PP-ckari a podobni:-)

aj ty si sa vsetkeho tak bala ja som sa bala aj bojim toho ze sa mi nieco stane sama doma sama dakde ist obchody...tak jak vsetci len ako pisem par dni sa bojim a mam myslienky ze mi prepne ze si daco sama urobim nedajboze skocim z okna co to mam za myslienky stava sa zo mna idiot ci uz som ???

napríklad časť príspevku zo 6.11.07
neboj sa psychiatra, keď mi stanovili diagnózu, bola som šťastná, že je to konečne jasné, lebo dovtedy ma osem týždňov liečili na alergiu a zápal hrdla a na pohotovosti som bola aj trikrát za týždeň. Mne pomohli na dennom psychiatrickom stacionári, kde som sa naučila veľa o strese a ako ho zvládať, zaujímala som sa o svoju chorobu, snažila som sa pochopiť čo sa to vlastne so mnou deje a robiť všetko pre vyliečenie. Mali sme tam jednu pani, ktorej donekonečna vysvetľovali, že jednoducho musí ísť do obchodu, prejsť cez cestu a nepridržiavať sa plota, keď ide po ulici. Ktovie čo je s ňou dnes, ale keď som po šiestich týždňoch odchádzala, nebola na tom lepšie ako na začiatku. Podľa môjho názoru, treba o svojej chorobe vedieť čo najviac a snažiť sa ju poraziť a nikdy sa nevzdať. Ja som užívala aj užívam seroxat, ale verím, že keby som ho mohla len tak vysadiť, tak ani nezbadám zmenu. Dodnes čítam všetko , čo sa mi dostane do rúk z oblasti psychoterapie, lebo klinická psychologička sa mi veľmi nepozdávala, tak sa liečim sama a vlastne ani nemám čas vysedávať u psychológa, lebo pracujem, ale mám takú prácu, že niekedy tam môžem pokojne aj niekoľko hodín čítať. Panická porucha mi zmenila život, dnes už môžem povedať, že k lepšiemu.
Tieto slová dnes už nepoužívam, je to už starý príspevok ...snažiť sa ju (panickú poruchu) poraziť a nikdy sa nevzdať, dnes hovorím, naučiť sa s tým žiť a nepozorovať sa.

Áno, brala som lieky,na začiatku seroxat vyše roka a xanax pár týždňov. Ako som sa z toho dostala... skús si prečítať na už spomínaných témach, ozaj sa nechcem opakovať. Alebo ti sem niečo skopírujem...

a ako si sa z toho dostala ty brala si lieky?vies mna osobne uz napadaju take mmslienky strach z toho ze mi prepne ze sa mi daco stane a teraz par dni mam zas etake ze sa bojim ze mi sibne a ze si daco spravim nechapem tomu co sa to deje preco tie myslienky som blazon pridu z nicoho nic a je tazke dostat to z hlavy preco ma take absurdne veci napadaju

Zdravím všetkých PP-čkárov. úsmev, ja som ti písala na začiatku, keď si založila túto tému. Podobne ako Pamela ju sledujem, ale prispievam viac na téme depresia a panická porucha a úzkosť. Vieš, je mi trochu hlúpe písať to isté do viacerých tém, ale ako už Pamela spomínala, ja som sa z PP dostala, aspoň si to myslím, som skoro dva roky bez liekov a je mi dobre, nemávam žiadne panické záchvaty a to dobre poznám tie stavy aj nočné návštevy pohotovosti, tep 180, keď ma napojili na monitor v sanitke a ostali sme trčať v zápche, tak som sa zľakla a rozčúlila, že tep okamžite vyletel a videla som to na vlastné oči.:-) Ja si myslím, že vyliečených z PP je viac, len asi už na tieto diskusné fóra nechodia, ale ja mám toto fórum rada a asi mám viac voľného času, tak sa sem rada vraciam, počítam, sem tam popíšem aj napriek tomu, že som už z toho vonku. Poznám to všetko o čom tu píšete a niekedy mi je ľúto, že nemôžem pomôcť viac, odporúčam vždy študovať čo najviac o tejto chorobe hlavne hľadať odbornú pomoc, dobrého psychológa, ktorý by vám vysvetlil o čo tu vlasne ide a že ozaj nemáte nič so srdcom, ak to potvrdil kardiológ. Prajem všetkým PP-čkárom skoré uzdravenie.

Ahoj usmev a vločka.Už dlhšie čitam vaše forum tak by som sa chcela k vam pridat.Už som tiež nikedy pisala na temu PP ale potom som tu chodila aj chodim čitat každy den.Ja tiež trpim PP už 8 rov a to mam teraz 33 a 5 roky som na liekoch.Berem seroxat a niekedy lexaurin.Už som po 4 rokoch mala pol roka prestavku ale sa mi to vratilo vlastne asi som si to prividila sama že som sa vždy sledovala či tep či tlak až mi z toho drblo a po 2 atakoch som sa dala naspat na lieky tak vam v duchu zavidim že ste bez liekov a to zvladate.Teraz som už 3 mesiace na seroxate a je to o.k.zajta idem na kontrolu a po dalšie lieky.tiež preživam to čo vy tie kontroly srdca ci tepu a ani neviem či sa da z toho dostat von abo to bude tak cely život.niekedy sa zobudim aj v noci a hned sa kontrolujem či je všetko o.k a aj rano ked vstanem potom je to už o.k.S liekmi je to prechadzka ružovou zahradou oproti tym stavom predtym že som sa bala byt sama doma, ist von,v obcode ci autobuse atd.No najhoršie boli asi tie ataky apocit že umieram určite viete o čo hovorim.Teraz som trocha zle naladena lebo som pred svojimi dnami mam zmiešane chute a nalady je mi divne a hlavne mame vela roboty.Budem rada ked mi niečo poradite či napišete aby sme to spoločne zvladli.Pisala tu aj Zuzanka a Miloš na fore PP a ti sa z toho dostali tak by mohli dat tiež dajake rady a ozvat sa ako sa maju a ako žit bez liekov Dik.

