zdravim vsetkych, ktorych sa tato tema tyka/tykala:-)
pred niekolkymi rokmi som nezvladla napor stresu a da sa povedat, ze som sa zosypala.. mala som hnusne obdobie, absolutnu nechut do zivota, bola zo mna troska fyzicky i psychicky.. potom sa vo mne nieco zlomilo, zabojovala som a vyslo aj u mna slniecko:-) samozrejme, ze nieco taketo cloveka poznaci.. mavala som strach byt sama doma, mala som strach niekam ist, ze sa mi zopakuju take stavy, ake som mala vtedy, ked som na tom bola tak zle.. jednoducho, akoby to vyustilo do mensej formy PP = panickej poruchy, uzkosti..
potom som sa opat zatala, snazila si uvedomovat vei, ovplyvnovat myslienky, pomahat psychike, az nastalo naozaj lepsie obdobie:-)
potom bolo dlho fajn, az na leto - mala som z jedneho "problemu" strasne stresy, zle som kvoli tomu spavala a podobne.. teraz si uvedomujem, ze to bola uplna banalita, absolutne nic vazne, no vtedy ma to uplne "znicilo", az sa u mna zacali objavovat ataky.. chvilku dobre, chvilku horsie.. nemusim ich asi opisovat, kazdy kto vie o com hovorim, ma pochopi.. opat som zatala zuby a snazila som sa menit veci, seba, vsetko na co som mala silu.. od leta az po dnesny den musim silno, silno zaklopat o drevo.. neda sa porovnat obdobie vtedy a teraz:-) je to lepsie.. nerada byvam sama, ale ked je treba, som aj sama a nerobim cirkus:-) nerada chodim niekam do daleka, lebo sa bojim, ze by sa mohlo nieco stat, no uz aj to sa snazim prekonavat.. absolvovala som par ciest a zvladla som ich:-) jedine co mi ostalo je dost velky strach o zdravie..
momentalne som vsak vdacna za kazdy novy den, kazde nove rano.. tesia ma aj tie najmensie veci okolo mna, aj to, co ostatni povazuju za samozrejme.. milujem zit! aj cez vsetky problemy, kotre sa pritrafia som vdacna za svoj zivot..
a teraz to, kvoli comu sem pisem:-) odkedy skoncilo to silnoatakovske obdobie, necitim sa fyzicky uplne ok.. stale mam este v sebe akysi blok, ktory kontroluje cele moje telo a ma o neho strach.. ja sa mu ani nedivim, ked si predstavim akym stavom som svoje telo muselo vystavovat (v tom obdobi bolo vsetko zle - maximalne oslabena imunita, neustale nejaka choroba, bolesti hlavy, silne busenie srdca, bolesi hrdunika a podobne..) no teraz by som chcela byt aj psychicky, aj fyzicky maximalne v poriadku:-) lenze: obcas mavam take zvlastne pocity na srdci.. ked mam nejake tie stresy, prejavi sa mi to busenim srdca.. snazim sa ale uz viac relaxovat.. no obcas mam pocit akoby slabosti na hrudniku.. neviem ci to spravne opisujem, ale nieco take, akoby ste citili, ze vam slabo bije srdce.. ani ho necitite bit, respektive len tak slabunko, aj tep je tazke nahmatat.. potom sa prelaknem, tak zacitim, ze uz je to ok:-) a ta slabost navyse prechadza do ruk, mam ich take slabe, nehovorim, ze by som nimi nemohla hybat, len su take slabe..sem-tam mavam este tlak na hrudniku, obcas pride nejake to tazke dychanie, ale skutocne sa to neda porovnat s tym co bolo.. dost citlivo reagujem na zmeny - aj teraz toto nahle ochladenie, alebo ked vstupim do horucej vody, mam taky zvlastny pocit.. taktiez sa mi stava, ze ked idem spat, tak citim akoby mi zvlastne bilo srdce, tak potom sa mi aj tazko zaspava.. myslite si, ze toto vsetko je dosledok toho obdobia, ktore som mala a dufam, ze uz je z velkej casti za mnou? obcas mam sice take pocity, kedy sa bojim, ci do toho opat nepadnem, no snazim sa spamatat sa a zit pre krajsie veci:-)
