co s tym robiiiiiite :(((((((( som taka nestastna kedysi to bolo raz za pol roka , potom raz za dva mesiace a teraz je to aj cely tyzden vkuse potom vydrzim pat dni a zase ale proste nech mi nikto nehovori zjedz nieco zdrave ja som sa aj dnes normalne najedla a stale iba to pokusenie prezrat sa proste nie ze som hladna ale prezrat sa , mam taku fintu vzdy ked pridu nasi s nakupom to najlepsie si zoberiem a dam si ho do izby to "prezieraceho suflika" a ked to na mna pride iba hodujem nemusim hovorit ze je to sama sladkost nic ine a potom na dalsie dni sa citim ako by som mala abstak a trva mi aj tyzden kym to prekonam a dokazem s tym prezieranim prestat , prosim poradte pomozte aj ked si myslim ze je na to kazda rada zbytocna, ozrejmimn co mmam momentalne okolo seba a s kazdeho zerem kolko vladzem , cokolada milka tie velke svine 300 g , croaisant 7 days horalky mily od milky tie nove veci malinove cukriky kinder neviem ako sa to pise tie strasne dobre , marcipanovu cokoladu , orieskovu cokoladu , studentsku pecat, pribinacik , dva grahamove rozky , a akesika keksiky , zjedla som uz skoro tristvrte idem mi roztrhnut zaludok a stale tlacim prostej aneviem , poznate ten pocit ze nemozete ani dychat ako sa neustale myslite na to jedlo , a nie ste hladne len to musite do seba dostat az sa vam dych zastavuje nepomaha nic , a na zaver chcem povedat ja nevraciam to jedlo !!!!! nie som bulimicka skor to druhe , nikdy som jedlo nevyvratila to znamena ze potom sa strasne trapim aj dve hodiny kym sa vladzem pohnut a ist nieco robit a vacsinou sa prezierem opat a tak aj tyzden vkuse nejem nic ine iba sladke prosiiiiiiiiim pomozte poradte kazda rada nad zlaato nenavidim sa je mi strasne zle fuuuuuuuj , a to som pred hodinou mala vycitky ze som si miesto dvoch normal kopcekov ryze , dala tri kopecky sila fuj asi ma rozdrapi a najhorsie je s tym rpestat vravim normalne zavisla najedla a na dalsi den normaln abstak
Zachvatove prezieranie sa
sara.11, viem si živo predstaviť, čím práve prechádzaš. Je vyčerpávajúce (ale pre mňa to bola aj neskutočne príjemné) zaspávať s pocitom, že sa tešíš na zajtra, pretože sa môžeš opäť prejesť. Je to veľmi ťažko opísateľné. Na jednej strane chceš žiť normálnym životom, ale na tej druhej sa bojíš, že keď stratíš jedlo, stratíš všetko. Nielen seba. Jedlo ťa identifikuje. Jedlo si ty.
Ja som vtedy dokázala jedlu podriadiť všetko. Radšej som niekam nešla, len aby som sa mohla prejesť a vyvrátiť. Raz som tu na fóre napísala, že anorektičky nemajú na sex chuť a bulimičky čas. Radšej som čokoľvek obetovala, akoby som musela stratiť čo i len minútu strávenú s jedlom. To trvalo iba dovtedy, kým som si akože nevstúpila do svedomia. Ale veď to veľmi dobre poznáš. No moje predsavzatia skončili s prvým prechodom okolo chladničky. Len som sa na ňu pozrela a všetko bola preč. Všetky moje túžby po normálnom živote. Vynorili sa mi príjemné i nepríjemné spomienky. Lež tie príjemné vždy určovali smer. No príjemné zostali iba chvíľu. Pokým som si neuvedomila, že som opäť zlyhala.
Priznám sa, neviem ti veľmi poradiť. Pretože ty sama musíš zistiť, čo ťa udržuje v tvojej bulímii, čo jedlo prezentuje. Ale jedno viem iste. Povedať si, už sa nikdy neprejem, nepomáha. Vo mne to vyvolávalo ten istý pocit, ako keď som si povedala, že už nikdy nebudem jesť sladké... napätie, frustráciu, záväzok, ktorý som nikdy nebola schopná splniť. Skús sa zamerať na už nikdy nebudem kompenzovať. Je to tak isto zložité predsavzatie plné napätia a frustrácie...
U mňa to bolo tak, že čím viac som zvracala, tým viac som sa prejedala. Stále som mala v hlave takého malého červíka, že som to predsa vykompenzovala. No keď sa z toho stala skutočná závislosť, že som sa doslova triasla, pretože som sa nemohla prejesť... to neprajem nikomu.
Prečo jedlo? Čo je jedlo?
Bojuj! Vyplatí sa to! To ti zaručujem!
sara.11, otvorila som túto tému a reagujem len na tvoj posledný príspevok, keďže je tu toho veľa a viac sa mi čítať nechce...
Kedy sa ponaučíš? Nikdy. Tvoj problém hľadaj niekde inde. Máš pravdepodobne nejaký psychický problém, ktorý ťa trápi a riešiš to jedlom. Následne si myslíš, že tvojím problémom je práve to prejedanie, ale to je len dôsledok niečoho iného! Daj si život dokopy. Porozmýšľaj, čo chceš robiť a úplne nezávisle na jedle, mimo tejto témy. Mám na mysli nejaké koníčky, sny, za ktorými si choď. Zoznám sa s novými ľuďmi, začni sa venovať novým veciam. Hlavne sa nesústreď na stravu. Ak vyriešiš svoje vnútorné boje a budeš sama so sebou a životom spokojná, prestaneš sa prežierať, pretože nebudeš mať potrebu a bude sa ti to hnusiť!
