut fajn ale potom je to vsetko este horsie ako predtym. Takze zacinam odznovu uz asi po 1000krat ale budem sa snazit dovtedy kym sa toho svinstva uplne nezbavim.

Ak ma niekto podobny problem, tak sa mi kludne ozvite na mail miska716@centrum.sk :)

kara234, nemocnica je fajn. Veľa ti môže dať... ako vyzerá normálna porcia, že je normálne, že hmotnosť kolíše (to, že sa jeden týždeň zvýši neznamená, že bude narastať stále a naopak), začne ťa učiť normálnemu vzťahu k jedlu... Tých vecí je viac. Ale naozaj musíš chcieš sa učiť, ale hlavne chcieť pokračovať. Ak do nemocnice ideš len s tým, aby ti dala napríklad rodina pokoj a potom sa domov vraciaš s tým, že konečne si môžem s jedlom robiť čo chcem... tak chodiť tam nemá význam.
Ja som bola v Pezinku a na Mickiewiczovej u MUDr. Havlíčkovej. Ale to sú už roky. Neviem, či to oddelenie ešte funguje. Mne to viac vyhovovalo na Mickiewiczovej. Bolo tam menej dievčat a aj prístup bol osobnejší. Práve doktorka Havlíčková mi pomohla. Keď si ukončila liečbu, mohla si ku nej chodiť na kontrolu, ktorá v podstate mala priebeh aj ako psychoterapia. V ambulancii si bola hodinu a rozprávali ste sa o stravovacom režime, rozoberali ste pocity pri jedle, problémy v rodine... A to bolo celkom fajn. I keď bola niekedy trochu viac prostorekejšia. :)
Napríklad v Pezinku bol kedysi boxovací pytel a mali aj rukavice (neviem, či to ešte funguje). Ak ťa chytila zúrivosť, tak si si ju mohla ísť vybiť.
Ono to nefunguje tak, že som tri mesiace zavretá v nemocnici a domov prídem úplne v pohode. Treba si uvedomiť, že nemocnica nie je domov. Nemocnica je chránené prostredie. Naozajstná skúška správnosti príde až po prepustení. Naozajstná práca na sebe príde až doma. Už si konečne môžeš robiť, čo chceš. Nielen pri zlyhaní či vlčom hlade, ale všeobecne. Dodržiavať režim je dosť psychicky vyčerpávajúce. Tak ako pre anorektičky, tak pre bulimičky či kompulzívnych jedákov. Už len asi kvôli tomu nárastu hmotnosti. Keď už si schopná vyhodiť váhu, stále máš nutkanie sa sledovať v zrkadle a merať metrom. Najhoršie sú asi "rifle skúšačky", dokonalý kus oblečenia, ktorý reprezentuje tvoju osobnosť. :) Pri ich vyhadzovaní som bola nervóznejšia ako pri vyhadzovaní váhy. Mala som pocit, že sa zbavujem poslednej "skúšky správnosti".

Lombardo1981 kde a kolko si bola hospitalizovana? Vtedy si sa vyliecila vlastne ci az sama potom doma?

kara234, v tom máš pravdu. Pokiaľ človek sám nechce, ani pár volov ho z problémov nevytiahne. A toto je naozaj veľmi častý jav u dievčat s PPP. Veľa o tom hovoria, ale keď príde na lámanie chleba, vždy zvíťazí choroba. Kiežby to bolo len tak, že lusknem prstami a nič mi nie je. Alebo si len vziať tabletku a a nič za nezaujímať. Veď to odíde aj samé. To by bol raj. :)
Ja som ku psychológovi nikdy nechodila. Na ZŠ sme mali takú fuch*tlu. Volala sa Tarabová... (škoda nahrádzať tie tri bodky). Psychológov som zažila iba počas hospitalizácií. A aj to som sa moc nepretrhla v rozprávaní.
Žalúdok ma dlho trápil. Netrávilo mi, ale vôbec. A bol nastavený na tzv. bulimický režim. Už len pri pomyslení na toaletu sa jedlo dralo na jej návštevu. Ale ja som v podstate obišla ešte dobre. Jedna babenka po rokoch chodila každý večer na pohotovosť pre intenzívne krvácanie zo žalúdka. Raz sme sa tam stretli. Na jednej strane s tým chcela skončiť, ale na druhej jej taký život vyhovoval. Nedokázala si predstaviť, že by pribrala. Štíhla línia bola pre ňu všetko.
Strašne ti držím päste. Z vlastnej skúsenosti ti môžem povedať, že abstinencia je jedna z najlepších vecí, čo ma v živote postihla. :) Kým som sa k nej dopracovala, tak som sa dosť potrápila (a vyronila hektolitre sĺz). Dokonca som kvôli narastajúcej hmotnosti uvažovala o samovražde. Teraz mi tak trochu pripadá ako absurdistán. :) A myslím, že nie som jediná. Človek, ktorý to nezažil, to musí vnímať podobne.
Neboj, to dáš. :)

je to cele o sebazapretii, traba sa premoct... najlepsie je ze ja som sa prezieranim vyhybala problemom ktore som akurat mala, respektive pri sladkostiach som si ich nejak kompenzovala a teraz mam jediny problem a to ze sa to stalo uplnym zvykom a nie je den co by som nemala problem sa zastavit pri jedle akomkolvek a ked zacnem potraviny, ktore mi doslova spustaju tieto "zachvaty" tak to je este horsie.
uz som rozmyslala aj nad psychologom, psychiatrom alebo nejakom centre, ale tiez tomu nejak nedoverujem. pokial si clovek nevstupi sam do svedomia, tak mu nepomoze asi nikto.

lombardo1981 to scrabble je super napad! dnes som ho vyhrabala zo skrine a skusim to aj ja. :)
nemas nejake zdravotne nasledky, co sa tyka zaludka alebo tak? lebo ja niekedy mavam dost problemy so zaludkom ale vzdy ked dlhsie sa neprezerem tak sa to upravi postupne.