bola by som rada, ak by ste sa vyjadrili.. taktiez by som bola velmi rada, ak by sa vyjadrili ti, ktori maju podobne obdobie za sebou a ako sa maju momentalne fyzicky.. poznacilo vas to? nemate strach o svoje zdravie? nemavate este take zvlastne pocity, ktore sa tykaju prevazne srdca? napiste prosim:-)
dakujem za vsetky nazory a odpovede, prajem vam vsetkym krasny den a hlavne vela zdravia a usmevu do zivota:-)
PP-ckari a podobni:-)
ahojte vsetci:-)
tak dnes bol teda naozaj "zaujimavy" den.. zacalo sa to uz hned rano, kedy som sa zobudila s tym, ze mi busi srdce.. posledne 4 dni kazde jedno rano citim busenie, hoci prave tieto dni mam take pokojne, ziadne stresy.. doposial to bolo vzdy len rano, nasledne ma to preslo a cely den som bola ok.. lenze dnes som od rana citila v sebe akusi nervozitu.. mala som ist za jednou kamaratkou pomerne dost daleko a uplne ma chytil strach.. neviem preco, ked doteraz bol taky klud! opat to - co ak nezvladnem tu cestu, co ak sa mi nieco stane, co ak ma nahodou po dlhsom case chyti atak, co ak pride po mna zachranka a podobne.. a tymto som si pekne krasne polovicu z tych veci privolala:-( dlhy cas som cestovala uplne bezproblemovo.. no pamatam si, ze ked som mala to zle obdobie, problem bola aj cesta.. hned ako som nastupila do nejakeho dopravneho prostriedku, chytila ma akasi panika, no a tym, ze ludi pribudalo a vzduchu ubudalo, zacala som sa citit nesvoja, mala som problemy s dychanim a podobne.. no potom som sa zacala prekonavat, ukludnovat sama seba a nakoniec to vsetko preslo..
az dnes v autobuse ma opat chytil taky zvlastny pocit.. neviem ci to ale nebolo sposobene obrovskym teplotnym rozdielom vonku a vnutri autobusu.. vonku som sa triasla od zimy, no vnutri bolo tak silno zapnute kurenie, ze som sa zacala silno potit, zle sa mi zacalo dychat a hned som pocitila, ze aj srdce na to reaguje.. uplne sa mi zrychlilo.. to ma uplne vylakalo, hned sa mi vratili vselijake myslienky, predstavy a celu cestu to nebolo ono.. dokonca uz ani potom vonku na cerstvom vzduchu.. cele poobedie ma sprevadzalo busenie srdca.. dokonca dnes som prisla na jedno zaujimave vysvetlenie.. nahodne som si zmerala pulz (iba tak rukou - prstami som sa snazila pocitat pulz za jednu minutu)a mala som ho dost vysoky.. tak ma napadlo, ci to busenie srdca nie je sposobene vysokym pulzom.. inak je to "krasny" zacarovany kruh.. mala som vysoky pulz, z toho pravdepodobne busenie srdca a z toho busenia srdca ma strasne bolela lava ruka a z toho hned pramenili myslienky na infarkt a ine vazne ochorenia.. inak, s tou bolestou lavej ruky tu nahodou nema tiez niekto problem? pretoze to som si vsimla uz viackrat, ze ked mavam nejaky den taketo busenie srdca, bolieva ma lava ruka..
a toto vsetko vyustilo do "uzasnych" myslienok, kedy som si to nejako zrekapitulovala a vyslo mi, ze po dlhom krasne pokojnom obdobi je mozne, ze pride to menej krasne, kedy ma taketo stavy budu sprevadzat castejsie.. musim nieco zacat robit, aby sa to nevratilo! alebo verit v to, ze moja teoria je prudko omylna..
