zdravim vsetkych, ktorych sa tato tema tyka/tykala:-)
pred niekolkymi rokmi som nezvladla napor stresu a da sa povedat, ze som sa zosypala.. mala som hnusne obdobie, absolutnu nechut do zivota, bola zo mna troska fyzicky i psychicky.. potom sa vo mne nieco zlomilo, zabojovala som a vyslo aj u mna slniecko:-) samozrejme, ze nieco taketo cloveka poznaci.. mavala som strach byt sama doma, mala som strach niekam ist, ze sa mi zopakuju take stavy, ake som mala vtedy, ked som na tom bola tak zle.. jednoducho, akoby to vyustilo do mensej formy PP = panickej poruchy, uzkosti..
potom som sa opat zatala, snazila si uvedomovat vei, ovplyvnovat myslienky, pomahat psychike, az nastalo naozaj lepsie obdobie:-)
potom bolo dlho fajn, az na leto - mala som z jedneho "problemu" strasne stresy, zle som kvoli tomu spavala a podobne.. teraz si uvedomujem, ze to bola uplna banalita, absolutne nic vazne, no vtedy ma to uplne "znicilo", az sa u mna zacali objavovat ataky.. chvilku dobre, chvilku horsie.. nemusim ich asi opisovat, kazdy kto vie o com hovorim, ma pochopi.. opat som zatala zuby a snazila som sa menit veci, seba, vsetko na co som mala silu.. od leta az po dnesny den musim silno, silno zaklopat o drevo.. neda sa porovnat obdobie vtedy a teraz:-) je to lepsie.. nerada byvam sama, ale ked je treba, som aj sama a nerobim cirkus:-) nerada chodim niekam do daleka, lebo sa bojim, ze by sa mohlo nieco stat, no uz aj to sa snazim prekonavat.. absolvovala som par ciest a zvladla som ich:-) jedine co mi ostalo je dost velky strach o zdravie..
momentalne som vsak vdacna za kazdy novy den, kazde nove rano.. tesia ma aj tie najmensie veci okolo mna, aj to, co ostatni povazuju za samozrejme.. milujem zit! aj cez vsetky problemy, kotre sa pritrafia som vdacna za svoj zivot..
a teraz to, kvoli comu sem pisem:-) odkedy skoncilo to silnoatakovske obdobie, necitim sa fyzicky uplne ok.. stale mam este v sebe akysi blok, ktory kontroluje cele moje telo a ma o neho strach.. ja sa mu ani nedivim, ked si predstavim akym stavom som svoje telo muselo vystavovat (v tom obdobi bolo vsetko zle - maximalne oslabena imunita, neustale nejaka choroba, bolesti hlavy, silne busenie srdca, bolesi hrdunika a podobne..) no teraz by som chcela byt aj psychicky, aj fyzicky maximalne v poriadku:-) lenze: obcas mavam take zvlastne pocity na srdci.. ked mam nejake tie stresy, prejavi sa mi to busenim srdca.. snazim sa ale uz viac relaxovat.. no obcas mam pocit akoby slabosti na hrudniku.. neviem ci to spravne opisujem, ale nieco take, akoby ste citili, ze vam slabo bije srdce.. ani ho necitite bit, respektive len tak slabunko, aj tep je tazke nahmatat.. potom sa prelaknem, tak zacitim, ze uz je to ok:-) a ta slabost navyse prechadza do ruk, mam ich take slabe, nehovorim, ze by som nimi nemohla hybat, len su take slabe..sem-tam mavam este tlak na hrudniku, obcas pride nejake to tazke dychanie, ale skutocne sa to neda porovnat s tym co bolo.. dost citlivo reagujem na zmeny - aj teraz toto nahle ochladenie, alebo ked vstupim do horucej vody, mam taky zvlastny pocit.. taktiez sa mi stava, ze ked idem spat, tak citim akoby mi zvlastne bilo srdce, tak potom sa mi aj tazko zaspava.. myslite si, ze toto vsetko je dosledok toho obdobia, ktore som mala a dufam, ze uz je z velkej casti za mnou? obcas mam sice take pocity, kedy sa bojim, ci do toho opat nepadnem, no snazim sa spamatat sa a zit pre krajsie veci:-)
bola by som rada, ak by ste sa vyjadrili.. taktiez by som bola velmi rada, ak by sa vyjadrili ti, ktori maju podobne obdobie za sebou a ako sa maju momentalne fyzicky.. poznacilo vas to? nemate strach o svoje zdravie? nemavate este take zvlastne pocity, ktore sa tykaju prevazne srdca? napiste prosim:-)
dakujem za vsetky nazory a odpovede, prajem vam vsetkym krasny den a hlavne vela zdravia a usmevu do zivota:-)
PP-ckari a podobni:-)
boze baby :( mne je tak hrozne zle .... neda sa mi ani spat.... ani plakat nič :( .... bojim sa ze mi sibne... usmev no tak si prosim vytvor nejaky,ak by sa ti chcelo,lebo ja mailovku ani nemam ... a na azete som nonstop ....
vsetky vas zdravim.