ahoj usmev:)
tak uz som ti to poslala.

pekny vecer vsetkym

ahoj usmev...ano aj patrim k ludom s takýmito pocitmi, mák 21 a študujem...celý čas sledujem túto debatu :D
Úplne som sa v nej našla...ja som sa totiž cítila tak blbo že som snáď jediný človek čo máva také myšlienky...
Dnes som si holky na vás pomyslela ked ma na obed chytili tie stavy...a dodalo mi to kus síl myslieť pozitívne vtedy...

vlocka:)
velmi rada si precitam tvoj mail!:-) kludne nech je tych stran aj dvesto, naozaj si to rada prestudujem:-) len dufam, ze ta tym neoberam o vela casu..
ja zatial vsetko v poriadku, klop-klop:-) akurat, ze mam tesne pred svojimi dnami a som z toho akasi podrazdena.. typicke PMS so vsetkymi priznakmi.. vcera ma vytocila uplna hlupost, tak strasne som sa rozplakala, pritom ani nebol dovod, jednudcho so mnou krasne mavali hormony:-) no po tom placi som sa citila tak strasne slobodne a prijemne, ze som bola sama prekvapena:-) uz sa tesim, ked bude za tym..
vcera som mala taku fajn debatu s kamaratkou:-) rozpravali sme sa a neviem preco, ale nejako ma to rozveselilo, ze som sa potom citila taka stastna:-) u mna sa totiz velmi rychlo striedaju nalady.. chvilku som najstastnejsi clovek, nasledne sa opat nejako viac zamyslim alebo sami od seba pridu nejake tie myslienky a hned mam smutnu naladu..
a ano, mas pravdu, ze je toho tento rok na mna akosi vela co sa tyka skoly.. ale zas, ked mam plny program, sustredim sa len na studium, nemam cas mysliet na somariny:-) potom, ked mam zas vela volna, zbytocne rozmyslam a analyzujem.. toto sa chcem naucit prestat!:-) k nicomu to nevedie, zbytocne to riesim, ked sama neviem co zivot prinesie.. nechapem preco to robim, no i tak to stale robim!:-) najlepsie je zit pre pritomnost, prave pre dany okamih, no toto akosi neviem..
akurat co ma dnes troska zarmutilo bol hukot sanitiek.. neviem co to bol za den, ale bolo ich skutocne vela.. hrozne neznasam ten zvuk, evokuje vo mne obrovsky respekt, ale zaroven strasny strach a obavy.. je mi to velmi neprijemne a stale mam pocit, akoby sa ma to tykalo.. neviem preco:-/
prisla som len mrknut, tak sa nebudem viac rozpisovat:-) urcite sa potom ozvem aj v maili a tesim sa na ten tvoj:-)
inak, neviem ci sa mi to iba zda, alebo to tak naozaj je, no myslela som si, ze na tomto fore je viac ludi s PP (panickou poruchou) alebo len s podobnymi priznakmi, aj ked tuto poruchu nemali diagnostikovanu alebo aspon ti, ktorym sa stalo, stava nieco podobne, pripadne sa len v niecom nasli.. ak tu taki su, bola by som rada, ak by ste aj vy napisali:-) a za co by som bola uplne najvdacnejsia - keby som spoznala niekoho kto sa z podobnych stavov definitivne dostal.. kto mal podobne, rovnake priznaky, no dnes uz zije na 100%, neriesi stale svoj zdravotny stav, neprebyva v bludnom kruhu, kde jedno sa zacne a tym sa spusti tisic dalsich veci.. niekto kto sa zbavil tych myslienok, ktore ho obcas sklucovali a neciti uz duchovnu prazdnotu.. je niekto taky? poznate ho? prosiiiiiiim, povedzte mi, ze ano a ja budem naozaj velmi, velmi stastna!:-) potrebujem aj realnu motivaciu:-) tak vsetkym vam krasny den!:-)

ahoj usmev:)
este som ti ten mail neposlala, ale uz su z toho 4 strany, tak este taku 1-2 strany a bude to. tak zajtra to dopisem a poslem. inac dobre to pomaha takto to vsetko napisat a dostat do zo seba, teraz som to zistila.
ale idem si uz pomaly lahnut, lebo neskoncim ani do rana:).
tak sa zatial maj a drz sa. myslim, ze teraz mas take horsie obdobie, lebo mas narocny rocnik, pred maturami, urcite rozmyslas nad tym, ako dopadnu. a stuskovu ste mali, alebo budete mat?
a nad skolou sa nestresuj, uc sa len tolko, kolko vladzes. do maturit to vsetko stihnes. mne sa to tiez riadne zhorsilo pred statnicami, ale zvladla som to.
tak dobru noc vsetkym.