no najviac mi stav zhorsovali tie myslienky.. ked som citila zvyseny pulz a silne busenie srdca zaroven, prechadzalo mi to do akehosi tlaku v hlave.. to srdce mi navyse akoby tak zvlastne bilo (ja viem, stale si ho kontrolujem a potom sa mi zdaju aj veci, ktore sa stat nemozu!), no a nasledne som sa dopracovala k tomu, ze ci nahodou nemam naozaj nejake problemy so srdcom, pripadne co vsetko moze znamenat to cudesne tlknutie a do kedy to srdce vobec znesie:-/ neviem ci nevyhladam opat kardiologa, aj ked viem, ze toto pravdepodobne nema nic so srdcom, no ked ja sa o neho tak velmi bojim:-/ mozno prave tymito stavmi uz nebude take ako doteraz bolo, mozno uz je poskodene alebo co (a ano, viem aj to, ze som strasny bojko!:-/)..
teraz som vsak prisla domov a citim sa nastastie uz fajn:-) i ked ma trosku bolieva na hrudi.. idem si este urobit jeden fajny caj s medom, pojdem si nieco precitat a snazit sa mysliet na pekne veci, napriklad na Vianoce:-) a teraz som velmi stastna, lebo ked iba tak v mysli zmazem vsetky tie neprijemne chvilky, ktore ma dnes stretli, den ako taky samotny bol velmi pekny:-)
uz koncim teda, majte sa krasne a drzte sa, nech vas taketo stavy obchadzaju!:-)
ahojte vsetci.
usmev:), ja mam tiez akysi blby tyzden. dnes rano som sa zobudila na to, ze citim buchat svoje srdce. tep som vsak vobec nemala zrychleny. ale mala som taky hlupy sen, ze su vianoce a este namam nakupene darceky. nevedela som, co mam komu kupit a ked som aj vedela co kupim, tak to uz nemali. no a potom zavreli vsetky obchody a ja som nemala kupene skoro ziadne darceky. bola som strasne zufala, ale hned som sa prebrala. este som 15 min. lezala v posteli, ale bola som strasne nervozna, tak som si este stale musela opakovat, ze sa nic nestalo a do vianoc je este daleko. dufam, ze taketo sny nebudem mat az do vianoc:))). takze uz od pondelka musim zacat nieco nakupovat.
tiem myslienky sa vracaju aj mne. naposledy som ich mala v nedeľu, bol to hrozny den, ale nastastie ma to preslo.
zatial sa majte, to som len tak narychlo napisala. pekny zvysok dna
klara, napisala som ti:-)
a co vy ostatni, ako sa dari?:-) ja som mala tieto dva dni uzasny oddych, naozaj som si oddychla, hned som sa citila lepsie:-) akurat vcera rano sa mi stala taka zvlastna vec.. zobudila som sa skoro rano na to ako sa mi tazko dycha.. chcela som sa pohnut, ale nedokazala som! ako by som ochrnuta alebo co, vobec som nedokazala pohnut rukami ani nohami.. ja ani neviem ako to dopadlo, uz si len spominam ako som sa opat prebudila a nastastie bolo vsetko v poriadku.. dnes uz sa to nastastie nezopakovalo, aj ked som sa mierne bala..
navyse ma napadali este take myslienky typu: co ak sa mi to zasa vrati, co ak zasa prestanem zvladat absolvovat cesty sama, co ak sa mi nieco stane, co ak pre mna bude musiet prist zachranka a podobne.. no snazila som sa ich odohnat, rychlo prepnut a mysliet na nieco krajsie, tak snad mi uz daju pokoj tie myslienky:-)
inak, aj vase srdce reaguje na vsetko tak strasne citlivo? napriklad pri nejakom sporte, alebo aj takej mensej cinnosti, tiez ho hned citite? a viac to vsetko prezivate? ja dokonca posledne dni sa kazde jedno rano budim s tym ako mi busi srdce.. samo od seba.. potom vstanem a vsetko je v poriadku, ziadne busenie (klop-klop):-) tak neviem cim je to sposobene.. alebo ked som bola minule vo fitku, hned som sa bala, ze ako to "prijme" moje srdce a po par minutach cvicenia som ho hned citila, take zvlastne tlaky.. neviem ci uz sa na to ja tak strasne sustredim alebo by to robilo aj bez toho, aby som sa tak sustredila, no stale som na neho taka upnuta:-( jaj, snad aj to raz prejde:-)
tak prajem krasny den:-)
ahoj usmev ....Mohla by si mi napisat na nick SUN1994???bola by som rada...prepac ze som tu nebola,ale nedalo sa.