Usmev:) - tak s tou hranicou citlivosti som na to tiez tak isto. asi som to tu zabudla tiez uviest :))) tiez ma rozrusi hociaka malickost, nad ktorou by som sa v minulosti ani nepozastavila... niekedy je to lepsie, niekedy horsie, ale asi vies, o com hovorim...
Usmev:), pises ze si studentka. na SŠ alebo VŠ?
ja pracujem a mam tu vyhodu, ze mam pracu tak 5 minut cesty peso, takze ziadne cestovanie dopravnymi prostriedkami, co mi velmi ulahcuje situaciu.
Teraz mam to lepsie obdobie, nebyt problemov vo vztahu, ale hadam sa to casom nejako vyriesi.
Horsie obdobie som mala prvy polrok, pretoze som pracovala a externe studovala na VŠ. v juni som zostatnila na Bc., ale uz vyssie nepokracujem, pretoze sa moj stav dost zhorsil, tak som sa rozhodla, ze si dam 1rok prestavku a potom uvidim, ako sa budem citit. Bolo to velmi narocne obdobie, pretoze cely tyzden som bola v praci a cez vikend v skole. Najhorsie pre mna bolo vydrzat na prednaskach, vsak to tiez dobre poznas...
chcela by som vas este vsetky poprosit o radu: ze ako travite volny cas, pri com si tak fakt dobre oddychnete, nejake napady, lebo niekedy neviem, co so sebou a nic sa mi nechce...
tak sa majte vsetky krasne, aby ste mali len tie dobre dni...
pekny zvysok vecera:)))
dakujem za bleskurychly presun temy:-)
zle kategorizovanie temy:-) poprosim, aby ste ju presunuli spat do tem tykajucich sa psychickych problemov, lebo tato tema skutocne nesuvisi s anorexiou a ani bulimiou.. aby sme predisli nejakym nedorozumeniam a zbytocnemu zavadzaniu ludi:-)
ahojte baby, tak konecne som sa dotala k netu a mozem odpisat:-)
vlocka:) - vidim, ze my to mame naozaj velmi, ale velmi podobne:-) so vsetkym co si napisala mozem suhlasit, presne tak isto to plati aj u mna.. aj s tym vycerpanim, aj s tym jedenim, aj s tymi stavmi, so vsetkym..
co by som dodala - u mna sa zmenila hranica strachu, nepokoja.. inokedy som toho zvladala ovela viac.. niektore veci, ktore ma teraz rozhadzu by so mnou v minulosti nic nerobili.. momentalne to mam tak, ze nemozem citit ani najmensi napor tlaku, stresu.. akonahle nejaky je, citim sa nesvoja a citim nejake tie moje priznaky.. tak isto aj rano, ked idem do skoly.. musim vstavat s predstihom, akonahle vstanem o par minut neskor, uz vidim ao nestiham a uz som cela z toho nervozna.. tak isto mi robi problem cesta.. musim vystartovat skor.. ale aj s tym behom - hned po behu citim ako mi silno busi srdce, opat sa musim kontrolovat..
tak isto aj pocas spanku.. inokedy som spavala ako babatko, teraz to nie je ono.. spavam nepokojnejsie, casto sa strhavam.. dokonca aj ini si to vsimli, ze sa strhavam.. casto mavam zle sny, obcas nocne mory.. niekedy ma to zo sna tak strhne, ze sa az prelaknem a strasne sa mi vtedy rozbusi srdce.. alebo niekedy, nie vzdy, rano - zazvoni budik a ja sa cela strehnem..
dalo by sa pokracovat co vsetko sa u mna zmenilo.. ale hlavne ta hranica obav, strachu.. to co by mi inokedy neurobilo stres, dnes mam z toho busenie srdca..