Kompulzívne prejedanie sa a bulímia je trochu o niečo inom. Ale jedno majú spoločné. Negatívne (a niekedy i pozitívne) emócie sa riešia jedlom... strach, frustrácia, nepochopenie, osamelosť, pomsta, sebapoškodzovanie, zabudnutie, nenaplnenie...
PPP nie je len o jedle či strachu z pribratia. Ale predovšetkým o pocitoch (prežívaní), ktoré človek nedokáže zvládať inak iba za pomoci jedla. A tie pocity sú práve ten mechanizmus, ktorý babenku (či chalana) udržiava v potrebe manipulovať s jedlom. Jedlo je iba prostriedok.
Čo predchádza mojej túžbe prejesť sa?
Napríklad u mňa jedlo reprezentovalo život. Ako počas anorexie, tak i počas bulímie. Túžila som zabudnúť, no nakoniec mi každé sústo, ktoré som si dala do úst pripomínalo moju minulosť, spomienky, ktoré som nechcela mať. Možno práve preto som nedokázala nejesť celé 2 mesiace. Začala som až po jednej poznámke od môjho brata. Síce spolu nevychádzame, ale som mu vďačná za tie slzy, ktoré mi tá utrúsená poznámka priniesla. Pravdepodobne by som prepadla do veľmi ťažkej anorexie. Je to iba predpoklad, ale ja to tak cítim. Dovtedy som sa necítila taká šťastná a naplnená. Konečne som mala niečo, čo som mohla ovládať (klišé, ale ja som si, s prepáčením, ani *** bez povolenia nemohla). No toto sú pocity, ktoré prináša začínajúca PPP. Mám to, po čom túžim, čo potrebujem pre svoje naplnenie. Neskôr, keď ťa jedlo i choroba začnú ovládať, až vtedy spoznáš skutočnú zničujúcu silu svojho nepatrného rozhodnutia.
Predpokladám, že asi máš vytvorený zoznam povolených a nepovolených jedál. Skús ich hodiť na papier a presunúť z tých nepovolených zopár na stranu tých povolených. Inak mňa pri tejto činnosti takmer vystrelo :D Predstavila som si, že budem jesť rezeň a zostane vo mne. Bŕŕŕ. Nakoniec zostal nepovolený len pečený bôčik a tuším klobása. Keď budeš mať pocit, že tie pôvodne nepovolené jedlá zvládaš, tak si povoľ ďalšie. Nie je dobré zaseknúť sa.
Treba dodržiavať stravovací režim... raňajky, desiata, obed, olovrant, večera, druhá večera. Z vlastnej skúsenosti viem, že je lepšie sa vyhýbať veľkým porciám zeleniny a k tomu napríklad kúsok mäsa. Na jednej strane to poskytne pocit, že z toho nepriberiem, ale u mňa to vyvolávalo vlčí hlad. Nielen kvôli tomu, že som bola hladná, ale i pre pocit neuspokojenia z jedla.
Čo sa týka začínajúcej pažravky, tak mne pomáhalo hranie Scrabble. A áno, hrala som sa sama so sebou :). Občas som niečo napísala, občas som bliakala (susedia museli/musia mať radosť), občas som sa ako zmyslov zbavená pobehovala po izbe... ale najradšej som chodila s vtedajším hafanom do lesa. No tom som nerobila často, pretože som mala tendenciu považovať to za kompenzáciu prijatých kJ. A to je niečo, čomu by sa mali PPčkárky vyhýbať. Nie aktivite ako takej, ale aktivity s cieľom idem spáliť nejaké kalórie. Pretože to sa ozýva strach z pribratia nie túžba po ponaťahovaní kostí.
A ešte jedna rada na záver. Vyhýbajte sa počítaniu kJ. Ani v duchu tak nerobte. Pretože tie čísla si porovnáte s tým, čo ste mali povolené a aj ich pretransformujete do uložených tukových vankúšikov.
A ak náhodou kompenzujete, tak s tým treba prestať. Pretože pocit, že dnes mám nejakú rezervu, môže spustiť vlčí hlad.

Mam podobne stavy ... Podľa mna sa to veľmi zastaviť nedá, takýto záchvat mam 1-2x do týždňa kedy zjem o 300-500kcal viac ako som plánoval. Jediná vec ktorá aspoň trochu pomáha mne je diétna kola a sebazaprenie, hoci nieje najzdravšia ale tlmí chuť na sladké ... Potom je tu este jedna vec - 8kcal želatína bez cukru vo veľkosti jogurtu ale to na Slovensku este nenájdeš.

Oprava: Vypadky mozgu mi vadia nie varia..alé ha uz aj vo sne varim si myslim :D

Sewie prepac to mi opravil tablet :D autokorektorom :D no,ved vsetko toto teoreticke poznam,len problem je,ze ked uz sa prezerem tak sa nvm dat do normalneho rezimu,ale AJ tyzden ficim ma sladkostiach,ma kilach sladkosti.kedysi som mala velku podvahu,AJ ked som jedavala alé jedla som strasne zdravo a obmedzovala som sa zbytocno,terza mi uz polroka uplne prepina co sa tyka stravy..napriek tomi ze som sa vlastnr kvoli tejto "pestrej" strave dostala ma normalnu vahu co som rada, tieto vypadky mozgu mi varia lebo moj zaludok je uplnr v troskach.

Lombardo1981 to som rada ze si sa z tono dostala..ako si to dokazala? :)

sewie detto...