Ahojte. ja som s tymto problemom bojovala 4(!!!) roky. Myslela som si ze ked budem stihla, budem krasna a nikto si nebude robit srandu z mojich kil. A tak som chudla a chudla.. Sem tam som si dopriala absolutne, ale fakt absolutne vsetko s vedomim, ze aj tak to skonci v zachode. Proste hroza. Dnes vazim o par kilo viac ako kedysi, a stale sa najde niekto, komu sa pacim. Ludia maju rozny vkus, preco si mi zeny myslime, ze len utle dievcatka su pritazlive? To je omyl. Za tie problemy, ktore anorekticky a bulimicky maju, to nestoji. Aj vy ste zazili, ze ste mali ist niekam von, ale radsej ste sa oddali kopcu jedla a vzapati vracaniu a potom ste to nenormalne lutovali? Zivot je len jeden, uvedomte si kolko napr. len casu tym stracate - jedenim, zvracanim a lutostou nad sebou. To vam naozaj k stastiu nepomoze. Kazdy z nas sa obcas, a dakedy aj velmi velmi casto smutny, nic ho nebavi, ma pocit ze je tu zbytocne. Ale taky je zivot a zavisi len na nas ako si ho sprijemnime. Drzim palce, ja som zivy dokaz, ze to da zvladnut. Ak nevladzete sami, obratte sa na niekoho. Stoji to zato.