ahojte
tato tema je urcena nam vsetkym, ktore trpime nutkavym prejedanim sa. sama mam tento problem.. casto sa doma prejedam, hlavne ked nasi nie su doma (co je nanestastie dost casto). mnozstvo jedla, ktore doslova "zozeriem" je obrovske.. chuti mi vsetko naraz - klobasa, nutela, jogurt, rozok, hranolky, hrozno..
niekedy sa takto presytena citim spokojne, no inokedy ma zlomia vycitky svedomia a zvraciam.
mam nadvahu a nenavidim svoje telo. chcem schudnut z viacerych dovodov, ale vzdy sklznem k nechutnemu prezratiu sa..
je to zle. mate aj vy tento problem?
Nutkave prejedanie sa
zelda tvoje pocity su mi povedome. uz sa mi aspon 5 krat stalo, ze som v zime pribrala 10 kg. bolo to spojene s vyhybanim sa ludi a so zvysenym pohodlim. to ze sa mi dlhodobejsie darilo byt okolo 60 tak to pripisujem tomu ze som mala priatela a s nim sa vyskytol vzdy nejaky program, tak som proste robila ine cinnosti ako jedlo. maplanovat si program, ktory bude zaujimavejsi ako jedenie. takze mozno sa treba dostat do toho stadia. ze jedlo nebude najdolezitejsie ale bude to az druha vec, bude troska v pozadi. ja som sa prezrala az k vahe 80, co je moj osobny rekord. z 80 ma chyta des, hruoza.
neviem ci poznas stranku -odkaz odstránený- najdes tam aj forum, kde sa chudnuce baby podporuju. je velmi dobre. ja uz tam chodim a dnes prvy den som mala zdravy jedalnicek :)
tak nehadz flintu do zita a urcite si pozri tu stranku. podla toho co pises by sa ti zisli nejake sedenia s psychologickou, aby si myslela trosku konstruktivnejsie a hlavne by si sa citila lepsie
myslite ze niekedy budem moct zit normalne? ja myslim ze nie..trvalo mi rok kym som si uvedomila ze ktorou cestou vedie moj zivot. teda predtym som hrooozne vela cvicila, jedla "zdravo" a bola som so sebou spokojna, hrda na to ze robim nieco pre seba, ze makam na sebe a to co mam som si ja fakt tazko a kruto vybojovala... potom som rok nerobila nic,prestalo ma to bavit, psychicky som sa zlozila, necvicila, jedla som kedy chcem co chcem a skoncilo to fakt hrozne. pribrala som vyse 15 kilo, stratila sebavedomie, zhorsili sa vysledky v skole, zacala som sa vyhybat ludom, uz v nicom nevidim zmysel, jedine co chcem je jest a spat...strasne depresie...a vela som rozmyslala nad vsetkym a teraz viem ze takto zit nemozem lebo skoncim velmi zle..takze cely moj zivot budem musiet cvicit a jest zdravo a vyhybat sa akemukolvek cukru a tuku lebo ak trosku zjem tak skoncim zase tam kde som teraz. len keby to nebolo take tazke,uz som si to uvedomila len sa s tym nemozem nejako zmierit, ze nemozem zit normalne ako ostatny ludia. moje kila ma hrozne obmedzuju, nemozem robit co chcem, keby som bola chuda zila by som uplne inak,uzivala by som si zivot, lenze ked chcem tie kila zhodit tak aj tak nemozem zit normalne a uzivat si vsetko...je to ako zacarovany kruh, tak ci tak nebudem moct mat a robit to co chcem tak aky to ma vsetko vyznam.....
jdr..ja som po pol roku s anorexiou mala asi 63 a potom som sa psychicky zlozila a uz skoro rok sa trapim s ppp snazim sa prekonat ale skoncilo to zle..teraz mam 81 a rozmyslam nad zivotom a inymi vecami lebo takto ma uz zit nebavi
Ahoj, srnka (milá prezývka)! Navštevuješ nejakého odborníka, psychológa? mala by si to trošku ľahšie...
Hmm Alla ja neviem ako to maju ostatne baby, ale u mna je to tak: zacnem mat strasnu chut na jedlo, ako keby som bola hladna ale tak trosku inak, cize sa idem najest. No ked zacnem,chut na jedlo neprestane, len sa zvacsuje a tak jem a jem a doslova neviem prestat...mam proste obrovsku chut. Niekedy sa po tom citim spokojne, inokedy otrasne a mam chut zvracat. A to naozaj nie som tucna, nosim S, M- ko.
ahojte,ked mavate ten hlad ,ste pri tom aj v strese,alebo aj depresii?
bože baby dneska som sa neskutočne prejedla..fuj hanbim sa...aaa nenavidim sa bože ja sa každy den prežieram a stale a stale priberam fuj....a inak k tomu stretavaniu to by som brala....rada by som vedela že vtom niesom sama..:)
baby, tak mi napadlo, ze by sme sa mohli stretavat, pokial to bude mozne, a vzajomne sa podporovat. co poviete?