PP-ckari a podobni:-)

ahoj usmev:)

tak uz ti pisem mail. uz mam napisanu jednu stranu A4 a to som este skoro na zaciatku. tak neviem, ci sa ti bude chciet tolko citat, lebo kym pridem ku koncu, tak z toho bude asi kniha:))). tak to budes mat potom ako citanie na dobru noc:)))). ale chcem to dopisat, aby to malo hlavu a patu, lebo ked to budem pisat po castiach, tak ani sama nebudem vediet, co som napisala a co nie.
dufam, ze sa mas dnes dobre. ja mam tieto 3 dni celkom v pohode a to preto, lebo bolo slnko a celkom teplo.
aj ostatni dufam, ze sa mate dobre. budem rada, ked vsetci napisete, co vam pomaha naopak, co vam robi zle.
tak sa zatial majte a pekny vecer.

no tak to preco prisla ku vlocke zachranka zaujima aj mna ale to len preto ze pred 2 mesiacmi bola aj pri mne to bol des a od vtedymi je tak mizerne a tie myslienky snazim sa ich potlacat ale je to niekedy nesmierne tazke a to busenie srdca zle od zaludka...ach jaj

vlocka:)
ty si strasne zlaty cloviecik:-) este vcera vecer som si citala tuto spravu, len uz som nebola schopna odpisat, preto pisem az dnes.. vcera som mala opat take cudne myslienky, ja zistujem, ze si ich vyslovene sama privolavam, neustale na to myslim, namiesto toho, aby som riesila nieco podstatnejsie, krajsie, ja sa stale zapodievam tym co by mohlo byt.. a potom samozrejme to tak aj je..
ale ani nevies ako uzasne som sa citila, ked si napisala tu vetu "ale som si ista, ze nam to raz prejde.. urcite." ani ti to neviem vysvetlit preco som sa zrazu citila tak stastne, ale asi preto, ze mi niekto povedal, ze toto nie je na cely zivot a da sa toho navzdy zbavit:-) je ine ked si to poviem sama, len tak neurcito a pritom hlboko v dusi o tom sama pochybujem.. no ked si mi to napisala ty, uverila som tomu na 100% a hned som sa citila lepsie:-)
tolko toho by som ti opat chcela napisat!:-) akurat mam toho troska viac dnes a nechcem opat ponocovat, preto som sa tu zastavila len na par minut:-)
velmi rada by som si s tebou popisala, preto ti dam aj svoj mail:-) 1usmev1@centrum.sk budem rada, ak sa ozves:-) ja by som si inak rada precitala aj to, co sa ti stalo, ze ta musela odviest zachranka, ako to u teba zacalo, ako ti pomohla psychologicka, co ti poradila, co ti pomaha.. ak teda o tom chces pisat a nevadi ti, ze sa ta na to vypytujem.. no ak nechces, nemusis, ja to pochopim:-) ja sa ti na vymenu zas budem snazit ponuknut moje rady:-)
este posledna vec a uz budem koncit.. dnes som bola v skole a z nicoho nic ma chytila obrovska bolest lavej ruky.. prechadzalo mi to od ramena, az po prsty.. tak strasne som sa zlakla! hned ma napadlo, ze takyto problem ako je bolest lavej ruky suvisi so srdcom.. zvacsa pri infarkte to takto zacina, no ale aj pri inych srdcovych problemoch.. nato som sa tak nehorazne vyplasila, ze sa mi neskutocne zvysil pulz, ach.. opat som bola v tom zacarovanom kruhu.. najhorsie vsak bolo, ze som nebola ani doma, ale medzi ludmi a pri tomto sa mi opat vynarali predstavy, ze co ak to je nejaky infarkt, co ak teraz budu musiet zavolat sanitku, ako ma cela skola uvidi, aky z toho bude "zazitok" a taketo veci.. MUSIM to zmenit! musim, ale este viac chcem a velmi.. este doteraz som taka mierne neista z tej ruky, stale ju citim, nastastie uz menej, no este stale.. teraz rozmyslam, ci je to akceptovatelne pri tychto stavoch alebo to s niecim suvisi..
dobre, budem koncit, lebo sa rozpisem a stravim tu dalsiu hodinku:-) vecer tu urcite budem a tiez si pozriem na internete co okrem betablokatorov dokaze rychlo znizit pulz, ktory sa v priebehu sekundy dvojnasobne zvysi.. kiezby bolo nieco prirodne a pomahalo by to.. dobre teda, maj sa krasne, kludne sa ozvi na mail, dakujem za kazde pekne slovo!:-) maj sa krasne..
a samozrejme, aj vy, ktorych sa to tyka, tykalo alebo chcete len popisat, kludne napiste:-) ci uz sem, alebo na moj zverejneny mail.. posielam silu, ahojte!:-)