som rada, ze ti homeopatia pomohla:-) aj ja zastavam ten isty nazor - najskor skusit rozne prirodne preparaty, alternativnejsiu medicinu, pripadne hemeopatiu, mozno nejake cvicenia, terapie a az ked ani to nezaberie, orientovat sa na silnejsie lieky.. tak nech ti co najdlhsie vydrzi ten prijemny stav v zivote:-)
inak bola som tam len raz,spisala som jej na papier cely svoj zivot,poprezerala mi zuby,vlasy,nechty a potom sme sa rozpravali uz len telefonicky.ja totizto zijem v zahranici a ona je na slovensku,takze prve lieky som si priniesla z dovolenky a druhe mi poslali postou rodicia :-)urcite sa to oplati skusit.
usmev,ja som si povedala,ze najskor vyskusam vsetky mozne ine cesty a az ked to nebude fungovat alternativnym sposobom,tak si necham predpisat antidepresiva.u homeopaticky som bola po prvy krat v maji,pretoze sa mi v januari z nicoho nic objavila taka uzkost,ze som mala pocit,ze sa mi takymto sposobom ani zit nechce.najskor som chodila na hypnoterapiu,co mi pomohlo dostat sa z najhorsieho a potom mi homeopaticka predpisala okoubaku a thuju a to som uzivala az donedavna.neviem ci to bolo tym alebo letom,ale vsetky zle pocity zmizli a ja som mohla normalne fungovat.obcas som dostala uzkost a triasku alebo nechutenstvo,ale len na chvilocku.neda sa to ani porovnat s tym co to bolo v januari...
tati, tak fajn, ze uz je lepsie:-) treba sa uz sustredovat len a len na tie krasne veci, snazit sa mysliet pozitivne, to je dolezite;-) zaujalo ma, ty chodievas k homeopaticke? aj nad tym som iste obdobie uvazovala, no potom som to akosi nechala tak.. vedela by si mi o tom povedat viac? mavas s nou aj nejake konzultacie? nasadila ti aj nejake homeopatika? ak mozem tolko otazok:-) dakujem;-)
ahoj usmev :-)dakujem za podporu.nasadila som si stresvit a magnezium a uz je ovela lepsie.ten strach,ze co ked to opat pride je fakt neprijemny.vysadila som konecne aj antikoncepciu.moja homeopaticka mi totizto povedala,ze to moze byt jednym z dovodov preco sa citim zle a minule som citala clanok venovany hormonalnej antikoncepcii,kde sa zeny stazovali,ze odkedy ju uzivaju maju sklony k depresii a neustale sa im menia nalady.tak na tom nieco pravdepodobne bude :-)
neznama,neboj,ako si to aj sama povedala,keby si sa mala zblaznit,nebudes o tom vediet.to si vsimnu na tebe ini,nie ty :-)ja som si to tiez myslela a trapila sa,ze ma ludia budu povazovat za blazna a miesto toho mi ludia hovoria,ze som jedna z najnormalnejsich osob,ktore kedy stretli :-)pokial si nemyslis,ze si kralovna zo saaby a podobne zalezitosti,nemas sa coho bat.ty budes mat pravdepodobne problem s obsedantnymi myslienkami,ale to je len a len v tvojej hlavicke,takze sa neboj,nikomu neublizis :-)
konecne som sa sem dostala:-)