V skratke: Jedlo nie je tvoj hlavný problém, ale vedľajší ako dôsledok niečoho vážnejšieho... Zamysli sa nad tým a pusti sa do toho, čo som spomínala vyššie. Zvládneš to! Držím ti palce!
ach ludia, ja uz neviem co so sebou :((( dnes som mala znovu zachvat, aj vcera, aj predvcerom, aj....
kedy sa uz z toho konecne ponaucim? ked padnem na same dno? a co to dno vlastne bude? ked budem mat 200 kila? alebo ked mi vypadaju vsetky zuby z toho zvracania? :(( uz sa nemozem na seba ani pozriet, tolko som pribrala... a viete co je na tom najhorsie? ze sa chcem zajtra prezrat znovu, aj pozajtra a vlastne kazdy bozi den... ako keby som uz nemala inu radost zo zivota :(
uz som skusala vsetko - stravovat sa zdravo, vyhybat sa uplne vsetkemu sladkemu, potom som naopak skusala si dat kazdy den nieco male sladke, aby som nemala chute... no proste ci sa obmedzujem alebo nie, zakazdym to skonci zachvatom...
po kazdom zvracani som taka odhodlana zacat znovu, urobit nieco so svojim zivot a dostat sa z toho zacarovaneho kruhu... no vzdy mi to vydrzi tak 1-2 dni v lepsom pripade, dakedy nevydrzim ani hodinku a prezerem sa znovu...
ja uz neviem, ma taky zivot zmysel? prezivat zo dna na den so strachom ci opat stratim kontrolu nad jedlom? ja uz nedokazem rozmyslat nad nicim inym, len na tym co budem jest, ci mam vobec jest,ci sa mam ist znovu prezrat aby mi bolo lepsie, ci....
niekedy si pripadam akokeby som zila dva zivoty, jeden den mam depky z toho ze som zjedla o koliesko bananu viac ako som chcela, a druhy den zas hadzem do seba vsetko co pride
dakujem ze ste reagovali na moj koment, je fajn vediet ze v tom niesom sama, a ze aj ini zaivaju/zazivali to iste co ja, uvedomujem si ze skutocny problem je nieco ine a jedlo je len dosledok toho vsetkeho
Ja také veci riešim tak, že sa obrátim na imaginárneho priateľa a ten mi dá, čo chcem. Neviem ako je to možné, ale vždy to funguje.
Napr. som bol ťažký alkoholik, povedal som mu, že nechcem toľko piť, tak nepijem.
Ale ako to robí, tak to neviem. Musím to prekonzultovať so svojim psychiatrom, ten ma isto pochopí:-)
Možno máš aj ty takú imaginárnu priateľku, obráť sa na ňu, pokecaj s ňou len tak a tá ti potom možno isto pomôže.
Podľa nie si s niečim v tvojom živote spokojná, predpokladám, že s tým, že si asi sama a túžiš mať vzťah, ale nemusí to tak byť.
Nie, nie je to tak, že máš niečo, čo ti bráni v niečom. Môžeš ísť medzi ľudí aj taká aká si.
Treba ísť von, napr. k vode a vyčistiť si hlavu od kakejakých vírusov, ktoré ťa ničia.
Ak ide o závislosť, tak sa vyber k odborníkovi.
Ahoj Sara.11 vela z veci ktore pises mi je blizkych. Asi desat rokov som trpela velmi silnou bulimiou. Prejedanie a vracanie bolo u mna na dennom poriadku kolkokrat za den uz som uz radsej ani nepocitala. Vsetko sa to zacalo drzanim diet po ktorych si telo radikalnym sposobom vypytalo to co mu chybalo. Zacala som mat nutkania zjest vsetko co bolo v ladnicke a ked som zistila ako sa nasledne zbavit vsetkeho co som zjedla tym ze som to vyvracala padla som do tazkej zavisloati. Ani neviem presne povedat ako som sa z toho dostala ale hlavna rada ktoru ti mozem dat nut sa chodit medzi ludi. Najdi si konicky kde sa dostanes medzi partiu ludi a pravidelne sa s nimi budes stretavat. Najdi si toho co najviac tak aby si bola stale niecim zamestnana a nestihala mysliet na jedlo. Mne to velmi pomohlo lebi som sa cez kamaratov spoznala s terajsim priatelom a navyse som mala v praci take fofri ze som jednoducho nestihala na nic ine mysliet. Dnes si jedlo uzivam. Ranajkujem s priatelom, obedujem s kolegami a veceriam s priatelom alebo s partiou ludi takze stale mam niekoho pri sebe a nemusim sa skryvat.
odd. na Mickiewiczke už pár rokov nefunguje, MUDr. Havlíčková je už pár rokov na dôchodku, faktom je, že to bola najlepšia odborníčka na PPP...
Nie, nič som neplatila. Podmienkou, aby som ku doktorke mohla chodiť na "terapiu", bola ukončená hospitalizácia. MUDr. Havlíčková bola vtedy moja ošetrujúca psychiatrička. Ale fakt netuším, či to tam ešte funguje. Bolo to detské psychiatrické oddelenie, kde sa zároveň liečila aj PPP. No ale tých detí tam teda veľa nepobudlo. Za tých pár hospitalizácií, tam bol iba jeden chalan so schizofréniou. Inak samé babenky s PPP (a jeden anorektik).
Lombardo ked si bola na tej mickiewiczovej tak ako to je potom si platila ked si tam chodievala za psychiatrickou alebo ako? Lebo ja uz som chcela raz ist len co som volala jednej tak to by som sa nedoplatila,cize zas to padlo.
Sara.11 uplne ako ja :( pisala som mail