ahoj usmev:)
tak pred chvilou sa mi zmazal dost velky kus toho, co som napisala, tak musim pisat odznova.
takze, neviem, ci si citala prispevok, ktory som tu dala poobede. chcela som toho strasne vela napisat, ale nasi na mna cakali, lebo sme isli na cintoriny.
dnesny den, musim sa pochvalit, prebehol velmi dobre a vlastne aj cely vikend. konecne som si oddychla. tak som rozmyslala, cim to asi je tak som prisla na to, ze urcite aj tym, ze uz konecne vyslo slnko. a konecne som sa vcera stretla so svojimi kamoskami, s ktorymi som rezisla velku cast svojho bezstarostneho zivota. presedeli sme pri caji 4,5 hodiny a cely cas sme sa strasne smiali. no a dnes som zistila, ze za cely ten cas som nepocitila, ze am nejaku panicku poruchu. sice sem-tam som si na to pomyslela, ale nic mi to nerobilo. (kamaratky vsak nevedia o mojej PP, vlastne ani rodicia, vie to iba moj priatel a jedna kamaratka) dost sa do snazim tajit a prekonavat to sama. staci, ked to vie priatel a vidim, ze to vobec nechape. ked mu poviem, ze mi je zle, tak mi povie, ze aby som si to nevsimala a z toho zacnem plakat. no a ked zacnem plakat a vysvetlujem mu, ze keby to aspon raz v zivote zazil, tak by pochopil, ako sa citim, tak vtedy mi povie, ze sa lutujem. no a to je uz potom hrozne. tak preto to uz radsej nikomu inemu nehovorim.
tak som si dnes uvedomila, ze som zanedbala svoje kamaratky, s ktorymi mi je fakt super a radsej som sa zatvarala doma a s nikym som sa nechcela stretavat. stale som sa vyhovarala, ze sa musim ucit a pritom som sa vobec neucila, len som mala vycitky, ze ked pojdem ku kamaratke, tak potom neurobim statnice a take sproste myslienky.
usmev:), ja som pri kardiologovi bola iba raz a to vtedy, ked ma odviezla sanitka. ale to je na dlhsie rozpravanie. napis mi tu nejaky mail na seba a mozem ti o tom popisat, lebo je toho dost. a hlavne tych okolnosti okolo mojich panickych zachvatov (a nebola by som moc rada, keby ma tu niekto spoznal:))) je toho tak strasne vela.
inac, usmev:) strasne sa mi ulavi, ked to tu vsetko pisem. normalne som tomu neverila, ked mi psychologicka vravela, ze pisanim sa to napatie uvolnuje, ale nikdy som tomu neverila. zacala som si pisat aj dennik a tam som si svoje pocity pisala, ale nebolo to ono. ale funguje to.
no ale trochu som odbocila. chcela som ti napisat, ze pri tom kardiologovi mi nic nezistili, iba ze mi trochu rychlejsie bilo srdce. a to ma ku kardiologovi priviezla rychla sanitka. ked prisla ku mne zachranka, tak mi dali to EKG rovno na mieste a tam mi tak srdce bilo, ze mi nemohli poratat tep. ale vtedy mi rovno povedali, ze tam nic nevidia. tak ma zaviezli do nemocnice ku kardiologovi a on ma napojil na tie pristroje a povedal, ze mam zdrave srdce, iba mi trosku rychlejsie bije, lebo som rozrusena /asi z tej zachranky/. no a z nemocnice som odisla peso sama.
tak teraz viem, ze to je vsetko z toho strachu. ale je to fakt na dlhsie. ale som si ista, ze nam to raz prejde. urcite.
idem uz koncit, lebo si chcem ist dnes skor lahnut, lebo zajtre vstavam do prace.
tak ti strasne drzim palce, aby to bolo dobre. ale neboj, to bude dobre:))))
dobru noc
ale urcite sa ozvi a mozeme toho napisat viac.