hrozne vycerpavajuce dni! vcera som toho mala tak vela, ze som si sla lahnut az o druhej v noci.. a to si vzdy prizvukujem, ze povinnosti nepovysim nad moj spanok.. no aj tak to NIKDY nedodrzim.. moje svedomie je proste az tak zodpovedne, ze by som ani kludne nezaspala, ak by som sa to nedoucila aleno nesplnila tu a tu ulohu, ktoru som slubila a je potrebna.. o druhej som si lahla polomrtva s obrovskou bolestou hlavy a silnym busenim srdca, s pocitom, ze sa konecne vyspim.. no omyl! zaspala som mozno o piatej rano:-/ nedarilo sa mi spat.. stale som sa prehadzovala a mala hlavu plnu myslienok, ktorych sa nie a nie zbavit.. nevadi, co bolo bolo, od dnes naplno oddychujem (dufam):-)
tati - ano, je to zvlastne.. u mna sa stalo nieco podobne.. myslela som si, ze to zle obdobie uz mam za sebou, bola som v uplnom pokoji, vtedy som bola naozaj dusevne vyrovnana a tiez z nicoho nic na mna prisli take zvlastne stavy, ktorych sa potom opat tazko zbavovalo.. neviem preco to tak je:-/ pre mna je motivaciou, ze poznam zeny, ktore prezivali podobne stavy a dnes uz ani nevedia co to znamena.. ze zacali zit zivot bez tychto situacii, myslienok, stavov a uz sa im to nevracia.. mozno si intuitivne stale "ostrazita" a velakrat ked sa nieco stane, uz automaticky myslis na to co bolo alebo co by sa mohlo stat, ci nie? skus si nejako vsugerovat, ze sa ti to uz NEMOZE vratit.. ze si raz a navzdy z toho von.. a ked pride nahodou nejaka taka situacia, kedy si myslis, ze sa to vrati, tak si prizvukuj, ze toto s tym nema nic spolocne, ty uz si zdrava a vsetko hravo zvladnes.. zi pre pritomnost, neries minulost a ani buducnost.. vychutnavaj si kazdy okamih zivota, ktory prave prezivas a snaz sa ho prezit co najlepsie ako vies:-) velmi ti drzim prsty..
neznama555 - radim ti, navstiv psychologa.. nie je to hanba ho vyhladat, zdoverit sa mu.. oni su tu pre nas, aby nam pomohli v situaciach, kedy si nevieme dat rady.. take myslienky som nastastie nikdy nemala, no nebrala by som ich na lahku vahu.. si v stadiu, kedy ta tieto myslienky premahaju, sposobuju ti trapenie, tak preco sa takto trapit? mala by najst odbornu pomoc, troska sa vyzalovat, poradit, zistit kde je problem, ako ho vyriesit a podobne.. ver mi, dnes navstevuje psychologov vela ludi, naozaj to nie je hanaba.. zatial ti mozem poradit jedno - venuj sa svojim konickom, veciam, ktore mas rada, rob to, co ta naplna a robi ta stastnou, obklopuj sa ludmi, ktorym sa mozes vyrozpravt, ktori ta vypocuju, niektori mozno ja poradia.. zabavaj sa, tes sa z kazdeho dna, najdi si nejaky pohyb, sport, chodievaj casto na cerstvy vzduch, do prirody, ak mas moznost, zaobstaraj si nejake zvieratko.. snaz sa svoju hlavu nejako zamestnat, aby nemusela mysliet na takymi vecami, ktore ta obmedzuju.. ak aj pridu, nahlas ich odozen a rychlo prepni na iny rezim - zacni rozmyslat nad niecim krasnym, nad svojimi snami, vzi sa do nich, predstavuj si ake by to bolo, alebo si len predstavuj nieco co ta spravi stastnou, pokojnou.. vela stastia ti prajem:-)
vsetkym hlavne vela USMEVU!:-) ak aj nie je dobre, uvidite, ze o cvhilku bude lepsie:-) drzte sa..