samozrejme, ze nie vzdy:-) to len teraz mam opat toho vela.. plno starosti, pomerne dolezitych vybavovani a podobne.. opat citim, ze to nie je ok, ale pevne verim, ze prejde par narocnych tyzdnov a opat bude fajn:-) ked mam toho vela a v hlave mi bezia vsetky povinnosti, ktore by som mala stihnut, som dost v strese.. busi mi srdce, hlava ma boli, cela som taka unavena.. no potom sa snazim zastavit, uvolnit sa, povedat si, ved o nic nejde a na chvilku sa opat citim fajn:-) snazim sa robit veci, ktore mam rada, aj ked na ne bohuzial obcas nemam cas.. mam okolo seba fajn ludi, takze aj to je jednym velkym plus:-) snazim sa tesit z kazdej malickosti, ktoru nam den prinasa:-) je dobre a verim, ze bude este lepsie:-)
vy sa ako mate? ake mate momentalne pocity, stavy, nalady?:-) pevne verim, ze ste ok..
klara, na azete konto nemam, ale ak je potrebne, nejake si urobim:-) alebo sa spytam - nemas mail? lebo na nom som pomerne castejsie, tak ak by sa dalo, rada by som popisala:-)
vsetkym prajem krasny vecer a s usmevom do noveho tyzdna:-)
jej, baby, som rada, ze ste sa ozvali:-)
ja som tu momentalne naozaj len nakukla, lebo sa dost ponahlam, no tolko vam chcem toho povedat:-)
takze vecer tu budem a vsetko co mam na srdci napisem, pridam aj kontakt na mna, dobre?:-)
krasny vikend vam prajem a urcite sa ozvem!;-)
cauky usmev :) ... jasne mozme popisat,budem rada....azet??aky mas nick?:P
ahoj usmev:)
aj ja patrim do skupiny PP. Casto citam prispevky v podobnych diskusnych temach a zistujem, ze kolko ludi tym trpi.
Usmev:), som velmi rada, ze som si precitala tvoj prvy prispevok. ked som si ho precitala, tak som sa na chvilu pozastavila nad tym, ci som ho nahodou nepisala ja. Vsetky tie veci opisujes presne tak, ako ja.
najviac ma na tvojom prispevku uputalo to, ze sa snazis z toho dostat bez liekov a svojou pevnou volou.
Ja mam tiez teraz akurat to dobre obdobie, ale bolo obdobie, ked som sa citila fakt hrozne. Dakovat mozem hlavne mojej psychologicke, ktora ma naucila relaxovat, naucila ma lahsie prekonavat stersove situacie a hlavne ma naucila verit sebe a mat svoju hodnotu. chodim k nej uz 1,5 roka pravidelne a neda sa to ani porovnat s tym stavom predtym.
No a tiez mam ten isty problem, ze sa stale kontrolujem, hlavne svoje srdce a dychanie. Najviac sa sledujem, ked som v kostole. asi preto, ze tam som tych par atakov mala. ak si tep neskusam na zapasti, tak na krku. Ten, kto si to vsimne, tak musi mat asi dobru zabavu, ked sa celu omsu chytam za krk:)))
a co sa tyka toho vycerpania, tak sa citim presne tak isto. dost casto som unavena, ale hlavne sa rychlo vycerpam. napr. ked mam jeden den v praci strasne vela roboty a kazdy odo mna nieco chce, som taka vycerpana, ze predtym som nebyvala taka vycerpana po tyzdni roboty a prehyrenom vikende. je to tym ze mame tu hranicu citlivosti zvysenu.
Ja sa tomuto vycerpaniu snazim predchadzat tym, ze sa snazim kazdy vecer ist spat v rovnaku hodinu a aj rano vstavat v rovnaku hodinu. nie vzdy sa mi to dari, ale tak to mam naplanovane. Ak som velmi unavena, tak nespim cez den, iba si dam relaxacne (dychove) cvicenie. Lebo cim viac spim, tym viac som unavena.
a hlavne sa snazim pravidelne jest. Nesmiem sa nechat \\\\\\\\\\\\\\\"vyhladovat\\\\\\\\\\\\\\\", pretoze vtedy sa citim hrozne aj fyzicky a aj psychicky. Tak to robim tak, ze vzdy mam nieco v kabelke a aj v praci na stole a tak vzdy nieco chrumem.
ako som uz spominala, tak ja neberiem ziadne lieky, iba Magneziove tablety a B-komplex a sem - tam vitamin C.
inac, tak ma napadlo, ci ten nizky tlak nemoze byt za magnezia, ak ho uzivas..., pretoze mne neurologicka uz davnejsie predpisala Magneziove tablety a povedala mi, ze mi zatial bude stacit 1 tableta denne, aby sme zbytocne neznizili tlak. (to som si zapamatala)
no a takto sa postupne predieram PP a stale dufam, ze to bude lepsie a lepsie, ale tiez na mna z casu na cas pridu take myslienky, ze co ak zasa do toho vpadnem...
no ale chce to riadne pevnu volu.
ja sa hlavne riadim tymto:
- ze cim viac o svojom strachu rozpravas, tym je jeho intenzita slabsia
- nevyhybat sa miestam, kde sa bojim, ist, ale naopak, snazit sa tam ist a prekonat to a ten strach potom bude mensi
- vediet rozlisit nutne od potrebneho (robota nie je zajac, neutecie)
- mat svoju hodnotu
- robit, co ma bavi
atd.