ahoj usmev:)
aj ja som velmi rada, ze sa ozyvas. aj ja som strasne rada, ze som ta stretla, lebo vzdy som chcela niekoho takeho stretnut. uz som sa chcela opytat mojej psychologicky na niekoho takeho, aby som sa s nim mohla stretnut. no nakoniec som zistila, ze v skole jedna spoluziacka ma podobne problemy (a to sme chodili do skoly spolu 3 roky a nevedela som o tom), az teraz sme to zistili. ona tiez chodi ku tej psychologicke, co ja a nevedeli sme cele 3 roky o tom a pritom sme velmi casto boli spolu v kontakte. lenze nakoniec sme zistili, ze ona nema Panicku poruchu, ale nieco ine. no ale aspon tie priznaky ma podobne. ale velmi mi pomohlo, ked si navzajom radime, co nam pomaha.
no ale teraz som uplne stastna, ze si sa ozvala.
nejdem sa rozpisovat, lebo akurat ideme na hroby, ale ked sa vratim, urcite odpisem. Inac asi by bolo lepsie vymenit si maily, lebo sa mi zda, ze sa tu moc rozpisujem.
zatial pa.

ja som tu este nepisala ale aj aj mam taketo stavy uz asi 4 roky mozno viac mala som teraz 2 roky pokoj ale teraz to udrelo v plnej sile budenie pocas spanku na strpnutie celeho tela mam tetaniu tak zrejme aj vy alebo aspon ty usmev urcite a tie myslienky do kelu s nimi pripadam si uz jak cvok bola som sama doma a ze co ak sa mi daco stane a nikto pri mne nebude az mi zle prislo som idiot???uz si asi sama o sebe myslim ze hej take som nikdy nezazivala aby som sa zobrala a isla do mamy lebo mi siblo u toho ze dśom sama doma je strassne strasne tazke na to nemysliet do kelu preco ma tie myslienky tak prenasleduju uz si fakt myslsim ze mi prepne poviazu ma a zatvoria na psychiatriu pritom sa zo vsetkych sil snazim nevzdavat

jaj, ano, opat ma az teraz napadla este jedna vec, na ktoru som sa ta chcela opytat:-)
chodievas ku kardiologovi? resp. bola si u neho? nasiel ti nieco? predpisal ti aj nejake lieky? alebo co ti na tie stavy srdca a busenie povedal?
viem, ze na to busenie sa beru betablokatory, ale ja ziadne neberiem.. neviem ci niekedy v blizkej dobe nezajdem ku kardiologovi.. sice som bola, ale davnejsie a vtedy bolo vsetko ok.. ale stale mam myslienky, ze co ak sa za tu dobu nieco zmenilo a vsetky tie busenia srdca, pripadne stresy mi nejako posodili srdce alebo cosi podobne.. a este poasledna vec - nezvykne ta boliet lava ruka? lebo mna obcas aj ano a aj to ma trocha desi, pretoze toto je jeden z priznakov infarktu.. snad by ale infarkt nevznikol aj z takejto "choroby", ktoru mame..
dobre vlocka:), iba to som chcela, maj sa!:-)

