Čítam, čítam a žasnem, dievčatá zlaté, zaťažovať sa s takým problémom ako je veľkosť poprsia, či voperovanie nejakých zbytočných neprirodzených implantátov ?! Čo by ste asi robili na mojom mieste, nakoľko mám odstránený ľavý prsník, pretože som prekonala rakovinu prsníka, a som rada, že žijem, a môj manžel si ani po tomto všetkom neodvráti odo mňa zrak. Láska k milujúcemu človeku nevedie cez veľkosť, dokonalosť a pevnosť hrudníka. Keď máš malé prsia, tak to tak asi malo byť, prečo sa tým stále zaťažovať a deprimovať, to si mám aj aj ísť teraz dať vsadiť do seba nejaký imlatnát, prekonala som ťažkú operáciu, a nemienim si telo zaťažovať, ďaľšími bolesťami, ktoré treba po rokoch opakovať. Čo by ste robili, kebyže neexistuje plastika prsníkov, to by ste boli všetky v kuse zakomplexované, nie, zmierili by ste sa s tým, a našli by ste inú záľubu v živote. Niektoré ste ešte veľmi mladé, čo keď natrafíte na toho pravého neskôr, keď už budete mať silikónové prsia, a on sa Vás kôli nim vzdá, pretože je mu prednejšia prirodzená krása. Takto riskovať život a porozumenie k svojim blížnim je veľká nezodpovednosť. treba sa riadne nad sebou zamyslieť, kým už nie je neskoro. Vychovávať deti, starať sa o manžela, nie zapodievať sa akú podprsenku a tričko s veľkým výstrihom si kúpim, keď ma už lekári prerobili, aby som to mohla svetu ukázať, čo ja mám. Takéto ženy VŽDY podľahnú pokušeniu, čo im prinesie len sklamanie, ale len sami si za to môžu.