Prajem vsetkym este pekny vecer a aj ja by som bola rada, keby este niekto napisal svoje pomocky a rady, ako to vsetko prekonat...
klara, tie stavy doverne poznam.. ja som tiez studentkou, takze nie vzdy bolo lahke v tych stavoch chodit do skoly, byt plne sustredena, ucit sa a podobne.. najhorsie bolo to busenie, vlastne, vsetky priznaky, ktoree popisujes, som mavala aj ja.. najhorsie su tie scenare, ktore sa ti premiataju hlavou.. mas pocit, ze ti srdce bije neviem akou rychlostou, mas zavraty, pocit na odpadnutie, stazene dychanie, myslis si, ze to nevydrzis.. ze sa zosypes a podobne.. vsetko toto je jasny znak PP - panickej poruchy.. mavas stavy, ktore v tebe vyvolavaju uzkost, mavas silne busenie srdca, hrozne predstavivosti, obcas upadas uz do depky z tych vsetkych pocitov.. kazdy z nas je bojovnik, len nie vzdy vieme nabrat tu silu a zacat bojovat. no treba sa o to aspon pokusit:-)
u teba vsak citam, ze tvoje stavy sa akosi zhorsuju.. aspon tak sa mi zda..
jednou z moznosti je navsteva psychologa. pokial si najdes takeho, ktory ti bude vyhovovat, rad ta vypocuje, poradi, mozes sa z toho dostat.. psycholog ti vysvetli stavy, ktore prezivas, nauci ta nejake relaxacne cvicenia, pomoze ti s tym, ako sa naucit zvladat stres.. ako sa zachovat v tej a tej situacii.. urcite za jeho navstevu nic nedas, uvidis, ze sa ti ulavi a budes sa citit lepsie:-)
druhou moznostou je pustit sa do boja.. vzdy, ked na teba pride nejaky ten stav, musis zacat zhlboka dychat, zacat mysliet na krajsie veci, snazit sa nemysliet na nic stresujuce, ani na svoj zdravotny stav.. povedz si o nic nejde, nic sa nedeje, som pokojna.. zo zaciatku ti to mozno nepojde, no je to otazka praxe..
inak, klara, ak by si chcela, rada by som si s tebou popisala:-) totiz, tie stavy, ktore mas, su uplne totozene s tymi mojimi.. mozeme pokecat, vymenit si nejake rady, skusenosti, najlepsie sa pochopia ludi, ktori si nieco odzili na vlastnej kozi a presne vedia o com to je:-)
pridavam este jednu otazocku:-) myslite si, ze pravidelne uzivanie pripravku Anti-stress (malo by sa jednat o prirodny produkt, ktory obsahuje vsetky dolezite vitaminy a mineraly) moze znizit tlak? ked inokedy byval vyssi a teraz byva povacsinou nizky? alebo co moze byt dosledkom poklesu?
dakujem za odpovede:-)
ahojte.mám taký problém...v lete som mala asi slabšiu PP-stavy uzkosti,strachu,nehorazne busenie srdca,stavy na odpadnutie atd atd.brala som jedine deprim,aj to iba dva balicky...preslo mi,to,zacala skola,vsetko okej,aj ked busenie srdca,take divne,akoby nepravidelne,mi ostalo....no som ovela citlivejsia na stres ,napr.pred skusanim,vtedy myslim ze ani nepridem pred katedru,ze sa zosypem,srdce mi bije ako splasene,normalne mi niekedy to busenie nedovoli ani dychat-ale to musim mat velky stres.no posledne dni na mna prichadzaju blbe myslienky,mam uzkost,bojim sa,aby som neublizila svojim blizkym al.sebe,aj ked ich nadovsetko lubim a su najdolezitejsimi osobami v mojom zivote...ako s tym bojovat??pretoze sa bojim ze do toho znova spadnem.
p.s.:obraciam sa tu na vas,anonymne,pretoze s tymto cop rezivam teraz som sa nikomu nezdoverila...