vlocka:)
taka som rada, ze som ta tu mohla stretnut!:-) uplne vazne.. vzdy, ked ta citam, citim sa lepsie.. mne dava ovela lepsi pocit, ked viem, ze niekto podobny ma vie pochopit.. v okoli nikto taky nie je.. teda, rodina, ta ma stale podporuje a snazi sa ma povzbudit, ale nie su to ludia, ktori by sa vedeli vzit do pocitov, ktore prezivam.. pretoze toto, kto nezazije, nema to ako pochopit.. oni uz len vidia to co sa so mnou deje, no netusia co sa v mojom vnutri odohrava.. ked aj pridu take myslienky a ja zostanem nesvoja, vidia, ze nie som ok, no nevedia si ani len predstavit ako tie myslienky strasne sklucuje, vyvolaju uzkost v mojom srdci.. a nasledne sa cely ten kolotc spusti (myslim busenie srdca, zlaknutie, tazke dychanie a podobne)..
najlepsi su niektori ludia, ktori by vsetko hned vyriesili, ved to nic nie je.. vety typu "naco na to myslis?" "mysli na nieco ine, krajsie" "pozri sa aky je svet krasny, nekaz si ho, uzivaj si ho" niekedy vedia nastvat.. NIE JE to take jednoduche.. kolkokrat sa aj nasilu snazim o usmev, radost, no ked pride niektora z tych stiesnujucich myslienok, neda sa to! naozaj sa to neda, hoc sa snazim rychlo prepnut a mysliet na nieco krasne, na nieco co ma upokoji a vyvola vo mne spokojnost.. to uz medzitym nastane busenie srdca, myslienky s nim spojene a to uz sa neda len tak lahko zastavit.. ja nechcem byt hnusna, ale priala by som kazdemu jednemu cloveku si len RAZ, naozaj len raz, odzit taky den, ktory sa obcas pritrafi aj mne.. aby si to zazili a vedeli ma pochopit, aby zistili, ze ja si to nenamyslam, nezvelicujem, ale ze naozaj to vsetko tak je..
jaj, vlocka:), preto som taka rada, ze aspon tu poznam takuto osobku ako si ty:-) aj teraz, ked si napisala, ze prezivas rovnake pocity, ani nevies ako mi je lahsie.. samozrejme, taketo pocity ti neprajem, ale z toho hladiska, ze ma vies pochopit, sa citim lepsie..
ja sa zas musim pochvalit s dnesnou nocou.. to bolo cosi strasne! stava sa mi, ze obcas mam obdobie, kedy mavam problemy so spankom.. niekedy slabsie, niekedy horsie.. no vzdy pretrvavaju nejaky ten tyzden, postupne sa tieto problemy zminimalizuju a mne sa vrati o nieco pokojenjsi spanok.. ale co som mala vcera.. isla som si lahnut a z nicoho nic na mna prisli take hrozne myslienky, ze davno som take necitila.. najhorsie je, ze ja ich ani neviem vysvetlit.. oni su nevysvetlitelne, nepomenovatelne, jedine co viem, ze mi sposobili obrovsku uzkost v dusi, citila som akoby velke prazdno, nieco zle.. velmi tazko sa o tom pise, ked sa to neda tak spravne popisat, iba citit.. chvilku ma napadlo to, ze co zostname sama, co ak sa niekomu z mojich blizkych nieco stane.. potom na napadli take myslienky plne prazdna, nieco v zmysle, naco zijeme, co je nasim zmyslom alebo co so mnou bude, ja neviem, neviem to ani popisat, len som citila take zivotne prazdno, ach.. potom sa mi z tohoto samozrejme, ze rozbuchalo srdce a napadali ma opakovane tie iste myslienky.. hoci som sa snzila silou-mocou mysliet na nieco krasne, napriklad uz na spominane vianoce, hned na to ma napadli myslienky - co ak sa budem citit takto aj na Vianoce? presne si pamatam na minule Vianoce.. cele som ich mala pokazene.. neustale tieto myslienky, nesutale kontrolovanie sa, neustale busenie a s nim spojene problemy so srdcom.. po stedrovecernej veceri som sa rozplakala a nikto nechapal preco.. a to je to, ze ani ja sama neviem.. zrazu sa ma vsetky veci tak strasne dotkli, zrekapitulovavala som si svoj zivot, vsetko to krasne, chcela som aby sa vsetko toto zle skonicilo a ja som opat zila tak bezstarostne, kedy ma ani vo sne nanapadli take myslienky ako teraz.. vtedy, ked svet bol gombickou a pritom aj teraz by pre mna mohol byt, lebo som stastny clovek, ktoremu nic nechyba, vsetko ma, dokonca tych najuzasnejsich ludi na svete ma hned vedla seba.. no asi prave to ma tak rozcitilo, ako im velmi ublizujem a strasne sa bojim, ze ich stratim.. preto by som nechcela, aby sa taketo cosi opak zopakovalo ak tento rok.. tento rok chcem stravit Vianoce uplne pokojne, bez busenia srdca, bez roznych inych priznakov, bez vsetkej bolesti sveta, ci uz tej fyzickej alebo psychickej.. chcem byt plna pohody, vychutnavat si kazdy jeden okamih toho carovenho obdobia, kedy si naozaj vychutnam carovny pokoj a nebudem stale dokola nieco riesit a toboz nie seba a svoje zdravotne a psychicke problemy.. len, problem je v tom, ze obcas pridu take myslienky, ktore ani nechceme a hoci sa snazime si uzivt, vychutnavat kazdy den, ovladnu nas a my sa po nich citime tak zvlastne, prazdno, uzkostne, smutne.. tak som sa citila aj na Vianoce, zrazu to nebolo to obdobie, ktore som doteraz prezivala tak stastne radostne, vtedy prisli take myslienky plne prazdna, strachu, uzkosti, ze opat bolo vsetko zle..
a tak som zaspala niekedy nadranom s tym, ze uz o pol 7 som bola hore a nie a nie zaspat.. pritom som ani necitila unavu, len slabe pobolievanie hlavy.. no vecer som sa naozaj zvlastne citila, dokonca som mala chut plakat a to tiez neviem z coho, jednoducho ma chytil stav placu a pomaly sa mi slzy zacali tlacit von.. pravdepodobne z toho, ze som opat rozmyslala nad tym, ze taketo noci som zazila naposledy vtedy, ked som sa citila tak zle a zivot nebol taky krasny.. opat ma napadlo, ze pravdepodobne je to tu zasa a prichadza obdobie, ktore si nezelam.. kiezby bol clovek natolko silny, aby nieco takto ovladal zastavit a okamzite priviest zivot a myslienky do tej roviny, do ktorej si on sam praje.. a ja aj tak verim, ze sa to da!:-) da sa to, da sa to.. a podari sa to aj nam, raz URCITE..
tolko toho by som vedela este napisat, no vzdy sa tu rozpisem a mozno to nikoho ani nezaujima, pripadne si to citas iba ty - vlocka:) a to uz len tak, ze kedy to konecne skonci:-) ked mne sa vzdy tak trocha ulavi tym, ze to dostanem zo seba von a ked niekto mi nasledne napise, ze ma vie pochopit.. vtedy sa citim lepsie:-)
ale uz koncim, neskor sa ozvem, prajem krasnu, pokojnu, co najviac BEZmyslienkovu nedelu!:-)

ahoj usmev:)
ked citam, co si tu popisala, tak ma normalne prechadza mraz po chrbte. Tie pocity si tu napisala uplne presne. tie iste myslienky mam kazdu nedelu v kostole. to hadam ani nie je mozne. asi si to vytlacim a ukazem mojej psychologicke, pretoze ked sa ma pyta, co vtedy prezivam, tak jej to vobec neviem takto povedat. ale je to do bodky presne tak. nejaky impulz to spusti a potom tie hrozne myslienky idu ako lavina.
ja som mala dnes podobny zazitok ako ty, ale nastastie nie v autobuse. /ja autobusom nechodim, pretoze mam pracu blizko a ked niekde potrebujem ist, tak ma niekto zavezie autom:)))/
rano som sa zobudila v pohode, oddychnuta, ani srdce mi nebusilo, tak som sa rozhodla, ze pojdem na mensi nakup len blizko do obchodu. tak som sa po dlhom case vybrala autom. aj som si to sama odsoferovala, ale to fakt len asi pol kilometra tam a pol naspat. to uz bol rekord. no ale v obchode som uz citila to busenie a ze mi je strasne horuco. tak som sa ukludnovala, ze ved rychlo nakupim a bude dobre. ludi tam nebolo az tak vela a pri pokladni nikto. no ale ako som sa blizila k pokladni, tak tam uz stal jeden pan s plnym nakupnym vozikom. no a vtedy som sa uz zacala kontrolovat, srdce, dych, ludi okolo... ale akosi som to zvladla. no ale kym som neprisla domov, srdce som stale citila. potom som sa akosi ukludnila a bolo to OK cely den. az okolo 17.00 som si nafarbila vlasy a vtedy tie myslienky zas prisli, ze co ak sa mi nieco stane, ked mam tu farbu na vlasoch, pride mi zle, pride po mna sanitka a ja mam na hlave farbu a potom mi vlasy vypadaju, a ako pojdem po nemocnici s nafarbenou hlavou, a ako mi ju tam umyju a take sproste veci...tak tych prvych 5 minut bolo hroznych, pretoze som sedela a myslela na hluposti. no ale potom som hned zacala nieco robit a preslo to. - a hlavne je to, ze sa mi nic nestalo a mam peknu farbu na vlasoch:)))
usmev:), a este k tej bolesti chrbta. to busenie srdca moze sposobit aj bolest chrbta. povedala mi to aj doktorka. ja som uz v niektorom prispevku pisala, ze mam problem s bolesťou chrbta. Zacina to bolestou medzi lopatkami a potom to tlaci na krcnu chrbticu a mam tlaky do hlavy. u mna je jednym zo spustacov (okrem inych:))) aj tento chrbat. mala som isty cas problemy s krcnou chrbticou. 2x sa mi stalo, ze som si neobliekla v zime vetrovku, prebehla som len cez ulicu a este s cerstvo umytou a vyfukanou hlavou a tyzden som nemohla vstat z postele, pretoze som mala take silne zavraty, ze som si myslela, ze odpadnem. a ked som si lahla, tak sa mi tocil cely svet,ze som nic nevidela a to aj ked som si hlavu pohla o milimeter. bolo to hrozne. vtedy sa mi moje zachvaty paniky velmi zhorsili. no a teraz, ked mi uz tlaci do hlavy z chrbtice, tak sa snazim cvicit aspon trochu, aby som to rozhybala. pretoze vtedy mam take mensie zavraty a uz je panika na svete. takze pre mna je zaklad sa dobre vyspat, nie moc dlho, ani moc kratko. a preto som si kupila aj ortopedicky vankus a odvtedy je to omnoho lepsie s bolestami chrbta.
tak neviem, ako sa dnes vyspim, lebo uz je riadne neskoro. bola som u kamaratky a tak sme si dobre pokecali, ze som si konecne poriadne oddychla. tak uvidim, ako rano vstanem, pretoze takto neskoro som nesla spat riadne dlho.
tak vam vsetkym drzim palce a prezite este peknu nedelu, taku dusickovu

a viem este co som chcela!:-)
ze od rana ma neskutocne k tomu vsetkemu bolel aj chrbat.. hned ako som vstala a potom cely den.. a tak ma napadlo, ze mozno aj nejake tie busenia a problemy s dychanim s nim mozu suvisiet.. vsetko je medzi sebou tak uzko spojene.. prave preto rozmyslam, ze v blizkej dobe skusim mozno este nejaku fajn masaz..
tak este raz krasny vecer!:-)